Krajské pamiatkové úrady majú pred začatím prípravy stavebnej obnovy zrúcanín zvyčajne k dispozícii len základné údaje o ich stavebnom vývoji, histórii, archeologických situáciách a pamiatkových hodnotách. Chýbajú im však (často) základné informácie o stavebno-technickom stave konštrukcií, stupni ich narušenia, naliehavosti ich záchrany a predbežnom návrhu možných spôsobov opravy. Okrem poznania základných pamiatkových hodnôt je však pre objektívne posúdenie obnovy zrúcanín nevyhnutné mať aj informácie o ich technickom stave – pasporty. S podporou Ministerstva kultúry SR bola preto v programe OSSD (MK-OSSD-č.2054) v kolektíve autorov a v úzkej koordinácii s Pamiatkovým úradom SR a jeho pracoviskami – spracovaná metodika dvojstupňových stavebných pasportov zrúcanín, ktorá má pomôcť tento problém riešiť [Kohút, V. – Staník, I. – Závacký, J. – Makýš, O. (2010)].  

 

Nasledujúca metodika pasportizácie bola spracovaná ako odborný podklad pre spracovávanie stavebno-technického pasportu ktorejkoľvek zrúcaniny rôzneho druhu nielen na Slovensku. Pasporty by mali vyústiť do podrobného zachytenia jestvujúceho stavu zachovaných konštrukcií zrúcanín, dokumentovať ich, zatriediť do kategórií ohrozenia a tým aj určiť priority konzervačných aktivít, resp. načrtnúť stavebno-technologický rámec ich obnovy. Pasporty nemajú suplovať žiadnu z foriem pamiatkového, archeologického, reštaurátorského alebo iného podobného výskumu, nemajú sa zaoberajú datovaním, či vývojovým roztrieďovaním konštrukcií, ale majú sa zamerať na mapovanie jestvujúceho dochovaného stavu. Smerovanie záchrany zrúcanín pritom – v rámci pasportizácie – predpokladá vykonanie stavebných prác len v rozsahu základného zabezpečenia stability a základnej konzervácie jestvujúcich konštrukcií zrúcanín.

 

Prínosom pasportizácie je predovšetkým vytvorenie podkladov pre vydávanie usmernení (záväzných stanovísk / rozhodnutí) Krajských pamiatkových úradov k akýmkoľvek stavebným aktivitám na zrúcaninách. Použitie pasportov zrúcanín ako informačných zdrojov je však podstatne širšie a bude ich možné využiť napríklad:

·         KPÚ pri posudzovaní zámerov obnovy hradných ruín alebo PD ich obnovy,

·         projektantmi pri spracovávaní projektovej dokumentácie (PD),

·         spracovateľmi pamiatkových výskumov,

·         odbornými komisiami posudzujúcimi projekty pre udelenie grantových podpôr alebo finančných prostriedkov z fondov,

·         dobrovoľnými združeniami pri základnej orientácií sa v jednotlivých areáloch,

·         majiteľmi zrúcanín pre plánovanie ich obnovy a údržby,

·         realizátormi na získanie informácií o potrebe určitej odbornej stavebnej činnosti a o jej zvládnuteľnosti prostriedkami, ktoré majú k dispozícií,

·         pracoviskami univerzít, vysokých škôl, špecializovaných stredných škôl a vedeckými inštitúciami pri vyučovaní, výskume, vyhodnocovaní a príprave aktuálnych technologických postupov pre opravu historických konštrukcií,

·         archívmi Krajských pamiatkových úradov a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pre mapovanie osudov zrúcanín,

a podobne.

 

CIELE A ROZSAH PASPORTIZÁCIE

Hlavným cieľom pasportizácie zrúcanín je zmapovať ich stavebno-technický stav a stanoviť potrebu záchranných a konzervačných prác.

Pasporty zrúcanín preto predstavujú obhliadkové prieskumy areálov zrúcanín, ktoré sa vykonávajú v dvoch kvalitatívnych úrovniach – jednoduchej a podrobnej. Približne to zodpovedá I. a II. stupňu obhliadok budov podľa Znaleckého štandardu [TASÚS, 1993].

 

Pasporty mapujú všetky existujúce konštrukcie – tie, ktoré sú viditeľné voľným okom. Priamo neviditeľné konštrukcie (zachované už len pod terénom) je v niektorých prípadoch tiež možné do pasportov zahrnúť, avšak najmä vtedy, ak sa ich výskyt dá logicky predpokladať. V pasportizácii sa nepočíta so sondážnymi prácami, tie sú prípustné v malom rozsahu a len vtedy, ak sú pre posúdenie ohrozenia, alebo pre identifikáciu popisovanej konštrukcie nevyhnutné. Celky zrúcanín sú v pasportoch rozsiahlo a podrobne fotograficky a graficky dokumentované a slovne opísané.

 

ÚLOHY PASPORTIZÁCIE

K základným úlohám pasportov hradných zrúcanín patrí:

·         Určenie potreby, druhu a rozsahu záchranných prác pre vylúčenie ohrozenia zdravia ľudí, ako aj bezpečnosti okolitých prevádzok zrúcaniny (ak sa to konkrétneho komplexu zrúcaniny týka) a pre zamedzenie úbytku historickej štruktúry pamiatky v najbližšom období – z časového hľadiska ide najmä o stanovenie bezodkladných záchranných prác s termínom realizácie cca do 2 rokov.

·         Určenie potreby, druhu a rozsahu zabezpečovacích prác, potrebných pre minimalizovanie poškodenia a pre zamedzenie budúcich strát historickej štruktúry pamiatky – z časového hľadiska ide o stanovenie nevyhnutných zabezpečovacích prác s termínom realizácie v období najbližších cca 2-10 rokov.

·         Určenie krokov trvalo udržateľnej konzervácie pamiatky – z časového hľadiska ide o stanovenie konzervačných stavebných prác, ktoré by sa mali realizovať v priebehu najbližších cca 10-30 rokov.

·         Poskytnutie údajov o objemoch a odhadovanej finančnej náročnosti odporúčaných záchranných, zabezpečovacích prác a konzervačných prác,

·         Vyhodnotenie úspešnosti doteraz vykonaných stavebných zásahov na zrúcanine, vrátane odporúčaní na pokračovanie, alebo na zmenu doterajších postupov.

·         Špecifikácia konzervačných a iných potrebných stavebných technológií a materiálov ako podkladu pre vypracovanie metodických pokynov a technologických predpisov pre budúce zásahy.

 

METÓDY PASPORTIZÁCIE

Pasportizácia je vykonávaná predovšetkým metódami vizuálneho prieskumu s pomocou jednoduchej dokumentačnej výstroje (najmä fotoaparát) a výpočtovej techniky:

Æ  Jednoduchá obhliadka (sumárna, stručná, mierne povrchná), ktorá mapuje celok zrúcaniny so zámerom zvýrazniť najohrozenejšie konštrukcie, ich časti a detaily, ktoré presne identifikuje a lokalizuje. Výstup tejto úrovne slúži predovšetkým vlastníkovi a KPÚ ako podklad na rozhodovanie o naliehavosti záchranných prác na zrúcanine a k určeniu poradia stavebných zásahov.

Æ  Podrobný prieskum (dôsledný, komplexný, do hĺbky), ktorý mapuje celok zrúcaniny pre potreby detailného usmerňovania stavebnej činnosti, ako podklad k projektovým a ďalším expertíznym prácam a tiež aj pre potreby archívu.

 

ŠTRUKTÚRA PASPORTU

Uvedená štruktúra pasportu je spracovaná podľa aplikovaných zahraničných podkladov [ASHURST, J., 2006] a osobných odborných skúseností spracovateľov predloženej metodiky. Obsah jednotlivých kapitol však pritom nie je záväzný, ale je odporúčaný. Povinný je každopádne obsah kapitoly 5 – Odporúčania pre záchranu a konzerváciu zrúcaniny.

 

Tab. 2.1 ŠTRUKTÚRA PASPORTU

1.0	Zhrnutie prieskumu	(popis lokality, systematický zoznam skúmaných objektov a konštrukcií – priestorové a štrukturálne rozdelenie zrúcaniny, prípadne ďalšie súvisiace stavebné objekty, popis jednotlivých konštrukcií, pôvodné použité konštrukčno-výrobné riešenia, opis a zhodnotenie technického stavu konštrukcií, uvedenie neprístupných miest v areáli, ktoré nemohli byť skúmané, odporúčaný druh a rozsah ďalších výskumov, prípadne potreba zapojenia iných špecialistov a pod.)
2.0	Popis areálu	(aktuálna konfigurácia terénu, prípadne stručné porovnanie s pôvodnou konfiguráciou terénu, výskyt nežiaducej vegetácie – špecifikácia a lokalizácia, stav odvodnenia areálu, iné významné erózne a deštrukčné vplyvy, vplyvy od návštevníkov a pod.)
3.0	Popis konštrukcií	(múry – steny, klenby – stropy, komíny, schodiská, cisterny a iné konštrukcie, ostatné – aj neviditeľné konštrukcie, povrchové úpravy – omietky, drevené prvky – ich stav a poruchy + doteraz vykonané opravné zásahy)
4.0	Súpis havarijných porúch	(prehľadná tabuľka)
5.0	Odporúčania pre záchranu a konzerváciu zrúcaniny	5.1 Neodkladné zásahy – s potrebou realizácie cca do 2 rokov 5.2 Nevyhnutné zásahy – s potrebou realizácie v priebehu cca 2-10 rokov 5.3 Ďalšie zásahy – s potrebou realizácie v priebehu cca 10-30 rokov 5.4 Zameranie a rozsah odporúčaného monitoringu konštrukcií a terénu 5.5 Druh, rozsah a časovanie bežnej údržby
Fotodokumentácia		(môže byť aj súčasťou kapitol, priamo pri popisovaných konštrukciách)
Grafické prílohy		(môžu byť aj súčasťou kapitol, priamo pri popisovaných konštrukciách)
Iné prílohy

 

ZÁBER PASPORTIZÁCIE

Na každej lokalite zrúcaniny je najdôležitejšie čo najskôr vykonať pasport v úrovni jednoduchej obhliadky (I. stupeň) a to predovšetkým preto, aby sa pripravil podklad pre prípravu a realizáciu akútnych záchranných prác na konštrukciách, alebo ich častiach, ktoré sú ohrozené zánikom. „Podrobný“ pasport stačí zvyčajne vykonávať neskôr. Výhodou realizácie „jednoduchého“ pasportu je „bleskový“ prieskum najohrozenejších častí zrúcaniny, čím sa môže získať základný prehľad o jej stave a o nevyhnutných opatreniach, ktoré majú zabrániť ďalším stratám autentickej hmoty pamiatky.

 

VÝSTUPY PASPORTIZÁCIE

Dôležitou časťou výstupu pasportu je zatriedenie konštrukcií podľa stupňa ohrozenia a identifikácia havarijných situácií. V jednoduchej úrovni pasportu stačí vytipovať najviac ohrozené konštrukcie, alebo úseky stavebných torz. Pri podrobnej úrovni sa vykonáva komplexné posúdenie stavu celého areálu zrúcaniny.

 

Následným krokom, je koncepčný návrh možných spôsobov záchrany, ktorý sa spracováva len v podobe jednoduchých odporúčaní spôsobov záchrany. Pasport teda nerieši podrobnosti záchrany a konzervácie zrúcaniny – túto časť odbornej práce necháva na ďalšie podrobné odborné projekty a expertízy. V pasporte by sa však mala odraziť aj odhadovaná technologická náročnosť realizácie. Pri odporúčaných záchranných zásahoch treba zároveň myslieť aj na súvisiace výskumy, ktoré ich musia sprevádzať, alebo im predchádzať [Dudáš, M., 1994].

 

Výstupom oboch úrovní pasportizácie sú aj odporúčania na vykonanie relevantných špecializovaných odborných posudkov (expertíz, výskumov) – predovšetkým takých, ktoré sa priamo týkajú stavebno-technického stavu, či spôsobov záchrany ohrozených častí zrúcaniny.

 

Pri hodnotení stavu zrúcaniny je dôležité spracovať aj etapizáciu obnovy, pričom už v jednoduchej úrovni je potrebné záchranné a konzervačné zásahy rozdeliť na tie, ktoré sú okamžite nutné (teda v horizonte do dvoch rokov) a tie, ktoré je možné realizovať neskôr. V jednoduchej úrovni pasportov nie je potrebné zachádzať do podrobností – neakútne veci v podstate nie je potrebné spomínané vôbec, aby sa pasporty zbytočne nezahltili.

 

SPRACOVATELIA PASPORTOV

Pomerne jednoduché hodnotenie ohrozenia konštrukcií podľa základných kategórií Znaleckého štandardu a jednoduché koncepčné odporúčania spôsobov záchrany umožňujú vytvárať v realite pasporty aj s účasťou stavebných neodborníkov – poučených laikov. Pri každom pasporte však musí byť prítomný aspoň jeden odborník vyššieho technického – stavebného vzdelania, ktorý má skúsenosti s posudzovaním a obnovou historických budov. Pri spracovaní pasportov nie je účasť špičkových pamiatkových odborníkov nevyhnutná.

 

PODKLADY K PASPORTU

Ako základný podklad k pasportizácii je potrebná pôdorysná schéma zrúcaniny. K pasportizácii nie je potrebné používať presné a podrobné zamerania lokality, ale stačia jednoduché pôdorysné schémy (napríklad pôdorysné schémy hradov z knihy [BÓNA, M. – PLAČEK, M., 2007: Encyklopédia slovenských hradov]).

 

ZHROMAŽDENIE ARCHÍVNYCH MATERIÁLOV

Dôležitou časťou prípravy pasportu – predovšetkým v II. podrobnej úrovni – je aj zhromaždenie dostupných archívnych a historických podkladov. Pre potreby vykonania pasportu v jednoduchej úrovni je zháňaniu archívnych podkladov vhodné venovať len minimálne množstvo času.

 

ROZDELENIE ZRÚCANINY NA PRIESTOROVÉ CELKY

V rámci prípravy je potrebné vytvoriť systém identifikácie objektov zrúcaniny. Ten je založený na jednoznačnom označení jednotlivých zachovaných konštrukcií. Pri identifikácii je potrebné zachovanú zrúcaninu rozdeliť na geometricky ohraničené plochy konštrukcií, ktoré sa rozprestierajú od-do konkrétnych línií, alebo bodov, ktoré ich vymedzujú.

 

KONŠTRUKČNO-VÝROBNÉ POMENOVANIE KONŠTRUKCIÍ

Ďalšou dôležitou terminologickou pomôckou, je využívanie slovných pomenovaní určitých tvarovo výrazných typov torzálnych konštrukcií, alebo ich identifikovanie podľa konštrukčnej funkcie, konštrukčnej skladby, či technológie zhotovenia.

 

Tab.4.1 – Súpis havarijných porúch zrúcaniny

Označenie konštrukcie	Identifikácia poruchy	Popis poruchy a jej príčiny	Odporúčaný spôsob opravy	Výmera	Komentár	Referenčný obrázok	Priorita opravy

 

Tab. 5.0 ODPORÚČANIA PRE ZÁCHRANU A KONZERVÁCIU ZRÚCANINY

5.1 Neodkladné zásahy – realizácia cca do 2 rokov 5.2 Nevyhnutné zásahy – realizácia v priebehu cca 2-10 rokov 5.3 Ďalšie zásahy – realizácia v priebehu cca 10-30 rokov 5.4 Zameranie a rozsah odporúčaného monitoringu konštrukcií a terénu 5.5 Druh, rozsah a časovanie bežnej údržby

Odporúčania musia obsahovať aj odhad finančných nákladov pre každú jednotlivú fázu záchrany, alebo konzervácie.

 

DOKUMENTOVANIE

K dokumentovaniu stavu zrúcaniny je v pasporte potrebné využívať predovšetkým nasledujúce formy – fotodokumentáciu, grafickú dokumentáciu, textovú dokumentáciu.

 

PUBLIKOVANIE A ULOŽENIE VÝSTUPOV

Výstup pasportizácie v jednoduchej úrovni sa expeduje vo formáte A4 ako pevne viazaný dokument s integrovanými fotografiami a ostatnými grafickými prílohami. Súčasťou správy musia byť aj CD/DVD. Výstupy podrobnej pasportizácie treba vydávať v rovnakej podobe, avšak výtlačky by mali byť archivované a dostupné v rámci verejnej knižničnej siete.

 

Výstupy pasportizácie budú k dispozícii predovšetkým vlastníkom zrúcanín (ak sú známi) a Pamiatkovému úradu SR – predovšetkým jeho krajským pracoviskám (KPÚ). Budú môcť byť použité ako podklad k vydávaniu stanovísk KPÚ, ako podklad k vypracovaniu projektov obnovy, ako materiál na propagáciu a iniciovanie konzervačných aktivít, ako podklad na ďalšie výskumy, prezentovanie, publikovanie a pod. Výstupy budú tiež slúžiť ako podklad k projektovej činnosti, prípadne aj (ale nielen) k pamiatkovým výskumom, majiteľom areálov (najmä obciam), dobrovoľným združeniam, ktoré majú záujem o konzerváciu zrúcanín a pod. Môžu slúžiť aj k usmerneniu výskumov.

 

RESUMÉ

Publikovaný text je návodom na spracovanie vyhodnotenia areálov zrúcanín zo stavebno-technického hľadiska, pričom jeho štruktúra je stanovená tak, aby výstupy pasportu boli použiteľné pre všetkých prípadných adresátov a boli aj vzájomne porovnateľné.

 

V zmysle využitia pasportov by KPÚ mali takéto pasporty vyžadovať ako podklad k svojmu rozhodovaniu o stavebných zásahoch na pamiatkach. Pasporty by však nemali vykonávať pracovníci KPÚ, ale externisti – predovšetkým relevantný stavebný odborníci. Dôležité je aj sprístupnenie jej výstupov všetkým záujemcom o zrúcaniny – investorom, projektantom, dobrovoľníckym združeniam, vedeckým inštitúciám, univerzitám, štátnym orgánom a podobne [Bóna, M. – Fabian, P. – Hoferek, A. – Hrčka, M. – Kohút, V. – Makýš, O. – Šimkovic, M. – Vlčko, J. – Závacký, J. (2006)]. Pasporty by sa napokon – okrem iného – mohli stať aj vyžadovaným podkladom pre odborné komisie, ktoré navrhujú prideľovanie dotácií pre pamiatkovú obnovu jednotlivých lokalít.

 

Odporúčaná a použitá literatúra

[1]     Ashurst, J. (2006): Conservation of Ruins, Oxford: Butterworth-Heinemann, ISBN-13: 978-0-7506-6429-5, ISBN-10: 0-7506-6429-0.

[2]     Bóna, M. – Plaček, M., 2007: Encyklopédia slovenských hradov, Bratislava: Slovart, ISBN 978-80-8085-287-0.

[3]     Dudáš, M. (1994): Historické okno a jeho stavebná úprava. In Pamiatky a múzeá, Vol. 43, No. 1, pg. 19-21, ISSN 1335-4353.

[4]     Kohút, V. – Staník, I. – Závacký, J. – Makýš, O. (2010): Pasportizácia zrúcanín – I. stupeň, Bratislava: Renesans, ISBN 80-89402-26-7.  

[5]     Kohút, V. – Staník, I. – Závacký, J. – Makýš, O. (2010): Pasportizácia zrúcanín, Bratislava: Renesans, ISBN 978-80-89402-26-7.  

[6]     kolektív autorov (1993): Znalecký štandard. Bratislava: TSÚS.

[7]     Bóna, M. – Fabian, P. – Hoferek, A. – Hrčka, M. – Kohút, V. – Makýš, O. – Šimkovic, M. – Vlčko, J. – Závacký, J. (2006): Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine, Lietava: ZnZLH, ISBN 80-969477-0-2, 146 pg.

[8]     Kolektív autorov (1998): Zříceniny památkových staveb a jejich památková ochrana, Praha: SÚPP, ISBN 80-86234-02-9.

[9]     Sokol, J. – Durdík, T. – Štulc, J. (1998): Ochrana, údržba a stavební úpravy zřícenin hradů. Praha: SÚPP, 23 pg. ISBN 80-86234-01-0.

 

 

Recenzoval: Mgr. Michal Hrčka

Autor: doc. Ing. Oto Makýš, PhD.

 

Projekt vznikol v rámci grantu MŠ SR VEGA 1/0534/13.

 

Knihu je možné zakúpiť tu: http://www.lanovefarby.sk/produkt/pasportizacia-ruin/