farba
definícia farby je komplikovaný problém, na ktorý môžno nazerať z pozície fyziky, fyziológie, psychológie, chémie, remeselnej a priemyslovej výroby, umeleckej tvorby alebo reštaurátorskej praxe.
v oblasti psychofyzikálnej – farba je vnem vyvolaný viditeľným svetlom dopadajúcim na sietnicu ľudského oka, ktorý je závislý na fyzikálnych vlastnostiach pozorovaného objektu a na vnímaní pozorovateľa. Farebné videnie ľudského oka sprostredkujú receptory citlivé na tri základné farby: červenú, zelenú a modrú. Farba je pojmom z oblasti psychosenzorickej a farba predmetov sa označuje termínom kolorit (farebný súzvuk). Kolorit znamená farebnosť predmetu určenú spektrálnym zložením zdroja osvetľujúceho daný predmet a spektrálnou odrazivosťou alebo priepustnosťou materiálu predmetu. Objekt má teda farbu svetla, ktoré odráža alebo vyžaruje. Pokiaľ ide o odraz, tento závisí na zložení spektra dopadajúceho svetla a na tom, ktoré zložky spektra tohto svetla povrch odrazí a ktoré pohlcuje a s akou intenzitou. Údaje vystihujúce farebný podnet možno získať spektrofotometrom, porovnávacím kolorimetrom a pod. Na presnú charakteristiku určitej farby predmetu sa najčastejšie používa kolorimetrická trichromatická sústava. Pôvodnými základnými parametrami kolorimetrickej sústavy CIE (Commision Internationale de L’Eclairage – Medzinárodná komisia pre osvetľovanie 1931) boli trichromatické zložky X, Y, Z, ktoré predstavujú relatívne množstvo červeného, zeleného a modrého žiarenia odrazeného povrchom farby.
v oblasti výroby –
1. označenie náterovej hmoty, pigmentovaného kvapalného až pastovitého prostriedku, ktorý sa nanáša na povrch predmetu aby ho chránil pred poveternostnými vplyvmi (najmä vlhkosťou), prípadne upravil jeho vzhľad.
2. označenie farbiva, farebnej organickej látky prírodného, resp. syntetického pôvodu rozpustnej v rozpúšťadlách, ktorá je schopná viazať sa na farbený substrát.
v oblasti výtvarného umenia – jedna zo základných výrazových a významových zložiek ovplyvňujúcich psychologickým a estetickým významom všetky druhy výtvarného umenia. Základný materiál pre umeleckú tvorbu – maľbu. Funkciou farby v umeleckej tvorbe je dekoratívnosť, schopnosť zachytiť a vyjadrovať emocionálny obsah. Výber a kvalitu farby nemusia však vždy ovplyvňovať iba estetické nároky. Nezriedka sa vo výbere prejavovali, resp. prejavujú aj iné hľadiská, najmä farebná symbolika, ktorá od staroveku zohrávala dôležitú úlohu napríklad v identifikácii svetskej i cirkevnej sféry. Ľudská túžba po farebnosti ovplyvnila nielen rozvoj, napr. estetiky, samotnej maľby, knižnej maľby, heraldiky, farebného prevedenia stavieb a módy, ale aj rozvoj techník, v ktorých mohla byť farebnosť uplatnená – mozaika, polychrómia, sklomaľba atď.
Literatúra:
HABEL, J. Osvětlování. Praha, 1995.
TECHNICKÝ naučný slovník. Praha, 1981-1986.
CHEMIE organických sloučenin. Praha, 1987.
ARIENT, J.: Přehled barviv. Praha, 1968.
ROŽAN, J., VANÍČEK, O. : Pigmenty – práškové barvy. Praha, 1959.
ŠTEFCOVÁ P., ZELINGER J. : Přírodní organická barviva a pigmenty. In: Sborník VŠCHT v Praze. Praha, 1988.
Zdroje:
CIE 1931 color space. (2006, August 1). In Wikipedia, The Free Encyclopedia. Dostupné 20. srpna 2006.
© docent for obnova.sk only
Odpovede