• Architektúra a stavitelstvo

  Oprava komína na drevenici

  Posted by admin_obnova on 8. júna 2005 at 22:54

  Ahojte,

  moja drevenicka na Terchovou ma problem. Ma komin z palenych tehal, ktore sa v dosledku vlhka zacinaju postupne rozpadavat.

  Uvazujem o provizornom rieseni – odstranenie porusenych tehal a nahradenie novymi.
  Aku maltovu zmes by ste odporucali pouzit ?

  Dakujem za podnety.

  Andrej

  harp odpovedal 10 years, 8 months ago 6 Členovia · 13 odpovede/odpovedí

  • cat_stavitelstvo_eko
  • cat_stavitelstvo_ekono
  • ekologická výstavba
  • staviteľstvo
• 13 odpovede/odpovedí

• 

  harp

  Member

  10. júna 2005 at 16:56

  No… najskor treba riesit pricinu nie dosledok. Pricinou pravdepodobne bude ze komin nema prestresenie. Treba si najst analogiu na inych dreveniciach (povodnych!!!), a navrhnut si svoju tzv. Ciapku.

  Malta:
  Piesok, do 4-6mm, ostry, | vapno pred tym aspon jeden den namocene vo vode, najlepsie vzdusne zahasene | cemen-klasicky portlandsky

  piesok – vapno – cement
  3 – 0,5 – 1

  Ja by som zvolil takyto pomer.

• 

  Anonymous

  Member

  11. júna 2005 at 1:55

  Zapájam sa do diskusie, nakoľko cca o dva týždne má čaká rovnaká úloha, teda oprava komína na starej chalupe v Tekovskej Breznici. Nakoľko osobne nemám v tomto smere skúsenosti, našiel som si v dedine domáceho majstra, ktorý sa do toho pustí a zrekonštruuje komín – predpokladám k mojej spokojnosti. Mal by som však na tomto mieste dva dotazy týkajúce sa komínov. Po prvé, či je možné na samotný komím namiesto tehly pálenej použiť Ytong bloky ? Po druhé, je pravda, že v dnešnej dobe musia byť podľa predpisu všetky komíny, teda aj na našich starých chalupách vyvložkované ? Ďakujem pekne za odpovede na moje dotazy.

• 

  harp

  Member

  11. júna 2005 at 2:04

  Pre zaciatok linka na par fotografii:
  http://www.obnova.sk/modules.php?op=modload&name=fotoalbum&file=index&do=showgall&gid=117

  Poproste majstra nech vam komin vymuruje z palenej tehly. Ked odpadne omietka vyzera to lepsie ako ytong. Taktiez ked opadne omietka tehla vydrzi dlhsie ako ytong.

  Ked to spravite rychlo jedinou normou budu skusenosti domaceho majstra, a urcite sa vyrovna aj tym EU. :)

  Pozdravujem, mam rad Tekovsku Breznicu, celkom.

• 

  Anonymous

  Member

  11. júna 2005 at 3:40

  Ďakujem za odpoveď, aj za link s fotografiami. Našiel som na nich aj podobnú stavbu z kameňa, na akú som pred krátkym časom hľadal vhodný materiál na omietnutie. Bolo to v diskudii pod názvom “Chalupa z bieleho kameňa” Ešte raz vďaka za radu. Juraj Alan

• 

  Anonymous

  Member

  11. júna 2005 at 17:10

  ytong podla mna nie je velmi stastne riesenie. komin je dost exponovane miesto co sa tyka zvetravania a ytong je dost makka hmota. zvetravanie aj urychluje to, ze ked vonku mrzne, komin je vnutri obvykle rozhoruceny. my sme komin na drevenici stavali zo starych samotovych tehal z oblozenia pece v starej kotolni. vyzera to dobre, su to skratka stare tehly. co sa tyka vlozkovania, pokial viem, to plati pre kominy k plynovym zariadeniam.

• 

  Anonymous

  Member

  23. januára 2008 at 4:15

  rozpadnute tehly von dat nove a ja som daval aj omietku a 2cm orsil sietka lepidlo nerezovu vlozku a ciapku aby don neprsalo a hlavne vlozku treba odvetrat

• 

  martin-petras

  Member

  23. januára 2008 at 9:11

  Harp, s komínmi na pôvodných dreveniciach v oblasti Terchovej bude asi trošku problém, pôvodné drevenice kryté šindľom predsa veľmi komíny nemávajú, dym sa vypúšťa priamo do podstrešia…výnimkou sú len sezónne hospodárstva (cholvarky, bačovy) kde sa pod strechou uskladňovalo aj seno, čo sa inak nerobilo.

  Inak, vypúšťanie dymu priamo na povalu má množstvo výhod, takže ak nemáš obytné podkrovie, môžeš si ušetriť kopu práce, materiálu a problémov tým, že sa vrátiš k tomuto tradičnému riešeniu.

• 

  harp

  Member

  24. januára 2008 at 9:52

  Harp, s komínmi na pôvodných dreveniciach v oblasti Terchovej bude asi trošku problém, pôvodné drevenice kryté šindľom predsa veľmi komíny nemávajú, dym sa vypúšťa priamo do podstrešia…výnimkou sú len sezónne hospodárstva (cholvarky, bačovy) kde sa pod strechou uskladňovalo aj seno, čo sa inak nerobilo.

  Inak, vypúšťanie dymu priamo na povalu má množstvo výhod, takže ak nemáš obytné podkrovie, môžeš si ušetriť kopu práce, materiálu a problémov tým, že sa vrátiš k tomuto tradičnému riešeniu.

  Dakujem za usmernenie. O takomto principe som sice vedel, ale ked som pisal v minulosti odpovede, predpokladal som ze komin uz existuje a ze ho treba hlavne rekonstruovat.

  V tomto pripade ma napada, ako vnimaju Stavebne urady a napr. Hygiena vpustanie dymu do krovu. Co poziarno-bezpecnostne predpisy.

  Upozornujem! Stotoznujem sa s tymto riesenim a kazdemu ho vrele doporucujem. Zaujima ma vsak ako to funguje v praxi.

  Dalsia otazke smeruje ku konzervacii dreva dymom. Je mozen ze drevo je realne konzervovane? Logicky mi vychadza ze spaliny ipregnuju drevo hlbkovo. Je vsak otazne ci tato impregnacia odradi skodcov (ak ano akych) a pripadne huby ci plesne.

• 

  martin-petras

  Member

  24. januára 2008 at 15:16

  technické normy a vyhlášky MV sa pomerne presne vyjadrujú k tomu, ako majú vyzerať komíny pre rôzne vykurovacie médiá, a samozrejme, žiadna z nich nepočíta s variantom, že komín nejestvuje vôbec. Z tohto hľadiska je to skutočne v rozpore s platnou legistlatívou, a teda by HaZZ mohol namietať – nám už sa raz podgurážený požiarnik vyhrážal…Ale ako všade, aj tu by som povedal, načo vŕtať do lajna, keď nesmrdí…

  Reálne je vypúšťanie dymu priamo pod strechu v prípade šindľovej krytiny oveľa bezpečnejšie: z vonkajšej strany je drevený šindeľ extrémne namáhaný striedaním vlhkosti a priameho pôsobenia slnka, teda zvetraný a pomerne ľahko sa vznieti. Z vysokého komína, kde je väčšia rýchlosť spalín iskra občas vyletí, a môže strechu zapáliť zvonka. Ak sa však dym vypúšťa rovno do podstrešia, samozrejme, vždy je potrebný lapač iskier (“piecka”), z vnútornej strany je drevo jednak zdravé, jednak pokryté vrsvou sadzí, ktoré sú horľavé len veľmi ťažko a pri vysokých teplotách, takže od náhodne vypustenej iskry sa nevznietia.

  Ďalšia výhoda sa ukrýva v tom, že horúci dym z pece nevypúšťame len tak, do neba, ale nad strop izby, čím sa zmenšujú tepelné straty cez strop, v drevenici inak dosť významné.

  Konzervácia dreva je skôr vedľajší, nezamýšľaný efekt, ale je pravda, že proti biotickým škodcom je veľmi účinná – žiaden hmyz nie je tak odolný, aby pôsobil v hustom dyme, dreve nasiaknutom dehtom a pokrytom sadzami – krokvy na mlyne neboli dokonca ani odkôrené, a za 100 rokov ich ešte nezožralo. (aj keď nejaká podkôrna potvora ich v čase, kedy nebol obývaný vyžierala)

  Iný úžitok plynie z možnosti údiť nad takýmto komínom potraviny:

  

  (dúfam, že keď začnú fotky fungovať, tak sa tu aj objaví obrázok Milana Š., ako rozvešiava nad komín kusy jelenieho mäska.)

  Ako veľa iných znakov drevenice, je aj tento daný skôr stavebnými možosťami prostého ľudu a postupným vývojom drevenice, než výsledkom nejakých špekulácií. Oproti dýmnej izbe je vypustenie dymu nad strop skutočne veľký pokrok, a kým nemal prostý ľud lepší prístup k tehlám, bola aj samotná stavba komína pomerne náročná vec. Navše, v niektorých dobách sa dane platili “od komína” – nie je komín, nie je daň.

  A aby to nebolo len o výhodách: skutočne občas nejaká strecha bez komína ľahne popolom, zvyčajne v dôsledku kúrenia uhlím alebo spaľovanie odpadu, menovite PET fľaší – vtedy môže dôjsť k vznieteniu sadzí priamo v komíniku, a do povale potom šľahajú plamene. Takže opäť je to skôr problém nekompatibilných technológií…

• 

  tono

  Member

  5. februára 2008 at 14:26

  Tiez som sa zasmial tym kominom pod ciapkami na starych dreveniciach.

  V nasej drevenici koncili dva kominy pod strechou, a kedze sme ju museli menit (dlhodobo zatekala), zistil som, ze drevo bolo dymom genialne zakonzervovane a absolutne bez kazu. To, co nebolo prehnite v dosledku chybajucich sindli som odlozil a pouzivam ako luxusne drevo na domacku vyrobu nabytku…

  Neviem vsak, ci by bol dobry napad kurit pod strechu aj nadalej, uz len pre ten smrad.

  Este jedna poznamka ku kominom – nezabudajte, ze usadlici kuria po cely rok (varenie + kurenie), takze komin je stale v prevadzke. Chalupar kuri obcas a narazovo, takze poziadavky na komin su asi ine.

• 

  porsena

  Member

  6. februára 2008 at 14:43

  ak drevo nie je napadnute pred tym, ako sa zacne zadymovat, alebo ak ho nieco nenapadne tesne po tom, tak je to baozaj splahliva ochrana, drevokaznym skodcom deht nevonia, ani nechuti :smt018
  Videl som uz aj drevo zo zadymenej strechy napadnute, ale bolo “impregnovane” velmi malo. dolezite je dreveo poriadne odkvorovat, pretoze skodcovia by mohli byt v kôre.
  Inak k tomu chvaleniu takto vyvedenych kominov. Je to naozaj skvela vec, a pomaha predlzit zivotnost krovu, ale ma jednu obrovsku nevyhodu. nema tah.

• 

  rinoro

  Member

  23. júla 2008 at 20:25

  caute
  mam osobnu skusenost s opravou komina , lebo ten na nasej drevenicke uz dosluzil , stary treba rozobrat az na zdrave murivo / najlepsie az na povalu / skontrolovat konin. zaklad , zredukovat stavajucu sirku komina na komin. tvarnicu 34 x 34cm postavit novy a vyvlozkovat

• 

  harp

  Member

  22. apríla 2014 at 10:13

  >>> Sumar k uprave tehal a tehloveho muriva:
  http://www.obnova.sk/diskusia/opatovne-vyuzitie-starych-tehal
  http://www.obnova.sk/diskusia/plot-zo-starej-tehly
  http://www.obnova.sk/diskusia/postavenie-domu-z-tehly-z-buracky
  http://www.obnova.sk/diskusia/tehla-zo-zaciatku-19-stor-z-trnavy
  http://www.obnova.sk/diskusia/ako-ocistit-zadymene-tehly
  http://www.obnova.sk/diskusia/penetracia-tehloveho-muriva
  http://www.obnova.sk/diskusia/penetracny-nater-na-tehlu
  http://www.obnova.sk/diskusia/oprava-komina-na-drevenici
  http://www.obnova.sk/diskusia/nova-podlaha-do-kamennej-pivnice
  http://www.obnova.sk/diskusia/renovacia-impregnacia-tehloveho-muru
  http://www.obnova.sk/diskusia/tehlova-podlaha-v-pivnici

Log In to Reply