Architektonicko-historický výskum

Architektonicko-historický výskum

historický výskum – (aj umelecko-historický výskum) – sa vykonáva od doby zrodu modernej pamiatkovej starostlivosti a na Slovensku sa ich metodický rozvoj a masové využitie v procese prípravy obnovy pamiatky datuje od polovice 20. stor. V súčasnosti podmienky ich realizácie upravuje zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a vyhláška MK SR16/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu. Predmetom tohto výskumu je poznanie stavebného a historického vývoja skúmaného objektu so všetkými charakteristickými prvkami jednotlivých etáp ako sú: • dispozícia a hmotovo-priestorové členenie, • materiálová skladba a technológia výstavby, • povrchové úpravy muriva, • architektonické a remeselné detaily, • konštrukčné riešenie stavby • úrovne terénu vo vzťahu k stavbe. Výstupy výskumu sa získavajú kombináciou poznatkov získaných z povrchového aj sondážneho výskumu priamo na pamiatke a z archívneho výskumu. Osobitnou úlohou výskumu je vymedzenie predmetu a rozsahu pamiatkovej ochrany a zároveň aj špecifikácia prvkov, ktoré sú nevhodné a rušivé. Podľa súčasných predpisov je súčasťou výskumu aj podrobný návrh na obnovu a položkový zoznam cenných detailov. Poznatky vyústia do charakteristiky pamiatkových hodnôt, návrhu ochrany, obnovy a prezentácie kultúrnej pamiatky [§zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, §7 Vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 16/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu].

[Makýš, O. (2004): Technologie renovace budov, Bratislava: Jaga Group.]

Kategória: Základné pojmy
Tag: Bratislava

.

Vytvorené: 15. decembra 2010 23:12

Upravené: 15. decembra 2010 23:12

Autor: admin_obnova

Návrh na zmenu

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Odpovede