-
Moravské kráľovstvo/Veľká Morava/Veľké Slovensko
Hľadám záujemcov o danú tému (presnejšie dejiny Karpatskej kotliny do polovice 11. storočia), prípadne aj elektronickú konferenciu zdarma (výmena informácií, lokálne povesti, konferencie, články v časopisoch, zmienky v literatúre, netradičné teórie od oficiálnou vedou viacmenej akceptovaných až po takmer bláznivé, pamiatky, nové kostoly sv. Sedempočetníkov – sv. Gorazda a druhov atd.).
-
15 odpovede/odpovedí
-
A za akym ucelom?
-
HLADAM PRAMENE NA DOKONCENIE SEMINARNEJ PRACE OHLADOM VELKEJ MORAVY Z OBLASTI MALIARSTVA,ARCHITEKTURY,SOCHARSTVA A VSETKO CO PATRI K VYTVARNYM DEJINAM Z TOHTO OBDOBIA.DAKUJEM
-
monika frde bhu bvgz ftrd dmji nhjo poi hgztf fdred nhjuz loijh sed kawen –
-
v sucasnosti pracujem na komparacii velkomoravskej (nasej predrománksej) architektúry a madarskej architektúry tej doby, ked skoncim caká to ja románske obdobie. len skoda ze to vobec porovnávat musíme, myslím v duchu: “jeden domov, dva štáty”
vie niekto pomoct s temou??? -
ďuso: Madarski kunsthistorici uz na to prisli davno, v prehladoch madarskej architektury sa standardne uvadzaju vsetky vyznamne slovenske pamiatky, samozrejme s pomadarcenymi nazvami. co sa tyka pomoci, ozvi sa mi na mail co v com by si konkretne chcel pomoct. uvidime co sa da robit.
-
dakujem za ponuku, hned ako to bude aktuálne ozvem sa na mail, tak asi v marci, dovtedy robim ine veci. papapa d
-
Nevychádzam z údivu, že niekto hľadá literatúru k Veľkej Morave na internete!?
Hádam ešte existujú knižnice, kde nájdete toľko literatúry…., len treba čítať! Chápem , že je to veľmi jednoduché stiahnuť si základné veci z internetu a hurá vytlačiť a odovzdať seminárku. Nechápen však tú povrchnosť.
Dám však typ, nedávno vyšla kniha J. Steinhubela Nitrianske kráľovstvo, skúste si vzadu pozrieť poznámkový aparát! -
Dufajme ze nastane doba ked sa objem dat v kniznici a na internete bude rovnat. :) aj ked internet nikdy nenahradi knihy.
-
porovnavat knizky a internet ja absurdne
ak chceme aby nase deti boli vzdelane miesto pocitacovej hry by sme im mali dat knizku a nie aby kukali na rozmazane blikajuce pismenka na monitore
V dnesnej dobe sme silne zpohodneli – aj ja sa k tomu priznavam
hladat nieco na internete je rychle a pomerne dost efektivne, do kniznice treba ist mnohokrat si knizku zlozito objednavat a cakat a ked to nahodou neni ta spravna tak proceduru opakovat.
Nechcem sa teraz rozsirovat o tom ako by mali kniznice fungovat ci nefungovat
Pre mna je dobrym prikladom tuto na mna cez ulicu svietiaca MODERNA kniznica Moravska zemska kniznica
Knizky si objednam cez net v dobre prepracovanom vyhladavacom systeme, zadam objednavku a mailom ma upozornia ked je knizka pripravena.
Problem je ze mnoho z nas si zvyklo na pohodlnost internetu, priznavam to aj ja, radsej nez hladat nejake technicke informacie do zakazok radsej pouzijem google ako hladat v hromade papierov co mam zalozene aj ked celkom prehladne ale na tom nete je to rychlejsie a aktualnejsie.
Knizky vonaju, daju sa ohmatat, da sa na nich spat a bohuzial niektory jedinci su schopny ju aj znicit
ked sme ale u tych materialov poradte mi literaturu kde najst nieco o pouziti kovu v rokoku
dakujem -
NATA: tiez myslim ze porovnavat knihy a internet je absurdne. na slovensku je malo veci na nete, ale ked si porovname historicku literaturu k pamiatkam v zapadnej europe ci usa, tam je daleko efektivnejsie sadnut za pocitac ako sa hrabat medzi zaprasenymi knihami. sam mam doma kopu knih, ale aj tak casto stravim hodinu prehladavanim a ked nenajdem tak mam vec najdenu za 15sekund na nete. staci vediet anglicky. papierove kniznice su velmi fajn, aj ked su to u nas stale pomale socialisticke institucie kde robia tety ktore su tam len preto lebo ich uz inde nezamestnaju, nenavidia svoju pracu a o ustretovosti sa neda ani zdaleka hovorit. nie su take vsetky, ale mam svoje skusenosti. pripadne clovek precestuje kopu penazi aby sa mohol na par hodin dostat ku knihe ktora je prezencne v jedinej kniznici na slovensku a ked tam pride, zisti ze si knihu pozical isty docent ktory sa pozna s riaditelom kniznice a uz rok ju nevracia. som student, travim v knizniciach cele dni, k jedinej kniznici ktora je dostatocne vybavena knihami z mojho odboru mi cesta trva dve hodiny. a to nebyvam daleko od bratislavy. zatial co ak je dokument pristupny na nete, mozem byvat aj v hornej dolnej a nie je problem. nemam nic proti knizniciam (ak by spravne fungovali, mali dokonale vedene karoteky, knihy by boli tam kde maju byt atd.) ale zaznavat internet pri ziskavani informacii je podla mna dost anachronizmus. dufam ze objem informacii sa bude cim dalej zvysovat a ze slovenski odbornici konecne nastupia celosvetovy trend a budu co najviac informacii davat na internet. aj ked starsi autori sa boja, lebo nemaju skusenosti a nevedia o co ide. ja si svoje studium bez internetu a digitalneho fotaku neviem ani predstavit. teda viem, ale musel by som ovela viac namahy vynakladat na zakladne veci a minal by som ovela ovela viac penazi.
-
sabatier
tvoja odpoved bola vskutku vycerpavajuca a nezostava mi nic ine ako suhlasit -
Tomboy: k pouzitiu kovu v rokoku:
a aby ma nikto neobvinoval ze viem studovat len z internetu…
Semerák – Bohman: Umelecke kovarstvi a zamecnictvi. SNTL Praha 1979
Gleb Zub: Ozdobne kovove ploty a mrize. Grada publishing 1999
Baumgartner: Umelecke zamecnictvi. Praha 1961
Lüer, H. – Creutz, M.: Geschichte der Metallkunst. Band 1-2, Stuttgart 1904 (ak ju niekde na slovensku zozeniete, dajte prosim vediet)
Oehm, M.: O umelecke a slohove spravne vyzdobe kovanych praci zamecnickych. Praha 1924
Blondel, J. F.: Le styl Louis XV. 1715-1750. Paris
Co sa tyka slovenskych dejin spracovania kovov, to nemam teraz dostupne, ale nie je problem. Tam je toho ale podstatne menej. -
inak paci sa mi ten posun v diskusii. aj ked …. v tych knihach by sa iste cosi naslo aj o kovoch na velkej morave
-
Nata,
ak žiješ na Slovensku a si zvyknutá, že kupovať knižky z Moravy a Čiech sa vždy dalo aj v najbližšom knihkupectve v Tvojom regíone, na Morave sa o tom, že vyšla nová knižka na danú tému zvyčajne dovieme až o niekoľko mesiacov neskôr, niekedy, keď je už knižka rozobratá, a jediný spôsob, ako niečo také zo Slovenska zohnať, znamená urobiť si na Slovensko výlet.Keď prídeš na Morave do univerzitnej knižnice, nájdeš tam všeličo, ak to nieje dávno ukradnuté. Platí to aj napríklad o starých mapách v Moravskom zemskom archívu. Po návšteve jedného “kolegy” z Prahy (čo nieje podstatné, mohol byť z Hornej Dolnej) zmizly cez antikvariáty a teraz môžu Brniaci hľadať tie isté materiály alebo po brnenských antikvariátoch, alebo viac ako 80 km od Brna.
Keď chceš študovať niečo napr. o škandinávskych pamiatkach, stále sa ešte oplatí návšteva hoci aj menšieho knihkupectva v zahraničí (pred rokom 1989 kdekoľvek v Rakúsku, abysme nemuseli chodiť ďaleko, napr. v Láve/Laa an der Thaya), dnes to čiastočne platí aj o knihkupectvách na Morave.
Byť vzdelaný znamená pokúšať sa o nemožné – usilovať o objektivitu a študovať čo najviac prameňov – pokial ide o históriu, aj tradície a hypotézy, dokonce aj hypotézy od laikov, aj keď niekedy sa amatéri mýlia – to isté však platí aj o slovutných profesóroch, alebo nie?
Nie je vždy najdôležitejšie, odkiaľ informácie sú, ale aké sú a ako s nimi nakladáme. Knižka o Nitranskom kráľovstve je na Morave – pokiaľ viem – neznáma a nebyť tejto diskusie, možno by som sa o nej ešte dlho nedozvedel. Takže ďakujem za tip!
Ak raz budeš možno slavná pracovníčka slovenského ministerstva kultúry, EÚ alebo SAV, spomeň si na železnú oponu v knižných fondoch, na takmer totálnu neinformovanosť širšej verejnosti na Morave a v Čechách o Slovensku… Pre Moravu je to o to ťažšie, že nás so Slovenskom spája mnohé z toho, čo tvorí podstatu našej identity.
-
Baumgartner: Umelecke zamecnictvi. Praha 1961
Lüer, H. – Creutz, M.: Geschichte der Metallkunst. Band 1-2, Stuttgart 1904 (ak ju niekde na slovensku zozeniete, dajte prosim vediet)
Oehm, M.: O umelecke a slohove spravne vyzdobe kovanych praci zamecnickych. Praha 1924
Blondel, J. F.: Le styl Louis XV. 1715-1750. Parisnemohol by si mi prosim ta dat vediet kde sa daju tieto knizky aspon pozicat, teda okrem tej nemeckej, lebo kupit ich je uz nemozne diky
Log in to reply.