Takmer stovka pamiatok zo severných hraníc Rímskej ríše roztrúsená od Bavorska až po hranicu Maďarska s Chorvátskom sa uchádza o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nominačný projekt „Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes“ (Frontiers of the Roman Empire – the Danube Limes) vznikol v spolupráci Nemecka, Rakúska, Slovenska a Maďarska a k 1. februáru bol predložený Centru svetového dedičstva UNESCO v Paríži, agentúru SITA o tom informovala vedúca odboru národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu SR Ľubica Pinčíková. Ako ďalej uviedla, „spoločný medzinárodný projekt predložila v zmysle predchádzajúceho vzájomného dohovoru maďarská strana zo svojej národnej kvóty. Týmto momentom sa začal jeden a polročný proces posudzovania, v závere ktorého by pamiatky rímskych hraníc na rieke Dunaj mohli získať status svetového dedičstva UNESCO“.

Predloženie nominácie oficiálne oznámili minulý týždeň v piatok 2. februára v Budapešti. Detaily nominačného projektu a viacročný proces jeho prípravy vo svojich príhovoroch predstavili národní koordinátori nominácie Zsolt Visy (Maďarsko), Ruth Pröckl (Rakúsko) a Katarína Kosová (Slovensko). Rozhodnutie Výboru svetového dedičstva o tom, či bude do Zoznamu svetového dedičstva zapísaný Dunajský Limes sa očakáva v lete 2019. Zaváži pritom nielen jedinečnosť pamiatok, ale aj zabezpečenie ich ochrany a stav zachovania.

Ako ďalej pre SITA uviedla Ľubica Pinčíková, 2 300-stranová nominačná dokumentácia Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes zahŕňa 98 pamiatok zložených zo 164 komponentov situovaných pozdĺž 1 500 kilometrov dlhého severného úseku hraníc Rímskej ríše na rieke Dunaj od bavorského Bad Göggingu až po Kölked na maďarsko-chorvátskej hranici. Zo slovenských lokalít niekdajšej severnej hranice Rímskej ríše sú do projektu zahrnuté národné kultúrne pamiatky Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) Kelemantia v obci Iža ležiacej neďaleko Komárna.

Vo svojom najväčšom rozsahu počas 2. storočia nášho letopočtu zasahovala vonkajšia hranica Rímskej ríše tri kontinenty a odrážala tak mimoriadne vojenské a organizačné schopnosti Rímskeho impéria. „Jedinečnú svetovú hodnotu hraníc Rímskej ríše uznal Výbor svetového dedičstva už v roku 1987, keď bol do Zoznamu svetového dedičstva zaradený Hadriánov val (Anglicko) a tiež pri doplnení tejto lokality o Hornogermánsko-rétsky Limes (Nemecko) v roku 2005 a Antoninov val (Škótsko) v roku 2008,“ dodala Ľubica Pinčíková.