Na netradičné prehliadky nočným zámkom s jesennou výzdobou a s rozžiarenými tekvicami pozýva prvé tri novembrové dni Slovenské národné múzeum (SNM) – Múzeum Bojnice. Nočná prehliadka so svetlonosom sa uskutoční 1., 2. a 3. novembra vždy od 19:00 a záujemcovia sa na ňu nemusia vopred hlásiť. Ako ďalej agentúru SITA informovalo národné múzeum, prehliadky sa inšpirovali svetlonosom, rozprávkovou bytosťou vodiacou ľudí za svojím svetlom. „Ich tradícia nadväzuje na starých Keltov, ktorí verili, že v posledný októbrový deň sa duše mŕtvych vracajú na zem. Ako ochranu proti týmto duchom používali svetlo, ktoré neskôr preniesli do vyrezávaných tekvíc. Toto svetlo pre nich znamenalo istotu všetkých živých pred mŕtvymi.“

Do konca roka ešte múzeum na zámku v Bojniciach (okres Prievidza) ponúkne tradičné sviatočné prehliadky Svätý Mikuláš a Vianoce na zámku. Mikuláš zavíta do zámku od 6. do 10. decembra a vianočné podujatie zas bude okolo vianočných sviatkov a nového roka. Romantické priestory Bojnického zámku sa v tomto období zaplnia vôňou ihličia a leskom vianočných ozdôb.

Zámok Bojnice ročne privíta približne 200-tisíc návštevníkov. Patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Podľa informácií zverejnených na webstránke múzea, prvá písomná zmienka o dominante hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Dnes majestátny zámok bol kedysi dreveným hradom a kamenným hradom. Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad v 14. a 15. storočí vlastnili ďalšie šľachtické rody. V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Thurzovcom. Tí prestavali pôvodne gotický hrad na pohodlný renesančný zámok. Po vymretí Thurzovcov v roku 1636 získala hrad opäť koruna a rok na to ho dal cisár Ferdinand III. rodu Pálffyovcov, za ktorých dostal barokovú podobu. Stavebnú aktivitu obnovil posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján František Pálffy, ktorý sa rozhodol hrad prebudovať na romantický zámok podľa vzoru francúzskych hradov z údolia rieky Loiry, avignonského pápežského paláca a renesančnej talianskej architektúry. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov, od roku 1889 do roku 1910. Po smrti grófa vypukli spory o dedičstvo. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku múzeum, ktoré je dnes súčasťou SNM. Myšlienkou zriadiť v zámku múzeum sa však zaoberal už jeho posledný majiteľ, gróf Ján František Pálffy. Vo svojom testamente z roku 1907 vyslovil želanie, aby boli jeho sídla, medzi nimi i Zámok Bojnice, sprístupnené pre verejnosť. Umelecké diela mali ostať na pôvodných miestach a prehliadka mala byť umožnená všetkým záujemcom.