Rekonštrukciou interiérov a exteriérov Veže kráľa Mateja, ktorá bola dlhé roky neprístupná verejnosti, sa skončila posledná etapa rozsiahlej opravy najviac poškodených častí košického Dómu sv. Alžbety. Súčasťou projektu bolo aj zreštaurovanie štyroch oltárov. Obnova trvala od novembra 2014 do apríla 2016 a dnes nezisková organizácia Perly Gotickej cesty predstavila na tlačovej konferencii výsledky. Matejova veža po rekonštrukcii získala nielen vynovený vzhľad, ale aj nový interiérový prvok v podobe oceľového točitého schodiska s dvoma presklenými podestami, čo umožní návštevníkom pozrieť si vežu z nevšednej perspektívy. Vežu verejnosti sprístupnia začiatkom mája.

Projektová manažérka Perly Gotickej cesty Mária Bartková novinárov informovala, že celkové náklady na projekt predstavujú takmer 520 000 eur, z ktorých 85 percent tvoril nenávratný príspevok Nórskych fondov a štátneho rozpočtu, zvyšných 15 percent predstavuje spolufinancovanie neziskovej organizácie. Nezisková organizácia získava prostriedky na obnovu Dómu od roku 2004 z eurofondov, štátneho rozpočtu a iných zdrojov a za ten čas dokopy preinvestovala 6,6 milióna eur. „Našou úlohou bol reštaurátorský výskum, očistenie a ošetrenie interiéru veže. Pod povrchom odstraňovaných omietok zo začiatku 20. storočia sme objavili množstvo kamenárskych značiek a historických graffiti,“ uviedol hlavný reštaurátor spoločnosti Villard Jozef Porubovič, ktorý sa už vyše 15 rokov venuje obnove najcennejšej košickej pamiatky. Doložil, že na vnútornom plášti veže boli zásahy minimálne a o to je jej gotický interiér vzácnejší. Na stropoch schodiska našli niekoľko zaujímavých detailov, napríklad malú kupolku s erbom mesta Košice. V múroch veže sú vybudované aj dvojité lomené točité schody a vytvárajú akési bludisko, lebo schodisko najprv vedie hore, potom dole a až potom pokračuje na ochodzu veže.

Cirkevný historik profesor Peter Zubko uviedol, že južná veža je výnimočná aj tým, že súvisí s kultom relikvie Svätej krvi a vo veži bola skrytá špeciálna miestnosť, kde sa relikvia uchovávala počas roka, pretože sa vystavovala len počas Veľkého týždňa a 1. mája, čo súviselo s patrónkou kostola a mesta sv. Alžbetou. Doložil, že veža bola stavaná z milodarov kráľa Mateja Korvína a tak nesie jeho meno. Matejovu vežu začali stavať súbežne s chrámom a severnou vežou, no v stredoveku nebola nikdy dostavaná. Plány z konca 19. storočia vežu dostavať sa nikdy nerealizovali.