Modrotlač sa dostala do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva
Modrotlač sa dostala do UNESCO Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Ako agentúru SITA informovala PR manažérka Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, pod ktorý patrí i ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva, Lucia Sopková, členovia Medzivládneho výboru včera na Mauríciu do zoznamu UNESCO schválili zápis prvku „Blaudruck/ Modrotisk/ Kékfestés/ Modrotlač, resist block printing and indigo dyeing in Europe (rezervná tlač a farbenie látky indigom)“. Nomináciu predložilo Slovensko v spolupráci s Českou republikou, Maďarskom, Nemeckom a Rakúskom, pričom hlavným predkladateľom je Rakúsko.
Ako ďalej uviedla Sopková, prípravu návrhu na zápis za Slovensko zabezpečilo a koordinovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), ktoré je u nás zodpovedné za vykonávanie UNESCO Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003. Odborne sa na príprave spisu podieľali etnologičky Oľga Danglová a Ľubica Voľanská, obe z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied a tiež modrotlačiari Martin Trnka z Púchova, Peter Trnka pôsobiaci v Ivanke pri Dunaji a Matej Rabada tvoriaci v Párnici na Orave. Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná v roku 2015. Predkladateľom národnej nominácie bolo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Viac informácií možno nájsť na internetovej adrese: https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/modrotlac/.
Modrotlačou nazývame indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej „rezervy“ – t. j. zmesi zamedzujúcej zafarbenie látky v mieste vzoru. Ako spôsob dekorovania látok zohrala modrotlač významnú úlohu v slovenskej, rovnako ako európskej textilnej tradícii. Na naše územie sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí a rozvetvila sa do výnimočného bohatstva lokálnych podôb prispôsobených vkusu vidieckych odberateľov.
Trináste zasadnutie Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO sa v Republike Maurícius v meste Port Louis, v Swami Vivekananda international convention centre koná od pondelka 26. novembra do soboty 1. decembra. Zasadnutiu predsedá minister kultúry a umenia Maurícia Prithvirajsing Roopun. Počas šiestich dní predstavitelia 24 štátov zvolených do medzivládneho výboru diskutujú o množstve tém súvisiacich s kultúrnym dedičstvom sveta. Na zasadnutí je 800 účastníkov zo 125 krajín. Slovenskú delegáciu vedie Juraj Hamar, predseda Rady ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ SĽUK-u a v delegácii je ďalej Ľubica Voľanská, podpredsedníčka Rady ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, dodala v tlačovej správe Sopková.