Najväčšiu školskú historickú knižnicu na Slovensku i v strednej Európe, ktorou je kežmarská Lyceálna knižnica, ročne navštívi tritisíc ľudí. „Prichádzajú sem aj bádatelia, tých je však menej, rovnako študenti, ktorí pracujú na diplomových prácach i historici,“ uviedol pre agentúru SITA predseda miestneho cirkevného zboru Roman Porubän, ktorý knižnicu spravuje. Fond lyceálnej knižnice pozostáva aj z 55 prvotlačí, teda kníh tlačených v rokoch 1470 až 1500, tritisíc kníh zo 16. storočia, v lyceálnom archíve sa tiež nachádza približne dvetisíc rukopisov. Viac turistov však podľa Porubäna zablúdi skôr do vedľajšieho Dreveného artikulárneho kostola, než do knižnice, ročne je to dvadsaťtisíc návštevníkov. Kostol postavený bez použitia kovových klincov v tomto roku oslávi svoje 300. výročie.

Vznik knižnice sa podľa Porubäna spája so začiatkami kežmarskej školy, jej existenciu potvrdzujú aj mestské účtovné knihy z konca 16. storočia. Fungovala ako verejná knižnica, knihy prevážala na voze a požičiavala ich okrem učiteľov a žiakov aj ďalším obyvateľom mesta. „Knihy boli do mesta dovážané aj prostredníctvom remeselníkov a obchodníkov, ktorí popri nakúpenom tovare, najmä z Nemecka, dovážali aj knihy. Nemalý podiel na raste školskej knižnice mali študenti, ktorí študovali na univerzitách v zahraničí a späť sa vracali s knihami. A však najväčší podiel na rastúcom počte kníh v knižnici mali učitelia,“ uvádza sa na stránke kežmarského Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. Kežmarok sa stal začiatkom 16. storočia aj jedným z prvých miest s riadne zorganizovanou knižnicou.

Knižnica, ktorá sa nachádza na dvoch poschodiach v budove kežmarského Lýcea, je v súčasnosti prístupná verejnosti denne počas pracovného týždňa. Prednášky o svojich dejinách i dejinách Lýcea ponúka v slovenskom,nemeckom i anglickom jazyku. Spomínané prvotlače, ktoré knižnica uchováva, sú náboženského charakteru, tretina sa však zaoberá históriou, medicínou či astronómiou. „Najstaršie z nich sú z obdobia 1470 a 32 titulov sa nachádza iba v jedinom exemplári na Slovensku,“ informuje knižnica. Okrem toho sa môže knižnica pochváliť aj najbohatším fondom tlačí 16. storočia na Slovensku, obsahuje tritisíc kníh, medzi ktorými sa nachádzajú aj originály diel Erazma Rotterdamského, Martina Luthera či Jána Husa. V rámci 30-tisíc titulov takzvaných starých tlačí z rokov 1601 až 1800 uchováva napríklad originálne vydania Jána Amosa Komenského. Jej súčasťou sú však aj tituly novín a časopisov zo 17. až 20. storočia, či grafických listov zo 16. až 19. storočia. V lýceu sa tiež nachádzajú jedinečné pergamenové listiny, k svetovým unikátom patrí podľa knižnice aj rukopis dejín Kolína nad Rýnom z roku 1437 či svadobný poriadok Augsburgu z roku 1581 s matrikou zosobášených najvýznamnejších šľachtických rodov.

Drevený artikulárny kostol, ktorý stojí vedľa lýcea, bol postavený v roku 1717, zdobia ho dverorezby i fresky. Pri príležitosti výročia jeho vybudovania plánujú v Kežmarku na tento rok viaceré podujatia. „Pôjde o slávnostné bohoslužby, pripravíme aj výstavu k dejinám vzniku kostola, keďže máme aj celkom slušnú zbierku starých listín týkajúcich sa práve kostola,“ informoval Porubän. V tomto roku tiež podľa jeho slov ponúknu prednášky i koncert a v októbri by mala byť vydaná aj známka s dreveným organom z kostola. Ten je najstarším a zároveň aj najcennejším funkčným dvojmanuálovým nástrojom svojho druhu na území Slovenska, informoval miestny cirkevný zbor na svojej internetovej stránke.