Ministerstvo kultúry potvrdilo rozhodnutie o vyhlásení Ekoiuventy na Búdkovej ulici v Bratislave za národnú kultúrnu pamiatku. Ide o Dom mládeže s areálom, schodisko, bazén, amfiteáter i polyfunkčný dom. Ministerstvo tak reagovalo na aktivity vlastníkov okolitých pozemkov, ktorí sa v apríli tohto roku odvolali proti prvostupňovému rozhodnutiu Pamiatkového úradu. Ministerstvo kultúry ich námietkam nevyhovelo a pôvodný verdikt potvrdilo. Agentúru SITA o rozhodnutí informovala Nora Gubková z komunikačného oddelenia bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Miestne zastupiteľstvo totiž minulý rok zaviazalo starostu Starého Mesta Radoslava Števčíka, aby podnikol všetky kroky na vyhlásenie areálu za pamiatku. Text rozhodnutia ministerstva kultúry nájdu záujemcovia na webovej stránke mestskej časti www.staremesto.sk v časti úradná tabuľa.

Konanie o vyhlásení areálu Ekoiuventy za národnú kultúrnu pamiatku iniciovali občianske združenia OZ Hrad-Slavín, OZ Mičurín spolu s hlavným mestom Bratislava a mestskou časťou Staré Mesto. Podnet podporili aj Spolok architektov Slovenska a Bratislavský samosprávny kraj. K návrhu na vyhlásenie areálu za kultúrnu pamiatku sa však negatívne vyjadril súkromný vlastník časti objektov. Areál síce vlastní štát a spravuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, no niektoré časti patria aj súkromníkom. Podľa súkromného vlastníka sa vyhlásením areálu za pamiatku zasiahne do jeho vlastníckych práv. Nespokojný účastník konania poukazoval aj na to, že na pamiatkové hodnoty Ekoiuventy nie je v odbornej obci jednoznačný názor. Pripomínal tiež, že pamiatkari v minulosti odmietli vyhlásiť za národné kultúrne pamiatky iné stavby povojnovej/modernej architektúry ako napríklad Park kultúry a oddychu či hotel Kyjev. Pamiatkový úrad však v rozhodnutí uvádza, že areál Domu mládeže je nositeľom súboru významných pamiatkových hodnôt ako celok, ale nositeľmi pamiatkových hodnôt sú aj jeho jednotlivé objekty, ktorých história a vznik spolu súvisia. “Budova je významnou stavbou architektúry socialistického realizmu 50. rokov 20. storočia na území Slovenska, je dokladom tejto etapy vývoja slovenskej architektúry. Jej hmota, pôdorys, fasády a základné dispozičné väzby sú zachované v autentickom, pôvodnom stave,” hodnotia pamiatkari.

Za obnovenie a sprevádzkovanie areálu pre verejnosť dlhodobo bojuje občianske združenie OZ Hrad-Slavín. Ako agentúru SITA informovala Sabina Barborjak z občianskeho združenia, opravy areálu pokračujú. Ministerstvo školstva doteraz opravilo zatekajúcu strechu hlavnej budovy, zničený obklad jej fasády a elektroinštalácie. Okrem toho už začali aj s opravami bazéna a v spolupráci s občianskym združením odštartovali aj revitalizáciu zelene v areáli. Opravu bazéna ohrozuje zosuv pôdy zo susedného pozemku, prevádzkovať ho však chcú už v lete budúceho roka. Podľa Barborjak už začali riešiť aj využitie budovy areálu. V súčasnosti o tom diskutujú s Centrami voľného času na Štefánikovej a Gaštanovej ulici v Bratislave.