Ústavný súd SR (ÚS) na neverejnom zasadaní pléna vyhovel návrhu skupiny poslancov NR SR podanému v roku 2016 a rozhodol, že napadnuté ustanovenia zákona o ochrane pamiatkového fondu, zákona o múzeách a galériách ako aj zákona o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a zákona o priestupkoch nie sú v súlade s Ústavou SR. K tomuto rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Milana Ľalíka. Informoval o tom dnes v tlačovej správe Tomáš Senaj z tlačového odboru ÚS.

Skupina 30 poslancov NR SR doručila návrh na ÚS 2. novembra 2016. Z návrhu vyplýva, že napadnutá právna úprava sa týka oprávnenia na výkon reštaurátorskej činnosti na národných kultúrnych pamiatkach a zbierkových predmetoch z oblasti výtvarného umenia (diela maliarskeho, sochárskeho a úžitkového umenia). Do nadobudnutia účinnosti napadnutej právnej úpravy oprávnenie na výkon reštaurátorskej činnosti na národných kultúrnych pamiatkach a zbierkových predmetoch z oblasti výtvarného umenia bol zverený výlučne reštaurátorom.

NR SR novelizovala ustanovenia zákona o Komore reštaurátorov, zákona o ochrane pamiatkového fondu a zákona o múzeách a galériách tak, že od 1. januára 2016 reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia popri reštaurátoroch môžu vykonávať aj ďalšie subjekty. Jedným zo subjektov, ktorým napadnutá právna úprava zverila oprávnenie vykonávať reštaurovanie, bol Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ktorý je štátnym orgánom.

„Nadobudnutím účinnosti napadnutej právnej úpravy dňa 1. januára 2016 došlo k intenzívnemu zásahu do právneho postavenia reštaurátorov v oblasti reštaurovania národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov výtvarného umenia a k vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže na týchto dvoch trhoch poskytovania reštaurátorských služieb. K tomu došlo tým, že napadnutá právna úprava zrušila ich dovtedajšie výlučne oprávnenie vykonávať reštaurovanie v tejto oblasti a zverila oprávnenie vykonávať rovnakú podnikateľskú činnosť v reštaurovaní aj Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky, ktorý je štátnym orgánom,“ uviedli poslanci a poukázali na to, že je to v rozpore s ústavou a výrazne to narúša hospodársku súťaž.

Podľa ich názoru sa od zákonodarcu vyžaduje, aby pri tvorbe práva nevytváral objektívne nezdôvodniteľné rozdiely v právnom postavení jednotlivých súťažiteľov do takej miery, že dochádza k podstatnému obmedzovaniu, alebo dokonca k vylučovaniu hospodárskej súťaže, ktorá v konečnom dôsledku môže prinútiť existujúcich podnikateľov – reštaurátorov k ukončeniu podnikania a brániť vstupu na trh novým podnikateľom. Kumuláciou výkonu verejnej správy a podnikateľskej činnosti Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorú zákonodarca napadnutou právnou úpravou zvolil pri tvorbe práva, vytvoril objektívne a rozumne neodôvodnené rozdiely.

„Napadnutou právnou úpravou zákonodarca porušil princípy právneho štátu, keď neočakávane a bez existencie akéhokoľvek legitímneho cieľa, t. j. svojvoľne, zmenil stabilné právne pravidlá, na ktoré sa existujúci reštaurátori ako adresáti týchto právnych noriem pri rozhodovaní pri voľbe povolania a podnikania právom spoliehali,“ argumentovali navrhovatelia. Podľa ich názoru tým, že zákonodarca zveril oprávnenie podnikať dokonca štátnemu orgánu, ktorý vykonáva verejnú moc priamo ovplyvňujúcu ich podnikateľskú činnosť, tak zároveň zvolil také nešetrné legislatívne opatrenie, ktoré znevýhodnilo túto profesijnú skupinu ako žiadnu inú.

Plné znenie tlačovej správy nájdu záujemcovia na internetovej stránke ÚS.