Komplexný pamiatkový výskum v Komárne realizoval tím špičkových odborníkov na novodobé fortifikácie pod vedením ing.arch. Alexandra Németha. Externým a mimoriadne erudovaným spolupracovníkom výskumníkov bol Mgr. Ľudovít Gráfel z Komárna, ktorý poskytol veľké množstvo podkladov.  V Komárne ide o najrozľahlejšiu a v podstate (z hľadiska obstavaného priestoru) aj najmohutnejšej stavebnú pamiatku. Pevnostný systém je natoľko rozsiahly, že výskum bolo potrebné rozdeliť na skúmanie menších priestorových celkov až do roku 2015. V prvej fáze výskumu, ktorá sa realizovala v rokoch 2009-2010, bola skúmaná najstaršiu súčasť systému – Stará pevnosť.

V Ústrednom zozname pamiatkového fondu sa na bližšie určenie pamiatky používa termín bastiónová pevnosť, čo je odborne správne. Avšak medzi zaužívanými pomenovaniami, ktoré sa často vyskytuje aj v literatúre, sa objavuje výraz „protiturecká pevnosť“, čo je minimálne odborne nepresné, či dokonca až mierne zavádzajúce.  

Súbor Ústrednej pevnosti (Stará a Nová pevnosť) bol za kultúrnu pamiatku vyhlásený dňa 31.5.1963 rozhodnutím SKK ONV Komárno. V súčasnosti sú pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR – Ústredná pevnosť pod č. 302/1-5. Samotná Stará pevnosť je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná pod číslom 302/1.

Stará pevnosť leží na sútoku riek Váh a Dunaj, priamo pri  historickom jadre mesta Komárna. Je obkolesená časťou prístavu, súčasným mestským parkom, štvrťou komplexnej panelovej bytovej zástavby a priemyselnými objektmi. Stará pevnosť je dnes, spolu s Novou pevnosťou súčasťou Ústrednej pevnosti a tá je súčasťou polygonálneho fortového systému Komárna.

Objekt Starej pevnosti je mnohouholníkového blokového charakteru, nepravidelne hviezdicového pôdorysu s dvoma vnútornými nádvoriami. Ako základ systemizácie objektov pevnosti bolo zvolené historické označovanie bastiónov rímskymi číslicami a miestností tzv. arabskými (de facto indickými) číslicami, doplnené o označovanie kurtín indickými číslicami. Označovanie využíva okružný systém v smere hodinových ručičiek od kapitály pevnosti a začína teda pri vstupe do Starej pevnosti – pri Ferdinandovej bráne. Objektová skladba Starej pevnosti je nasledujúca:
I. Bastión – ľavý mestský bastión
II. Bastión – pravý mestský bastión
III. Bastión – Vážsky bastión
IV. Bastión – špicatý bastión (v originály: Spitzenbastion)
V. Bastión – Dunajský bastión (torzo)
1. kurtina – Mestská kurtina
2. kurtina – Vážska kurtina
3. kurtina – Spojovacia kurtina
4. kurtina – Dunajská kurtina

Pri vnútorných priestoroch kurtín a bastiónov ide takmer vždy o prízemné objekty s rôznou niveletou podlahy. Výška korunnej rímsy je, s výnimkou polohy pri Ferdinandovej bráne, všade rovnaká. Strecha objektu je zhotovená ako zemný val.
Hlavný prístup k Starej pevnosti je cez Novú pevnosť. Hlavný bránový vstup, včítane vjazdu pre menšie motorové vozidlá je do Starej pevnosti možný cez Ferdinandovu bránu. Ďalší sekundárny bránový vstup (vjazd pre ešte menšie motorové vozidlá) sa nachádza aj v Dunajskej kurtine. Od Ferdinandovej brány sa cez podbránie vstupuje priamo na Veľké nádvorie. Odtiaľ sa vstupuje cez chodbu v Spojovacej kurtine na Malé nádvorie. 

Do miestností pevnosti je cez dvorové fasády možné vstúpiť viacerými vstupmi. Z nádvorí sa vstupuje do tej ktorej miestnosti buď priamo, alebo prostredníctvom vnútorných dverných otvorov. Na strešný val  pevnosti sa vstupuje troma spôsobmi a to buď pomocou exteriérovej rampy vedúcej z Veľkého nádvoria popri Mestskej  kurtine, prípadne schodiskom ktoré prechádza do rampy situovanej popri Spojovacej kurtine, alebo prostredníctvom exteriérového viacramenného schodiska situovaného na Malom nádvorí, alebo interiérovými schodiskami situovanými v  Mestskom pravom a ľavom bastióne.

Výstavba modernej komárňanskej bastiónovej pevnosti sa začala pravdepodobne v roku 1544. Za projektantov / staviteľov komárňanskej pevnosti sa v rôznych zdrojoch uvádzajú rôzni autori, avšak pravdepodobné je, že plány zhotovil Francisco Benigno [Gráfel, Ľ, 2006]. V polovici 16. storočia sa na stavbe komárňanskej pevnosti, podieľali aj ďalší projektanti, stavitelia, či stavebný dozorcovia [podľa: Gráfel, Ľ, 2006]. Z roku 1550 sa tiež dozvedáme, že stavba komárňanskej pevnosti je ešte stále len v začiatkoch.

Dnes zachované fortifikačné konštrukcie vonkajšieho obvodu Starej pevnosti majú stále dobre čitateľný charakter renesančnej pevnosti – prvej komplexne postavenej bastiónovej pevnosti v európskom vnútrozemí. Fasády okolo Veľkého nádvoria, otvory vo vonkajšom múre a v podstate celý vnútrajšok Starej pevnosti majú dominantný charakter fortifikačného vojenského objektu 19. storočia. Výskum potvrdil že ide o autentický objekt pevnostného staviteľstva s navrstvením viacerých vývojových etáp na dominantný starotaliansky typ bastiónovej pevnosti.

Pre metodiku pamiatkovej ochrany sú poznatky tohto výskumu dostatočné. Preukázané bolo, že súčasná hmotná substancia Starej pevnosti je z podstatnej časti pamiatkovo hodnotná, ba dá sa povedať, že ide takmer úplne o materiálovo autentickú fortifikačnú stavbu zo 16.-19. storočia. Nevhodné a nehodnotné prvky – väčšinou z druhej polovice 20. storočia – sú prítomné v okrajovej miere (hoci aj spomedzi nich už niektoré medzičasom získali pamiatkovo hodnotný rozmer).

K poškodeniu pamiatkových hodnôt Starej a Novej pevnosti prispeli veľkou mierou najmä sovietske vojská, ktoré užívali tieto priestory od roku 1968 do roku 1990. K najväčšej devastácii však prišlo počas odovzdávacích období medzi jednotlivými právnym subjektmi užívateľov / vlastníkov a v značnej miere tiež v dobe užívania objektu Armádou SR. V súčasnosti sú objekty Starej a Novej pevnosti majetkom mesta Komárno a sú bez konkrétneho využitia. Devastácia územia viedla k tomu, že väčšina územia pamiatky a jeho ochranného pásma sa stala neatraktívnym a „mŕtvym“ priestorom. Objekty vo vlastníctve mesta sú pripravené pre kultúrno-spoločenské využitie, prípadne pre adekvátne komerčné aktivity. Priority sa kladú na oživenie turistického ruchu a prípadného zápisu pamiatky do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.

Z kombinácie výstupov pamiatkového výskumu a „Zásad ochrany obnovy a prezentácie…“ je možné sformulovať niekoľko zásadných koncepčných postulátov, o ktoré by sa budúce revitalizačné aktivity mali opierať: 
P1 Ponechať Starej pevnosti z vonkajšej strany prevažujúci výraz novovekej bastiónovej pevnosti
P2 Ponechať Starej pevnosti z vnútornej strany výraz klasicistickej vojenskej pevnostnej stavby ponapoleonského obdobia. 
P3 Rešpektovať vybrané lokálne úpravy v pevnosti pochádzajúce z 20. storočia, dokladujúce dejiny tohto obdobia.

Budúce využitie takého rozsiahleho a zaujímavého komplexu, závisí od vloženia viacerých nových funkcií rôzneho. Súčasný stavebno-technický stav pevnosti je ale pomerne zlý – hoci hlavné (nosné) stavebné konštrukcie sú väčšinou v poriadku, doplnkové konštrukcie (okná, dvere, omietky, inštalácia a pod.) sú v prevažnej väčšine v dezolátnom stave. Keďže pevnosť je rozsiahla, sčítaním rozsahu porúch (hoci aj nie zásadných) je možné dospieť k veľmi vysokým nákladom na obnovu, ktoré je však pre obrovský rozsah areálu ťažké odhadovať.
Optimálnou funkčnou náplňou v historickom priestore sú funkcie zamerané na bývanie, občiansku vybavenosť a služby, administratívu, vzdelávanie, kultúru, rekreáciu a turistický ruch. V priestoroch Starej pevnosti je preto možné vytvoriť napríklad:
• Interaktívnu muzeálnu prezentáciu historickej vojenskej techniky, výzbroje a výstroje resp. vojenského života.
• Vzhľadom na síce veľké, ale zároveň väčšinou aj stereotypné a monotónne priestorové kapacity pevnosti, by bolo vhodné do viacerých kazemát sústrediť prezentáciu dobových reálií typických pre hlavné etapy vývoja pevnosti.
• Z hlavných etáp a udalostí je nanajvýš vhodné prezentovať renesančnú etapu výstavby pevnosti a protiosmanské boje, včítane obliehania pevnosti.
• Ďalší blok priestorov je možné využiť na prezentáciu zmenenej funkcie pevnosti po roku 1885. Prezentovať je vhodné etapu Rakúsko-uhorskej (CaK) armády, etapu ČS armády, etapu povojnovej ČS a slovenskej armády.
• Ďalší pozoruhodný blok môže byť venovaný tienistej stránke užívania pevnosti – zhromaždisku židovského obyvateľstva pri holokauste, príslušníkom vojenských oddielov nútených prác za socializmu (tzv. PTP) a napokon pobytu okupačnej sovietskej armády po roku 1948 (Maďarsko) a po roku 1968 (ČSR).
• Celok sa stále dá využiť aj na prezentáciu civilného života mesta Komárna, resp. dvojmestia Komárno–Komárom.

Vyššie uvedený muzeálny náčrt pôsobí v prvom momente monumentálne, avšak je potrebné si jednak uvedomiť, že priestorové možnosti Starej pevnosti sú tiež monumentálne a bude problém zabezpečiť dostatok iných adekvátnych funkcií na ich naplnenie.
• Z funkčného hľadiska je dôležité expozície nekoncentrovať do jednej časti pevnosti, ale naopak rozdeliť ich po pevnosti tak, aby sa čo najlepšie využili existujúce kapacity a zároveň aby návštevníci boli „prinútení“ prejsť čo najväčší priestor pevnosti. 
• Uvedená muzeálna expozícia si bude vyžadovať aj doplnkové priestory – zázemie pre správu, pre konzervovanie, zhotovovanie a opravovanie exponátov, pre vedeckú a bádateľskú prácu a pod.
• Do vybraných priestorov Starej pevnosti je možné situovať administratívu správy pevnosti.
• Okrem toho bude potrebné ešte zabezpečiť ďalšie doplnkové funkcie zamerané na turistický ruch (reštaurácia, kaviareň, prípadne ubytovanie na nižšom štandarde).
• Pre kaviarenské, alebo čitárenské posedenie v exteriéri by sa dalo upraviť Malé nádvorie. Veľké nádvorie je vhodné v podstatnej miere ponechať voľné aj na festivalové a iné zhromažďovacie účely.
• Na zváženie je aj umiestnenie ubytovacej kapacity stáleho personálu (strážcov, či správcu pevnosti a pod.).
• Otvorenú je dôležité ponechať otázku rekonštrukcie budovy dielne na veľkom nádvorí, do ktorej by sa dala umiestniť pomerne veľká krytá spoločenská sála aj so zázemím, umožňujúcim jej plnohodnotné využite aj v zime.

doc.Ing. Oto Makýš, PhD.