Archeológom sa podarilo odhaliť zložitý systém budovania slovanských hradieb na nálezisku Bojná v okrese Topoľčany. Na dnešnú dobu unikátne valy vysoké osem metrov stavali naši predkovia komorovým systémom. „Hradby pozostávali z drevených komôr, ktoré sa zložitým spôsobom spevňovali. Z čelnej strany valu bola kamenná hradba a v jej vnútri boli komory, ktoré slúžili na uskladňovanie zásob,“ povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Ako ďalej dodal, išlo o veľmi náročný a zložitý stavebný projekt, ktorý je jedinečný svojou veľkosťou aj použitou technikou. Na hradisku Bojná – Valy dosahuje dĺžka hradieb takmer dva kilometre. Pozrieť si ich bude môcť aj verejnosť. Archeológovia v súčasnosti pracujú na náznakovej rekonštrukcii jednej z drevených komôr, v rámci ktorej bude zreteľné vnútorné stavebné riešenie celej konštrukcie.

Ďalšou časťou prezentácie náleziska verejnosti bude rekonštrukcia východnej brány. „Projektovo je už rekonštrukcia pripravená. Brána patrí k najvýznamnejším obranným stavebným pamiatkam západného slovanstva,“ podčiarkol Pieta. Dnes už priamo na nálezisku v lese stoja tri slovanské domy. Modelovo zrekonštruované obydlia stoja na mieste pôvodných nálezov domov. Cieľom je priblížiť verejnosti, ako Slovania bývali.

Bojná je najväčším doposiaľ objaveným slovanským náleziskom na našom území. Na základe výsledkov výskumu z posledných rokov možno dnes povedať, že rozsiahla aglomerácia sa skladala z minimálne piatich hradísk a začiatkom 9. storočia tu sídlil miestny kniežací rod. Najväčšie hradisko malo rozlohu 12 hektárov. Bojnú vlani archeológovia skúmali najmodernejšou metódou – z lietadla naskenovali zemský povrch s pomocou systému Lidar. Technológia umožňuje odfiltrovať les, akoby tam vôbec nebol. Vďaka tomu sa vedcom ukážu opevnenia, staré zaniknuté cesty i mohyly.

Na rozhraní katastrov obcí Bojná a Nová Lehota vďaka leteckým snímkam objavili nové, takmer šesť hektárové nálezisko. „Jeho počiatky siahajú prekvapivo až do doby bronzovej, ale veľmi intenzívne osídlenie má aj z čias Keltov a samozrejme nechýbajú ani slovanské nálezy, ktoré sú typické pre túto oblasť,“ hovorí Pieta. Verí, že vďaka leteckému snímkovaniu sa im podarí objaviť to, čo v tomto priestore hľadajú už roky – pohrebiská a cintoríny pozostávajúce z mohýl, tzv. mohylníky. Doteraz sa tu našli len dve slovanské mohyly.