Mesto Trnava plánuje aj naďalej pokračovať v systematickej obnove historických hradieb, najnovšie sa uchádza o dotáciu z programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom. Peniaze chce použiť na obnovu východnej vetvy opevnenia od brány za Bazilikou sv. Mikuláša až po areál Západoslovenského múzea. V najbližších troch rokoch mieni radnica investovať do hradieb, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, 340-tisíc eur.

Jedným zo zámerov vedenia mesta je podľa primátora Petra Bročku dohodnúť sa s odbornou verejnosťou na zmene metodiky obnovy hradieb, ktorá je platná od roku 1987. Terajšia metodika umožňuje zachraňovanie ohrozených častí, ale nedovoľuje výstavbu už zaniknutých častí opevnenia. Bročka je za obnovu niektorých zo zaniknutých veží, ktorých bolo pôvodne v opevnení okolo 35. Jednou z nich by mala byť aj nárožná veža, ktorá stála pri dnešnej Galérii Jána Koniarka. Názory odbornej verejnosti spomedzi pamiatkarov na takýto spôsob obnovy sú rôzne. „Máme pôvodný stavebný materiál, poznáme pôvodné postupy, všetko ostatné je len strach,“ odmieta obavy Bročka. Niektoré časti hradieb boli v poslednom období doplnené o schody a zábradlia, aby mohli turisti na ne výjsť. Ich sprístupnenie je zatiaľ možné len so sprievodcami.

Trnava si svoje stredoveké hradby obnovuje postupne a dlhodobo. Za posledných 25 rokov samospráva investovala do tejto pamiatky podľa evidencie mestského úradu takmer dva milióny eur, väčšina z tejto čiastky išla z mestského rozpočtu. Časť peňazí, predovšetkým na severný úsek, získala radnica z európskych fondov.

Stavba hradieb v Trnave sa začala v polovici 13. storočia, skončená bola v priebehu 14. storočia. Opevnenie vymedzilo plochu s pôdorysom 800 x 700 metrov, Trnava sa v tom čase zaradila medzi najrozsiahlejšie mestá v Európe. Dnes sú trnavské tehlové hradby nielen vďaka veku a rozlohe považované za unikátnu pamiatku.