-
Argumenty
Zdravim vas,
dajte mi niekto argumenty ktorimi by som mohol obhajit to preco by bolo potrebne dokumentovat pamiatky a uvadzat ich do povodneho stavu. Preco by sme ich jednoducho nemohli prekryt cele dalsou vrstvou omietky alebo preco by sme nemohli vyburat otvor tam kde sa to paci mne.
Skeste mi prosim ponuknut nejaku teoriu ktora by obstala napr pred:
Murarom
Majitelom stavebnej fa.
UradnikomDakujem.
-
7 odpovede/odpovedí
-
Tak co nik nema argumenty, len sa nebojte prispiet svojim nazorom
…..dajte mi niekto argumenty ktorimi by som mohol obhajit to preco by bolo potrebne dokumentovat pamiatky a uvadzat ich do povodneho stavu. Preco by sme ich jednoducho nemohli prekryt cele dalsou vrstvou omietky alebo preco by sme nemohli vyburat otvor tam kde sa to paci mne….
-
Tych argumentou by som ti dala celu kopu akurat ze som to tu nasla po troch mesiacoch a zda sa mi to uz< neaktualne.
-
Nie tato tema je urcite aktualna stale, chcem aby kazdy kto ma moznost a chce vyjadril svoj nazor na tuto tematiku.
Je vobec potrebne zachranovat pamiatky, a preco?
Ak ano tak vsetky, ci iba niektore proste chcem nazor ludi a urcite niesom sam.
-
keby sme si kazdy stavali ako chceme tak by sme mali podnikatelske baroko na kazdom rohu a vyzeralo by to tu ako v kocurkove, preto a nielen preto existuju tieto instucie ktore koriguju vystavbu a rekonstrukciu.
Preco dokumentovat povodny stav a snazit sa budovu uviest do povodneho stavu? to ja snad filozoficka otazka
Ale skusim:
Keby som si kupil domy na namesti v stiavnici a v jednom postavil MC donald, v kruhom multiplex a vsetko by malo presklene obrovske vyklady plne ohlusujuceho svetla, hudba by hrala na kazdu stranu, neviem ci by sme tomu boli vsetci radi, ja urcite nie
Nieco podobne plati v kupelnych mestach kde aj na zmenu fasady sa musi ziadat o stav. povolenie, myslim ze aj toto je logicke…
Dalsou otazkou bolo preco uvadzat historicke objekty do povodneho stavu? No asi len preto aby sme aj za par rokov videli nieco z minulosti
Neviem ako by ste sa tvarili keby Cheopsovu pyramidu ked z nej vypadne kamenny segment dobetonovali? Kazdy mi da za pravdu ze by sa cheps asi obratil v tej svojej krasnej rakve.
Nie som zastancom striknej obnovy povodneho stavu ale nejaky konsezus musi byt dosiahnuty, nie vzdy je povodny stav rozumne riesenie, v tychto pripadoch som za ustupky ale musia byt len do urcitej miery aby sme si nepostavili hypermarket v kastieli a podobne… -
No ja by som k tomu dodal asi tolko, ked si spomenul Stiavnicu. Kde by bola bez turizmu. Teda nehovorim ze obcania a urady vyuzivaju jej potencial naplno. Ale predsa keby som bol turista v Stiavnici, nezaujimalo by ma ze aj ked je v tomto dome teraz blikajuci MaC, predtym tam bola prekrasna napr.: freska ci dvere, ci okno. Ja by som to ako turista chcel vediet. No a ked si niekto z ludi s akehokolvek pamiatkoveho mesta postazuje na urady ze mu stazuju opravu jeho domu. Mal by si uvedomit ze keby nebolo jeho domu a atmosfery z jeho a inych jemu podobnych domov nebolo by turizmu no a ked mesto zije prevazne s turizmu…atd.
Minule sa mi dostal do ruk katalog z jedneho historickeho mesta. Nazov si uz nepamatam. Proste mestecko plne cierno-bielych domov z hrazdenymi konstrukciami stien. Tento katalog, ci informacny material bol cleneny na odiely. Vkazdom sa pojednavalo o niecom inom… Strecgha, fasada, okna, dvere, dokonca aj vyklady a napisy na obchodoch ci pub-och.
V kazdej kapitole bolo rozobrate ake typy (napr.:striech) sa v meste najcastejsie pouzivali a a ku kazdemu typu boli zadane aj tech. informacie. Napr pri strechach bol zadany sklon, typ, typ krytiny, farba krytiny… Vsetko bolo dopodrobna vymedzene a rozpisane.
Tento katalog dostal kazdy obcan centra a ked chcel nieco so svojim domom robit uz dopredu vedel odkial – pokial sa moze pohybovat. V kazdej casti boli uvadzane fotograficky dobre a zle priklady. Pri tych zlych bolo aj vysvetlene preco to bolo vykoane zle.Ludia ten to material prijali a vedeli ze je potrebny pre zachovanie razu ich mesta a pre trvale udrzanie turizmu v ich meste.
-
pokial bude na slovensku prekvitat podnikatelske baroko a ine podobne gycovite styly ktore si moc na zaklade historie nestavaju a nerobia si z toho tazku hlavu povazoval by som aj takuto uzasnu publikaciu za takmer zbytocnu, aj ked jej vyznam je neodskriepitelny….
-
Myslim, ze tato otazka sa toci okolo starej pesnicky: ekonomika – prosperita – zamestnanost – vyska platov – zivotna uroven – dochodok atd…
Pokusim sa to vysvetlit. Ak by Slovensko malo napr. vysoko vyvinute HIGH-TECHOLOGIE a chrlilo by obrovskou produktivitu priemyslu a malo super HDP, mohli by sme si dovolit zit aj v kovovych kontrukciach. alebo kartonovych krabiciach, pretoze nas kraj by bolo zaujimavy pre ludi z vonku prave tymito technologiami – chceli by ich vidiet – zazit na vlastnej kozi.
Lenze bohuzial to tak nie je a celkovo europa neovplyva nejak super vysokym trendom vyvoja takchto techgonologii – bohuzila (toto prvenstvo ma amerika). Do ameriky nejdes preto aby si obdivoval ich indianske rezervacia, pevnosti z cias obcianskej vojny, ides tam preto ze je to svet priemyslu, svet bohatstva (aspon sa to takto javi, aj aj tam su spol. vrstvy)
Opak je to s europov. Napr. american ide do europy prave preto, aby videl Londin, parizske zahrady, hrady a zamky, nemecky vidiek, stare kostoliky – idu za historiou, pretoze HIGT-TECH maju doma.
A o tomto to cele je. Ci niekto chce alebo nie je turisticky ruch v europe dolezity zdroj prijmu (aj ked samozrejme nie jediny). Ak sa dari turistickemu ruchu, dari sa aj firmam podniakjucim v tejto oblasti (rekreacne strediska, kupele, hotely, restauracie, atd.) Viac turistov totiz znamena vacsie trzby a to ma aj dopad na platy zamestnancov – zivotnu uroven atd (nechcem brat priklad zo Slovenska, pretoze tuna este musi spolocnost prejst zmenami aby si niekotry podnikatelia dokazali vazit dobreho zamestnanca a nenutili ho pracovat za Pan Boh zaplat..)
A prave kvoly turistom je potrebne pamiatky restaurovat a privadzat ich do povodneho stavu. Kto si mysli ze sa turista pride pozriet na kastiel, ktoremu zburaju znacnu cast stien a nahradia ich zelezom, betonom a sklom? Alebo ak z neho ostane len jedna basta, pretoze zbytok premenia na moderne obchodne centrum? Kvoly takemu niecomu urcite nikto nebude meriat tisice kilomentrov. Alebo kto by meral tisicku kilometrov, kvoly jednemu zamku ktory by ostal zachovany v povodnom stave? Mysliet si ze tu zahranicny hostia prisli, kvoly nasim rekreacnym strediskam je pochabost. Toto vsetko oni maju a na ovela lepsej urovni. Ak tu pridu tak prave preto aby obdivovali to comu sme zachovali jeho historicku atmosferu a umoznili im “reniest sa” do historie. Prave preto su medzi turistami velmi oblubene akcie typu – uakzaky bojov sermiarov na zamku atd. Poskytuje im to to, co oni doma nemaju.
.. No a na zaver, ak pojde turisticky ruch, (a samozrejme pamiatkari by mali aspon kusok zdraveho rozumu a zodpovednosti) dotklo by sa to aj toho murara, pretoze mohol by pracovat na obnove dalsich pamiatok a zlepsit si tak svoju financnu situaciu. Podnikatelia¨, ktory podnikaju v cestovnom ruchu budu na tom ovela lepsie – pretozue z doamcich hosti nezbohatne ale zo zahranicnych ano – ty platia viac a ovela. Ale aby to nebolo len o jednej skupine podnikatelov – trh je jedne kolobeh – uzatvoreny kruh. Odvetvia sa navzajom tahaju. Ak sa dari jednemu, dari sa aj druhemu, pretoze sa zvysuje kupna sila obyavtelsta a maju sa lepsie obchody z obchodov zase dokazu úprosperovat ine firmy (reklamne, stavbarske …)
A uradnik? Staci sa pozriet kto ho plati. MESTO!!! A prijmi mesta su okrem ineho aj z dani podnikatelsk˙ch subjektov. Cize ak sa darim im mesto ma vacsie prijmy a moze si viac dovolit. Dnes su na tom mesta financne velmi zle a prave tato obalst moze byt pre nich velkym zdrojom financii. Zvlast po planovanej decentralizacii verejnej spravy – kde bude platit: Cim lepsie sa dari podnikatelom, tym lepsie sa dari mestu (vyplyva to z dani, ktore idu mestu do pokladne). Az potom, ked mesto ma na to moze uvazovat o zvysovani platov pre zamestnancvo mestskeho uradu (samozrejme je to aj vec vedenia, ci to navrhne -a le to uj o inom)
Log in to reply.