-
ako vytipovat miesto,kde by sa mohla nachadzat hradna studna
pri zachrane zrucanin hradu je pre nas velmi dolezita voda,kedze stav pamiatky neumoznuje ani naznakom urcit,kde sa nachadzali vyssie spomenute objekty,prosim o radu,z historickych materialov je zrejme, ze na hrade zdroj vody bol,kedze sa on viedol pisomne dolozeny spor,ale nevieme kde sa nachadzal a v sucasnosti je uz vsetko zavalene.
-
17 odpovede/odpovedí
-
Na Sklabinskom hrade (Turiec), tiez riesili problem s vodou. Jedneho dna sa pustili kopat studnu :) Vybrali si miesto, ktore bolo uz dlhsie podozrive tym, ze na jeho miesto bola mierna priehlbina. Preco teda kopat o pol metra viac? Zacali tam a po metri sa im odvalil kus hliny a odkryl sa kamenny murik. nejak podozrivo sa zatacal a nakoniec s toho bola studna. … “a zili spolu az kym nepomreli” :)
Vazne: problem by mohol nastat pri vyberani hliny zo studne od urcitej hlbky by mal byt pritomny archeolog.
-
pri zachrane zrucanin hradu je pre nas velmi dolezita voda,kedze stav pamiatky neumoznuje ani naznakom urcit,kde sa nachadzali vyssie spomenute objekty,prosim o radu,z historickych materialov je zrejme, ze na hrade zdroj vody bol,kedze sa on viedol pisomne dolozeny spor,ale nevieme kde sa nachadzal a v sucasnosti je uz vsetko zavalene.
odbornik na hrady ti dokaze podla mna urcit kde by sa studna mohla nachadzat. jednoduchsi sposob je zavitat tam s niekym kto ma kluce od zemneho radaru. to mas na 100% ;]
-
pri zachrane zrucanin hradu je pre nas velmi dolezita voda,kedze stav pamiatky neumoznuje ani naznakom urcit,kde sa nachadzali vyssie spomenute objekty,prosim o radu,z historickych materialov je zrejme, ze na hrade zdroj vody bol,kedze sa on viedol pisomne dolozeny spor,ale nevieme kde sa nachadzal a v sucasnosti je uz vsetko zavalene.
odbornik na hrady ti dokaze podla mna urcit kde by sa studna mohla nachadzat. jednoduchsi sposob je zavitat tam s niekym kto ma kluce od zemneho radaru. to mas na 100% ;]
a myslíš že dosah radaru je dostatočný? v niektorých prípadoch možno áno ale ak to funguje ako som sa dozvedel
“ZEMNÝ RADAR – MODERNÁ METÓDA V LOKALIZÁCII PODZEMNÝCH SIETÍ A OBJEKTOV POD POVRCHOM ZEME DO HĹBKY 7,5 m:”
je možné, že to nájde rôzne iné pivnice, či zásypy.. alebo to ukazuje aj akúsi mapu, z čoho sa dá odvodiť pôdorys, či rozmer zasypanej šachty? -
mimochodom, náš hradný studniar palo hovoril, že ak treba nájsť studňu na hrade, je dobré si zavolať prútikára a ten mu tu studňu veľmi pravdepodobne nájde, aj s vodnými cestami pod zemou… ešte tak zohnať kvalitného prútikara
-
Ad zemný radar, Heretic Ty hovoríš o zemnom radare ktorý používajú sietiari, to jest vyhľadávanie inžinierskych sietí, nejakých objektov zhruba do tých 7.5 m. To by malo stačiť
na určenie trebárs kompaktných múrov pod závalom sute a kamenia, za určitých podmienok by sa dal určiť aj pôdorys objektov, čiže aj studne pod zosypanou suťou. Geofyzici používajú
určite výkonnejšie lokátory, nič bližšie neviem,ale môžem zistiť.
Ad prútikári, hrady sa zvyčajne nachádzajú, na vyvýšenom mieste so skalným podložím, teoreticky by studňu mohli nájsť, ale určite nie kvôli tomu, že by tam cítili vodu, a úplne vylučujem, že by mohli nájsť spodné prúdy. Netvrdím, že sa to nedá, ale ja osobne by som ich limitoval hĺbkou asi tak 10 metrov, aj to nie v skalnom podloží. mám s tým osobnú skúsenosť a nie jednu, ale v niektorých prípadoch sú naozaj dobrí a nič proti nim nemám. -
Prepáčte ešte jedna poznámočka, osobne by som sa skôr spoliehal na “hradológa” + archív,
ten radar, ak by sa v sutine nachádzalo dosť šutrov, (proste tam ide o kontrast medzi okolím, suťou a objektom, múrom zo skaly), by nemusel vyjsť, geofyzici tvrdia jedna metóda, žiadna metóda, kto by to potom zaplatil, jedine, že by to urobil pre vaše modré oči. -
Ak sa smiem opýtať – o ktorý hrad vlastne ide? …ak pravda to nie je tajomstvo…
No nám jeden senzibil (neviem aké iy) :? na plániku Čabrade vyznačil studňu a kopu podzemných chodieb, ich hĺbku, sklon… no momentálne to overiť nevieme (a dosť dlho ešte nie)……skôr by som doporučil – nájsť vhodné miesto na hrade, urobiť plošinku, položiť 1000l nádrž na vodu (taká plastová – stavbári v tom majú rôzne chemikálie, farby… celé to obložiť obrovskou hromadou kameňa (kvôli krádeži a vandalom), spraviť nad to pultovú striešku a zviezť dažďovú vodu dnu… my sme si tak celkom dobre vyriešili problém s vodou – náklad: cca 500-1000Sk nádrž + 400Sk za celtu a pár klincov.
Po dohode s pamiatkármi samozrejme – ale tomuto budú prístupnejší, ako kopaniu studne, ver mi.
-
Opýtať sa môžeš, asi ide o Tajomný hrad v Karpatoch, tá otázka odznela pred skoro piatimi rokmi, takže už sa bavíme viac-menej teoreticky.
Ešte nejaké to slovo k prútikárom a geofyzike.V roku 1988 som sa bol pozrieť pri odkrývaní františkánskeho kláštora v Slovenskej Ľupči a zhodou okolností som mal so sebou gravimeter. Zo zvedavosti, či to bude fungovať, som zmeral profil na mieste kde sa dalo predpokladať pokračovanie už odkopaného základu, a profil kolmý na predchádzajúci profil, aby som určil ďalšiu stranu obdĺžnika. Pri meraní nad základmi mi som na gravimetri zaznamenal odchýlku, ktorá sa potom potvrdila. Lenže toto bolo priam ideálne miesto – kamenné základy múru v hlinitom podloží, kúsok pod ornicou v ovocnej záhrade. Ideálne pre
či už prútikára, zemný radar(vtedy na Slovensku ešte nebol). mikrogravimetriu, magnetometriu….. Na hradoch to však až také ideálne nie je, takže s jednoznačnými vyjadreniami by som bol opatrný, je to ovplyvnené iks faktormi, niečo sa dá niečo nie.
Ešte jedna vec, s témou súvisí na polovinu, vlani som meral starý banícky dom v Banskej Štiavnici na konci ulice priamo do kopca z Trojičného námestia. Pivnica, teda garáž bola ešte na úrovni cesty, ďalšia miestnosť už čiastočne v skale, posledná vysekaná v skale a bola to vlastne studňa. Prútikárovi by sa hore v dome virguľa aj trikrát pretočila, asi tam bude dosť narušené prirodzené elektromagnetické pole, ktovie čo by na to povedali feng-šuejisti, ale to už by bolo na inú debatu.
studňa, neviem, či ju bude dobre vidno
-
No ja osobne si myslim že da sa to odhadnut aj vegetaciou či ortofotomapou kedče porast v bliskosti by mal byt hustejši či mal by mat viac živšie farby aj ked studna ma 60 metrov vhlkost podi je vedsia než na okoli
-
Počul som, že na leteckou fotogrametriou zhotovených ortofotomapách sa dajú pozorovať situácie archeologických lokalít, sám som bohužiaľ nevidel ani jednu takú situáciu, ale som dosť skeptický k určeniu studne touto metódou, ale apriori nevylučujem ani toto.
Polemizoval by som aj s vlhkosťou nad studňou. Kľudne to môže fungovať presne opačne, všade okolo môže byť kompaktná skala, síce nejaké trhliny tam vždy budú, ale práve studňa
vyplnená suťou a kamením môže fungovať ako “trativod”, kde sa dažďová voda stráca. -
Na Sklabinskom hrade (Turiec), tiez riesili problem s vodou. Jedneho dna sa pustili kopat studnu :) Vybrali si miesto, ktore bolo uz dlhsie podozrive tym, ze na jeho miesto bola mierna priehlbina. Preco teda kopat o pol metra viac? Zacali tam a po metri sa im odvalil kus hliny a odkryl sa kamenny murik. nejak podozrivo sa zatacal a nakoniec s toho bola studna. … “a zili spolu az kym nepomreli” :)
Vazne: problem by mohol nastat pri vyberani hliny zo studne od urcitej hlbky by mal byt pritomny archeolog.
Svato to popisoval trosku inak. Vraj sa rozhodol proste kopat a v hneve zakopol krompacom a trafil nejaku skalu. Troska sa v tom vrtal a nasiel kamene v obluku. kopal dalej a uzavrel kruh. tak kopal dalej a dnes je tam znovu vykopana stara studna. Vraj sa rozhodol tam kopat kvoli tomu, ze mu obec nejak chcela znepristupnit ten pramen. Ale ako to bolo naozaj vie najlepsie Svato. A takto vznikaju legendy. :)
-
Odpoved na otazku je podla mna trosku zlozitejsia. Dolezite je ci vobec na konkretnom hrade vobec nejaka studna bola, ci studnu nenahradzovala cisterna.
Asi ani pristroj neodpovie jednoznacne ci pod zavalom je studna alebo cisterna. Priehlbina v terene moze napovedat, ze tam nieco je, ale ci to je studna alebo cisterna, odpovie kopanie. -
Ja som s ortofoto mapami pracoval dva roky a postupom casu sa to da visledovat
-
Ad radar: suhlasim s Vlcikom… geofyzikalnych metod nieje vela len preto ze geofyzici sa v labakoch nudili, ale preto ze kazda metoda (pristroj) ma iste obmedzenia (koherentnost pody, obsa vody, mineralizacia pody…), preto najlepsie vysledky prinasa kombinacia niekedy aj niekolkych metod…
Ad prutikar: ano niekedy kde nevladze veda vladze nepoznane tajosvo… :)
Ad letecke snimkovanie: v istych podmienka silna metoda, problem je ze oblast musi byt snimkovana aj niekolko krat v roznych obdobiach (niekedy aj niekolko rokov) a nielen beznym fotacikom ale aj infra cervenou a ultra fialovou… nasledne sa snimky porovnavaju ci kombinuju…letecke snimkovanie vsak zatial stale vynde o dost drahsie ako geofyzika… Na hradoch ktore su vsak dost znasne zavalene sutinami a ktore su pravidelne kosene a cistene nam tato metoda prinesie akurat tak pekne a zaujimave (hlavne dost drahe) fotocky :)
Z mojho pohladu ako hydrogeologa a inzinierskeho geologa by mohli byt zaujimave vysledky pri istej derivacii vodnych tlakovych skusiek, kedy sa do zeme zarazi sutycie a tlaci voda. Sleduje sa mnozstvo stratenej vody v case a vysledok je, ze viete v ktorych miestach a v akych hlbkach sa voda rychlejsie straca. Problem moze nastat tak ako pri vrtani (najlepsie len zarazanie bez vrtania skalneho podlozia) tak i pri narazeni pivnic. Je to vsak len uvaha. Nepredpokladam ze by sa niekto dal na zarazanie sutycia na hrade (acheolog aj pamiatkar by asi skolabovali :))
Upne naj metoda je po geofyzike (kombinacia vhodnych metod) robit plosnu archeologiu. Nesnazit sa prilis zbrklo urcovat presne miesto, pretoze dnes uz nieje velky problem hocikde vytrepat par sudov a plnit ich dazdovou vodou… Dolezitejsie je sanovat murivo co moze za moment padnut ako studna ci nadrz, ktora viac zapadat sutinou uz nemoze :) takze si na svoj objav trosku pocka… :)
-
Rát by som reagoval na par odpovedí ohľadom hľadania zasypaných hradných studní .
Táto téma má nekonečne mnoho úvah !!!
Prenesme sa v úvahe tak napr. do 12 storočia(neboli georadary,termovízne kamery atď.)
Ako potom ľudia v tomto čase našli podzemnú vodu!
Ja si myslím,že to bol jedine človek držiací prútik v ruke, nič iné v tom čase
neexistovalo na hľadanie podzemnej vody !
I keď niekto oponuje , že dosah prutikára je okolo 10 metrov hľbky,prečo
sa potom na vrcholoch hradov nachádzajú tak hlboké studne ?
Ja si osobne myslím ,že ten hľbkový dosah hľadania vody prutikárom bol omnoho vyšší a presnosť určenia miesta spodnej vody musel byť dosť presný,nakoľko sa nekopalo v hline , ale v skale !
Ten človek si musel byť 100% istý , že sa tam to vodné žriedlo nachádza, inač by prišiel o hlavu.
O tejto téme sa dá vyprávať a polemizovať mnoho.
Na záver len toľko,prutikár nehľada studne,ale podzemné
pramene .Pomocou kyvadla je schopný túto zasypanú studňu lokalizovať v akej miere to už je na jeho zručnosti a schopnosti. Nie každý to dokáže, ale sú medzi nami,krorí to dokážu len kde ich nájsť ???Kto neverí raz iste uverí !!!
S pozdravom.
Log in to reply.