Oživenie Brownfields môže významným spôsobom prispieť k rozvoju miestneho hospodárstva. Ich súčasný technický stav však pre obce predstavuje dnes predstavuje skôr sociálny a environmentálny problém. Výrazné je to obzvlášť v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a nízky výkon ekonomiky. Brownfields tiež ilustrujú pálčivé problémy územného rozvoja sídiel a pre mestá Európy sú meradlom, odrážajúcim ich rozvojové schopnosti – a isteže aj možnosti. Vyššiu pozornosť mu musia venovať predovšetkým mestá východnej časti Strednej Európy, kde majú Brownfields vplyv aj na ich konkurencieschopnosť v regionálnom meradle.

Pod Brownfields rozumieme nevyužívané plochy sídiel, nesúce následky bývalého užívania, zväčša priemyselného. Brownfields vznikajú ako vedľajší dôsledok priemyslovej alebo inej reštrukturalizácie využívaných území v ktorejkoľvek krajine a v ktoromkoľvek čase. Dynamické spoločenské a najmä ekonomické zmeny (napríklad prechod z plánovanej do trhovej ekonomiky, utlmenie štátneho a rozvoj súkromného podnikania) spôsobili v štátoch Strednej a Východnej Európy vznik veľkého množstva Brownfields, na ktoré je nezriedka viazaná extrémne veľká záťaž vo forme polozničených výrobných, či administratívnych budov, zvyškov priemyselných prevádzok, kovového šrotu, znečisteného životného prostredia (vytečených výrobných, alebo prevádzkových kvapalín) a podobne. Tieto plochy sa pritom nezriedka nachádzajú v intravilánoch sídiel a majú veľký rozvojový potenciál. Trh má však zvyčajne len malú prirodzenú schopnosťou (azda s výnimkou silných metropol) dať im nové a podstatne efektívnejšie využívanie – recyklovať ich. Nové využívanie brownfields zväčša vyžaduje významné finančné zdroje aj zo strany verejného sektora a doba nápravy môže trvať desaťročia.

Je mnoho definícií Brownfields  a rozdiely sú najmä medzi americkým a európskym poňatím tohto pojmu. Európske vnímanie vidí brownfield ako opustené, nedostatočne využívané alebo prázdne územie, ktoré môže, ale nemusí mať ekologickú záťaž, na ktorom jeho predchádzajúce využitie skončilo a trh nebol schopný (bez nejakého druhu intervencie) dať impulz na jeho znovuvyužívanie. Čo je a čo nie je Brownfield tiež podstatne záleží na miestnych okolnostiach. Čo je považované za nedostatočne využité Brownfields z jedného uhla pohľadu, môže byť z iného uhla pohľadu považované za bežne fungujúce podnikanie (užívanie pozemku). Ak územie nie je ďalej využívané na pôvodný účel, vlastník by ho možno klasifikoval ako Brownfield. Je ale dôležité uvedomiť si, že niektoré Brownfields môžu byť ešte čiastočne v užívaní. Ak Brownfield charakterizujeme ako „nedostatočne využívané“, indikuje to, že územie, plocha, zariadenie, štruktúry a pod. nachádzajúce sa na ňom sú zrejme ešte čiastočne využívané, pričom nemusí ísť o využívanie blízke pôvodnému (napríklad pôvodne priemyselná plocha využívaná teraz ako sklad, parkovisko, jednoduché športovisko a pod.). Skutočnosť, že nemôžeme absolútne a exaktne definovať, čo sú a čo nie sú Brownfields, spôsobuje jednu z bariér v komunikácii a plánovaní ich znovuvyužívania. Definícia, ktorá je v súčasnosti v Európe široko akceptovaná znie:

Brownfields sú plochy, ktoré:
• sú dotknuté predchádzajúcim užívaním a užívaním okolitých pozemkov,
• sú opustené alebo nedostatočne využívané,
• majú skutočné alebo očakávané problémy s kontamináciou,
• sa nachádzajú hlavne v rozvinutých oblastiach sídiel,
• vyžadujú zásah, aby mohli byť vrátené k prospešnému využívaniu.

Tiež je nutné dodať že termín Brownfields môže byť veľmi vhodný k upútaniu pozornosti verejnosti alebo k formulovaniu regionálnych či národných priorít. Pri hľadaní investorov je však zo zahraničných skúsenosti nemúdre hovoriť o území ako o Brownfield, pretože mnohým investorom môže tento termín indikovať znečistené, ťažko využiteľné parcely s potrebou vynaloženia obrovských vedľajších nákladov pri ich vyčistení. Pre tieto účely je výhodné opustiť terminológiu Brownfields a hovoriť napríklad o území na nové urbanistické využitie.

Otázka znovuvyužitia brownfields sa dostala na dôležité miesto v politickej agende  rozvinutých krajín sveta v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Dnes je silno spojená aj s problematikou udržateľného rozvoja miest, obcí a regiónov. Znovuvyužitie Brownfields posilňuje nielen ich efektívny rozvoj v intraviláne, ale znižuje aj tlak na zmenu využívania poľnohospodárskych pozemkov („Greenfields“) na okraji sídiel.

So zmenou politických režimov a ekonomických modelov v krajinách Strednej Európy, na konci osemdesiatych rokov, minulého storočia, veľmi veľká časť ich priemyselných aktivít rýchlo pocítila svoju neschopnosť konkurovať svojou efektívnosťou a produktmi, ktoré ponúkali. Prebehla bolestná transformácia vlastníckych vzťahov, spojená nezriedka s kriminálnymi praktikami a špirála úpadku sa začala odvíjať. Prehlboval sa všeobecný rozklad hospodárstva, začatý ešte hlboko v predchádzajúcej dobe – staré trhy zmizli, nekvalitné výrobky sa na nových trhoch nepresadili, zastarané výroby sa rušili. K celkovému rozkladu prispelo aj fungovanie mnohých obchodných spoločností, predaných v rôznych typoch privatizačných (často aj pochybných) procesov, ktoré v skutočnosti neviedlo k fungujúcim firmám, ale len k rýchlemu obohateniu sa niekoľkých jednotlivcov. Časť majetku bola prenajatá na ďalšie používanie v schátralej forme, pričom jeho druhotné využitie (napríklad na vrakovisko áut, či skládku) mohlo ďalej znečisťovať pôdu. Fyzická degradácia týchto plôch bola často sprevádzaná aj degradáciou vlastníckych vzťahov a integrity majetku. V priebehu privatizačného procesu, mali mnohí vlastníci, či skorumpovaní správcovia tendenciu rozdrobiť majetok do malých častí, ktoré sa síce dali v krátkodobom horizonte ľahšie speňažiť, ale v dlhodobom sa stali menej schopnými nového rozvoja. Iné plochy sa stali (a mnohé aj dodnes sú) nepoužiteľnými, pretože nemali jasné a jednoduché vlastnícke vzťahy alebo sa stali predmetom zálohy, často v porovnaní s ich skutočnou hodnotou vysoko nadhodnotenej. Zložitosť vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam odradila mnohé nové aktivity a investície do týchto plôch, čo vyústil do vzniku veľkého množstva priemyselných Brownfields.

K priemyselným Brownfields pribudli Brownfields, vzniknuté z dôvodu demilitarizácie – stali sa nimi prázdne alebo nevyužívané základne a cvičiská v blízkosti stredoeurópskych sídiel (napríklad bývalé kasárne pohraničnej stráže na západnom Slovensku). Rozsiahle Brownfields na železničných a priľahlých pozemkoch, často úplne znečistených a minimálne využívaných sú v mnohých centrách Strednej Európy (napr. rozsiahly areál bývalej železničnej stanice Bratislava – Filiálka aj s prívodnou traťou). Viacero poľnohospodárskych Brownfields (rozpadávajúcich sa areálov bývalých JRD) môže byť nájdených v malých obciach Slovenska ako pozostatok éry kolektívneho družstevníctva. S poklesom počtu obyvateľov, slabším zdravotným, športovým a kultúrnym zabezpečením / rozpadom siete rekreačných zariadení ROH, SZM a väčších podnikov), reštrukturalizáciou vzdelávacích systémov vznikajú inštitucionálne, rekreačné a kultúrne Brownfields. Nekvalitne postavené, v priebežnej údržbe chronicky podinvestované, pôvodne nezriedka budované ako dočasné a dnes miestami už úplne schátralé obytné bloky (obzvlášť tie obývané najnižšími sociálnymi skupinami) môžu byť označované ako rezidenčné Brownfields. Táto kategória Brownfields sa zatiaľ síce rozvinula len lokálne, ale s ohľadom na obrovský rozsah nie veľmi kvalitnej panelovej výstavby 70.-80. rokov 20. storočia predstavuje vo východnej časti Strednej Európy časovanú bombu obrovských rozmerov problému. Zásadné riešenie rezidenčných Brownfields bolo zatiaľ možné len v niektorých častiach bývalej NDR (bohato financovanej zo západnej časti krajiny), kde boli vybrané časti socialistických panelových sídlisk buď komplexne modernizované, alebo úplne zlikvidované.   

Typy Brownfields môžu byť rozdelené niekoľkými spôsobmi – napríklad v tabuľke je ukázané roztriedenie plôch podľa spôsobu predchádzajúceho využitia s ohľadom na mieru nebezpečnosti možného znečistenia, ktoré pôvodne produkovali.

Tab.1 Typy brownfields podľa ich predchádzajúceho využitia

Vysoká úroveň potenciálneho environmentálne nebezpečenstva  Nízka úroveň potenciálneho environmentálneho nebezpečenstva
 Priemyslové
 Vojenské
 Železničné a dopravné
 Poľnohospodárske
 Inštitucionálne infekčné (nemocnice, väznice)
 Obchodné (nákupné strediská, administratíva)
 Kultúrne (kultúrne domy, kiná, letné kiná)
 Rekreačné (športové ihriská, štadióny, parky, voľné priestory)
 Inštitucionálne neinfekčné (školy, úrady)

Problémy spojené s Brownfields
Na počiatku nemusí byť vždy jasné, že schátralá železnica, zrušené kasárne alebo kontaminované územie továrne majú vlastne jedného a toho istého menovateľa – neadekvátne využívanie plochy a prípadne aj potencionálne ohrozenie širšieho územia okolo nich. Problémom je aj posúdenie Brownfields – zvyčajne nie je hneď po ruke dostatok údajov ako ohodnotiť skutočný stav a potencionálne riziko Brownfields. Pokiaľ nie sú jasne stanovené definície problému, parametre posudzovania dotknutého územia, nie je evidencia príslušných území Brownfields, nie sú vykonané špecializované prieskumy a analýzy, je problém veľmi ťažké uchopiť. A dokonca už na samotnom počiatku rozpoznania Brownfields ako problému je ešte často aj sklamanie a pribrzdenie iniciatívy riešiteľov kvôli narazeniu na rozdrobenosť problému (v otázke vlastníctva, zodpovednosti, úradnej príslušnosti a pod.).

Aká ťažká je úloha likvidácie Brownfields sa ukázalo na príklade Anglicka, ktoré je jednou z mála krajín, kde existuje dlhodobá politika využívania pozemkov, podpora v znovuvyužívaní Brownfields a následný monitoring ich užívania na národnej úrovni. Vďaka tomu sú ku skúmaniu dostupné dlhodobo porovnateľné dáta. Súhrnne možno preto povedať, že po 30 rokoch sústredeného úsilia, ktoré sa každoročne zaoberalo znovuvyužívaním brownfields, bolo na jednej strane dosiahnuté len veľmi malé zníženie absolútnej veľkosti územia Brownfields. Na druhej strane však možno ako víťazstvo označiť nezväčšovanie celkového územia Brownfields, pričom mnoho hektárov plôch bolo revitalizovaných a odovzdaných novému prospešnému využitiu.

Bez porozumenia súvislostí Brownfields, ich inventarizácie a hĺbkových analýz sa nemôžu pripraviť aktívne riešenia. To je alarmujúce obzvlášť, keď si uvedomíme všetky bariéry, ktoré Brownfields majú a ktoré obmedzujú percento pozemkov, ktoré by mohli byť znovuvyužité pre moderné priemyslové, či obchodné účely. Pritom si, žiaľ, musíme uvedomiť, že len isté percento Brownfields je dostatočne dobre umiestených a môže byť bez veľkých problémov zaradených do zón s vyšším využitím, ľahko zlučiteľným s ich súčasným umiestnením. Iné Brownfields (dokonca aj územie bez environmentálnej záťaže, zložitých vlastníckych alebo majetkovoprávnych vzťahov) majú často tak nevhodné umiestnenie, že v horizonte najbližších dekád nebude na ich rozvoj žiadna šanca.

Otázky hospodárneho využívania pôdy sú podriadené národnej kompetencii a pretože dodnes nie sú súčasťou vrcholových priorít EÚ, neboli ani súčasťou prístupových rokovaní nových štátov k EÚ. Toto je tiež jeden z dôvodov prečo riešenie iných akútnych požiadaviek prístupového obdobia nových členských štátov odsunulo priority využitia pozemkov a priestorového plánovania. Vďaka neexistencii takýchto prístupových priorít bolo tiež ťažké získať technickú pomoc EÚ (Technical Assistance – TA) pre využitie pozemkov a revitalizáciu Brownfields alebo zabezpečiť napojenie TA na správne inštitúcie. Napríklad v Českej republike bola technická pomoc v oblasti Brownfields napojená na ponukovú investičnú agentúru CzechInvest, riadenú Ministerstvom priemyslu a obchodu. So štvorročnou pomocou TA a ako výsledok projektu, ktorý bol prostredníctvom TA podporovaný boli získané poznatky, že:
• Brownfields nie sú len osamoteným problémom priemyslu alebo problémom, ktorý môže riešiť iba jedno ministerstvo
• na národnej úrovni musí byť poskytnutá vhodná stratégia na riešenie problémov Brownfields (právny rámec a pripravenosť k financovaniu)
• znovuvyužitie Brownfields sa musí objaviť v národných, regionálnych a miestnych prioritách pre financovanie
• zodpovednosť za riešenie problémov Brownfields by mala byť stanovená na vládnej úrovni
• vládna zodpovednosť za riešenie Brownfields musí byť definovaná priamo a útvary ministerstiev musia komunikovať tak, aby riešenie mohlo byť dosiahnuté aj prakticky
• kvalitné riešenie môže byť dosiahnuté len širokou a efektívnou spoluprácou medzi inštitúciami (často stačia príslušné odbory inštitúcií), aplikáciou veľmi presne naformulovaných a starostlivo vybraných priorít
• hlavnými iniciátormi riešenia problémov by mali byť regióny a miestne samosprávy, ktoré riešenie musia zahrnúť do svojich strategických dokumentov
• regionálne a miestne samosprávy musia byť vzdelávané tak, aby tieto problémy riešili kvalifikovane a korektne

Aj relatívne nekomplikované projekty revitalizácie Brownfields vyžadujú troj-štvor ročnú prípravu. Pre samosprávy je preto dôležité, aby mohli z ďalšieho kola štrukturálnych fondov ťažiť prostriedky na riešenie Brownfields efektívne – to znamená:
• najskôr v regionálnej spolupráci identifikovať problém, stanoviť jeho rozsah a dôkladne ho analyzovať,
• následne vytvoriť vhodnú stratégiu a pripravovať projekty k dosiahnutiu cieľov.

doc.Ing. Oto Makýš, PhD.