V centre mesta Prešov vyrástla železná hradná brána. Ide o zvláštny pútač s hradnými kameňmi, ktorého osadením otvorili rok Prešovskej hradnej cesty. Tú tvorí šesť hradov v blízkom okolí metropoly regiónu Šariš.

Projekt Prešovskej hradnej cesty vznikol pred štyrmi rokmi, keď dvaja primátori a piati starostovia obcí podpísali spoločné memorandum. V ňom sa zaviazali zveľaďovať a propagovať tieto národné kultúrne pamiatky. Projekt má za cieľ zvýšiť povedomie a nasmerovať Prešovčanov a návštevníkov mesta práve na okolité hrady. Na prešovskej Hlavnej ulici oproti Parku kultúry a oddychu preto pribudla priechodná hradná brána. Ide o pútač na informovanie o aktivitách na blízkych hradoch Šariš, Kapušany, Šebeš, Soľnohrad známy aj ako Zbojnícky hrad, Obišovský a Lipovský hrad. V priečelí hradnej brány sú osadené hradné kamene – každý za jednu z týchto monumentálnych stavieb.

Ako uviedol iniciátor myšlienky projektu Prešovskej hradnej cesty a predseda občianskeho združenia Rákociho cesta Martin Sárossy, cieľom je nielen zaujať verejnosť a zvýšiť návštevnosť hradov, ale aj pomôcť obnovovať kultúrne dedičstvo. Obnova hradných zrúcanín by pritom podľa Sárossyho mala z dlhodobého hľadiska stáť na troch pilieroch – vlastníkovi, ktorým sú samosprávy, odborníkoch, ktorí vedia ako sa starať o pamiatky a tretím pilierom by mali byť dobrovoľníci, ktorí sa o ne chcú starať. „Moja osobná skúsenosť je, že projekty stojace na týchto troch pilieroch sú úspešné, dlhodobo udržateľné a nezávislé od veľkých štátnych dotácií a eurofondov, ktoré pomôžu, ale sú krátkodobou a nárazovou záležitosťou,“ uviedol Sárossy. Vďaka dotáciám je už napríklad ukončená obnova hradných zrúcanín na hrade Šebeš a posledný rok na dokončenie potrebuje Obišovský hrad. Vďaka projektu s nezamestnanými sa pracuje aj na Šarišskom hrade. Naopak Lipovský hrad a Soľnohrad zatiaľ ostali nedotknuté. „Projektom sa chceme pokúsiť aj o zbierku na obnovu hradov, ktoré sú odkázané na takéto zdroje. Veľké hrady totiž sú našťastie štedro dotované z programu ministerstiev kultúry a práce, nevýhodu však majú menšie hrady, ktoré sú z toho projektu vyňaté,“ dodal Sárossy.

Ako pri príležitosti otvorenia Roku Prešovskej hradnej cesty uviedla primátorka mesta Andrea Turčanová, hoci Prešov nemá vlastný hrad, spomedzi krajských miest má najvyšší počet hradných zrúcanín vo svojom blízkom okolí. „Vďaka úsiliu okolitých samospráv, tieto objekty ožívajú a sú čoraz významnejším miestom oddychu pre obyvateľov i návštevníkov mesta Prešov,“ povedala Turčanová. Zároveň s otvorením projektu odštartovala aj súťaž v zbieraní odtlačkov hradných pečiatok. Jej súčasťou je aj prvý leták o Prešovskej hradnej ceste s pravidlami súťaže. Podľa Sárossyho má tento propagačný materiál pomôcť zvýšiť návštevnosť hradov. „Má informovať prvonávštevníkov o tom, že v okolí Prešova je veľa hradných zrúcanín, ktoré sú blízko a dobre dostupné. A tých, ktorí už na hradoch boli, má presvedčiť, že sa ich oplatí navštíviť opäť,“ dodal iniciátor projektu. Rok Prešovskej hradnej cesty vyvrcholí III. hradným plesom 7. januára 2017 v Parku kultúry a oddychu v Prešove.