Obnoviť hrad Plaveč v Staroľubovnianskom okrese pomáhajú aj tento rok nezamestnaní, dvadsaťdva z nich tam pracuje od polovice mája. Už šesť rokov sa v obci takýmto spôsobom snažia dať novú podobu kultúrnej pamiatke, ktorej veľká časť sa nachádza pod zemou. Uchádzači o zamestnanie už pomáhali pri konzervácii hradieb a bašty, archeologickom výskume či skúmaní a konzervácii interiéru hradu, informuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. Ten za roky 2014 až 2018 prispel na vytvorenie pracovných miest približne 415-tisíc eur, na tento rok by to malo byť asi 146-tisíc eur.

„Možnosť zapojiť nezamestnaných do obnovy hradu vnímame pozitívne, keďže mnoho znevýhodnených nezamestnaných, ako sú napríklad dlhodobo nezamestnaní, uchádzači o zamestnanie nad 50 rokov alebo nezamestnaní s nízkym vzdelaním, si našlo uplatnenie v mieste, respektíve v blízkosti svojho bydliska,“ zhodnotil pre SITA vedúci oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a Európskeho sociálneho fondu ÚPSVR v Starej ĽubovniVladimír Čokina.

Hrad Plaveč patril ešte pred niekoľkými rokmi medzi tie, na ktorých sa nerobili žiadne reštauračné či záchranné práce. Pomohol až národný projekt Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva, do ktorého sa obec Plaveč zapojila v spolupráci s Občianskym združením Rákociho cesta po prvýkrát v roku 2014.

„Minulý rok sme sprístupnili podzemie, obnovili sme schodisko. Teraz pracujeme na severozápadnej strane, na tento rok je naším cieľom obnoviť dlhý obranný múr, parkán,“ povedal pre agentúru SITA koordinátor projektu obnovy hradu Martin Sárossy. Podľa jeho slov by mohli byť tie časti hradu, ktoré sa zachovali, kompletne zakonzervované najneskôr budúci rok.

Doteraz sa podarilo napríklad odkryť a domurovať dve bašty hradu či sprístupniť podzemné podlažie jednej z nich, o ktorom sa pred archeologickým výskumom nevedelo. „Interiér hradu je pre nás veľkým tajomstvom, pretože sa nachádza akoby celý pod zemou. Ako sa postupne rozpadával, nádvorie sa úplne prekrylo a miestnosti sú celé zasypané. Počas archeologického výskumu vždy odhalíme kúsok a je zaujímavé objavovať, ako hrad vyzeral,“ poznamenal Sárossy, podľa ktorého je prioritou zachovať tie časti, ktoré ostali nad zemou.

Podľa Sárossyho sú pri obnove hradu, čo sa materiálu týka, odkázaní aj na pomoc verejnosti. „Ozvali sa nám ľudia, ktorí potrebovali zbúrať starú stavbu alebo základy domu postavené z pieskovcového kameňa. V minulosti ľudia z hradu kameň brali na stavbu svojich domov a teraz ho my, naopak, na ten hrad vraciame,“ vysvetlil. Vítaná je preto podľa jeho slov pomoc tohto druhu v okruhu Starej Ľubovne a Lipian. „Ak by chcel niekto likvidovať nejakú stavbu, vieme prísť, rozobrať to, vypratať. Nemusí tak skládkovať stavebný odpad a nám tým tiež pomôže,“ doplnil.

Kamenný hrad Plaveč leží na miernom návrší nad rovnomennou obcou. Postavený bol okolo roku 1294 ako pohraničná pevnosť, vybudovať ho dal šľachtic Arnold. Jeho súčasný názov je odvodený pravdepodobne od názvu kmeňa Plavcov, ktorí obývali pohraničné oblasti vtedajšieho Uhorska. Na hrade sa vystriedali viacerí panovníci a významné uhorské rodiny, v 18. storočí hrad stratil vojenský význam. Jeho poslednými obyvateľmi boli ešte v 19. storočí Paločajovci, pre narušenú statiku hradu sa však presťahovali do kaštieľa pri Plavči. Hrad v roku 1856 postihol ničivý požiar, odvtedy pustol.

Foto zdroj: wikipedia