-
Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok…
Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj…
Materiál predložený na medzirezortné pripomienkové konanie Ministerstvom hospodárstva SR, číslo 2299-2004-001, dňa 30.08.2004 možnosť pripomienkovať do 15.09.2004 na eMail: machurkova@economy.gov.sk.
Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu
Predkladacia správa
Kultúrne a historické pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácii pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR identifikovať a analyzovať tieto problémy.S týmto cieľom bola zriadená zo zástupcov Ministerstva kultúry SR, Pamiatkového úradu SR, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, VÚC Bratislava a Ministerstva hospodárstva SR medzirezortná komisia, ktorá sa zišla a prerokovala predmetnú problematiku 28. júla 2004.
Výstupy z rokovania medzirezortnej komisie a stanoviská dotknutých subjektov – mestských úradov, podnikateľov, profesijných združení, odborníkov z akademickej oblasti, boli zapracované do analýzy.
Prvá časť analýzy sa stručne venuje súčasnému stavu ochrany kultúrnych pamiatok na Slovensku, príslušným zákonom, postaveniu a úlohe Ministerstva kultúry SR a Pamiatkového úradu SR. Druhá časť je zameraná na skúsenosti z uplatňovania zákona č. 49/2002 Z. z. v praxi, na subjektívne a objektívne príčiny problémov. Nasleduje časť, v ktorej sú navrhnuté postupy na riešenie problémov a záverečné zhrnutie celej problematiky.
Predkladaný materiál má za cieľ navrhnúť východiská, ktoré budú smerovať k odstráneniu niektorých problémov, ktoré vznikli v praxi a k zosúladeniu postupov pri využívaní zákonov jednotlivými subjektmi. Poznatky budú zapracované do pripravovanej Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v SR, ktorá bude predložená na rokovanie vlády SR koncom t. r.
Predložená analýza nemá priamy finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.
Viac informácií:
-
12 odpovede/odpovedí
-
Precital som si so stale rastucim zaujmom tento material, ktory pripravilo MH SR s podporou medzirezortnej komisie – a v duchu tlieskam a kricim bravo. Strucne a jasne vystihnutie situacie a vychodisk z nej.
Dokonca je tam aj veta, ktoru pamiatkari doteraz nemohli (nesmeli, nechceli, bali sa, … ?) hovorit nahlas:
“Investor, ktorý nemieni rešpektovať požiadavky a pokyny pamiatkárov, by mal ísť podnikať mimo pamiatkového prostredia.”“Oplatí sa tiež rešpektovať pokyny a rozhodnutia krajských PÚ a PÚ SR, lebo tak je istota zachovania práve tých hodnôt, ktoré predstavujú a zabezpečujú vyššiu atraktivitu podnikateľskej aktivity v pamiatkovo chránenom objekte.”
Uz len si zelat, aby praca pamiatkarov bola vzdy profesionalna, oprostena od subjektivnych nazorov a nezavisla na vonkajsich tlakoch.Lenze … ked sa tak rozpamatavam, ako pan minister Rusko vystupoval proti prilisnej ochrane prirody, ktora brani budovaniu novych zjazdoviek, nie som si isty, ci je tato sprava prave to, co by chcel pan minister predkladat vo svojom mene na rokovanie vlady.
-
Zdravim, sedel som v medzirezortnej komisi, co tento material hodnotila a upravovala..a verte mi, nie je vsetko take krasne ako sa na prvy pohlad zda. Ak by ho xcel este niekto pripomienkovat, je znova na stranke http://www.hospodarstvo.sk alebo http://www.economy.gov.sk
Pokial by xcel niekto niake blizsie info ako to prebiehalo tak moje cislo je 0907/778479.
Peter Martinisko, HAS -
Spavu najdete aj u nas, na http://www.obnova.sk, na adresach http://www.obnova.sk/article.php?sid=1304 a http://www.obnova.sk/article.php?sid=1305. Pozor, moznost pripomienkovania konci 5.1.2005.
Skalan, som rad, ze sa ozval nejaky zivy clovek z tej zahadnej medzirezortnej komisie. Nedalo by sa nejake blizsie info pustit aj verejne na tomto fore?
-
No v kratkosti:
Matros bol o tom ako ulavit podnikatelom, ak by xceli podnikat v oblasti pamiatok. Uvazovalo sa o stupnoch ochrany PAMIATOK .. :) co ma dost pobavilo. Bola tam aj stat, aby stat platit archeologicky vyskum…v konecnom materiali ste ju nenasli..5.1. mozem dat cely prepis rokovani, teraz soom bohuzial v praci
:(
Pekny den. -
Ano, mam urgentny zaujem o prepis rokovani ako aj o zoznam clenov, dakujem. Ja som zas bol clenom komisie ochrana prirody vs. turizmus (teda ta ista problematika, ina tema a podstatne horsi vysledok). Zapisy z tejto komisie mozte najst na http://www.jantarovacesta.sk – Dokumenty.
Pisem v minulom case, pretoze dnes som sa clenstva vzdal. Zajtra to budeme medializovat.
Moj kontakt je rohac zavinac stonline bodka sk.
Jano Rohac -
Aj ja by som mala zaujem o blizsie info.
Co sa tyka financovania vyskumov (archeologickych ale najma pamiatkovych – architektonickych pocas obnovy aj na objektoch, ktore nie su pamiatkami), urcite by stalo za to, aby to vsetko islo zo statneho rozpoctu, tak by sa aspon menej nalezovych situacii zatajilo resp. by zanikli. -
Nie je dôvod, aby výskumy na akciách medzinárodných monopolov, bohatých súkromných firiem a na pozemkoch pod miliónové vily zbohatlíkov financoval štát z daní ubiedených poplatníkov. Úplne by stačilo, keby bola možnosť financovať výskumy “iba” v odôvodnených prípadoch napr. z grantového systému MK SR, alebo by na tieto účely dostával zálohovo prostriedky Pamiatkový úrad. To by však niekto k tomu musel “dokopať” rezort financií, aby s takýmto opatrením súhlasil. Keďže výskumy môžu vykonávať iba oprávnené a odborne spôsobilé osoby, nevidím dôvod, aby sa k nálezom zachovali inak v prípade štátnych prostriedkov a inak v prípade súkromných zdrojov. Bol by to dôvod na stratu “licencie”!
-
Este som sa k podrobnemu prestudovaniu materialu nedostal. Chcem vsak reagovat na otazku financovania (archeologicky vyskum). V dnesnej dobe je vacsina velkych investorov ochotna zafinancovat zachranny archeologicky vyskum. Problem je v tom, ze najma o stavbe priemyselnych parkov sa archeologovia dozvedia casto iba z novin pri prilezitosti kladenia zakladneho kamena. To je vsak na archeologiu uz malo casu. Tu je prave diera v legislative, lebo nejakym zazrakom sa zodpovedne institucie vyjadruju k mnozstvu mensich stavieb, ale velke akcie idu pomimo, resp. sa dozvieme, ze stat v zmluve s investorom vyhlasil, ze tam ziadna archeologia nie je.
Statne prostriedky by mali ist (v archeologii) formou grantov najma na stavbu mensich rodinnych domov. Ak ma totiz takyto stavebnik smolu a pod jeho planovanou stavbou je archeologia, tak musi zo zakona vyskum zaplatit (casto ide o dost velke sumy). Urcite by sa vsetci archeologovia potesili, keby bol na tento ucel (ale napr. aj na vystavbu verejnoprospesnych stavieb – skoly a pod.) zriadeny fond, alebo rozpoctovana polozka pre MK-SR.
Tiez by stat mohol najst peniaze na projekt digitalizacie centralnej dokumentacie archeologickych nalezisk, co by vyrazne pomohlo aj pri rozhodovani o stavebnej cinnosti. -
Nepredpokladam, že niekto uzákonil “dieru v legislatíve” a iba (?) zázrakom sa zodpovední vyjadruju iba k menšim stavbám. A čo Peguet-Citroen al. KIA Motors, tam si archeológovia neprišli na pekné prachy ?! Vari zisky z výskumov odvádzajú štátu ? Prečo nemajú stavebné úrady k dispozícii údaje o predpokladaných náleziskách. To im ich nevie Archeologický ústav vyznačiť v mapách. Kým budú archeológovia na “Nitrianskom Olympe” čakať, až im štát pomôže digitalizovať informácie o náleziskách, tak stavebníci môžu (prevažne neúmyselne) zničiť aj slovenskú “Tróju”!
-
Mila Veronika, pytas sa “Preco nemaju stavebne urady k dispozicii udaje o predpokladanych naleziskach?” Skus predpokladat, ci sa nieco najde na v minulosti mozno obyvanom mieste? Asi ano. A skus predpokladat ktore miesta boli v minulosti obyvane? Asi hociktore kde boli vhodne podmienky. Takze preto! Pan Ruttkay vie o com hovori. Ked som staval dom, tak som musel mat pri vykope pozvaneho archeologa a pri kolaudacii som musel dolozit jeho spravu – na mna si stavebny urad dal pozor. A v stavebnom povoleni mam jasne napisane, ze ak by som to neurobil takto, tak mi stavbu neskolauduju. Ak by som vsak bol majetny investor, za poplatocek urcite nebude problem vyhnut sa tomu – to vieme vsetci. Takze o com rozpravas? Bordel je na stavebnych uradoch. Ved ti ludia ani nevedia ake dokumenty mam predlozit, pokial nemam pisomne stanovisko, tak je to vzdy nieco ine. A pisomne stanovisko trva 3 tyzdne, za ten cas sa stihne nielen vykopat, ale aj zasypat a zamaskovat ak sa nieco najde – a takto sa to podla miestnych aj robi. A to je hanba! A “pekne prachy”? Neviem ci by si to isla robit za ten plat s tym, ze musis dosiahnut stupen vzdelania minimalne taky, ktory by Ti na inom “komercnom” poste zadovazil 5 nasobny prijem. Pokial teda chces aby boli tieto udaje zdigitalizovane, tak im posli nejaky financny prispevok, alebo im chod pomoct. Mne nase pamiatky lezia na srdci a preto nieco pre ne robim…
-
Mila Veronika,
archeologovia na “Nitrianskom olympe” zial nemozu vytvarat ziaden zisk a ani ho nevytvaraju. Stat nedava na archeologicky vyskum ani korunu. Doporucujem Ti ucast na niektorom z Tebou uvadzanych vyskumov, z ktorych mnohe bezia doslova v neludskych poveternostnych podmienkach. Uvidis platy brigadnikov a urcite sa dozvies aj o “neuveritelnych” prijmoch archeologov (ale na to stacia tabulky pre verejnu sluzbu platne v celom state). V cenach vyskumov maju spravidla najvacsi podiel naklady na zemne stroje.
Digitalizacia dokumentacie nie ej jednoduchy proces. Kedze AU SAV nema na tento ucel zdroje, snazi sa to riesit na kolene, ale to urcite nie je spravna cesta. Schvalil sa zakon (49/2002), ktory dava AUSAV okrem ineho povinnost viest centralnu evidenciu arch. nalezisk, ale stat na tento ucel nicim neprispel (iba formalnou dohodou SAV a MK SR, ze tento projekt podporia). Napriek tomu dufam, ze niektory z mnozstva nami predkladanych projektov na evidenciu bude uspesny a ziskame zdroje.
Naviac, takato evidencia musi splnat bezpecnostne kriteria. Dovolim si tvrdit, ze na poziadavky stavebnych uradov, stavebnikov alebo Pamiatkoveho uradu reagujeme doslova expresne a napriek enormnemu vytazeniu vsetky urychlene a s radostou vybavime. -
Tvrdit, ze na stavebnych uradoch je “bordel” je dost odvazne. Najme ak sa nepotvrdi, že archeologovia dali stavebnym uradom mapove podklady k dispozicii ?! Stavebnici predsa nemozu cakat na digitalizaciu databazy archeologických pracovisk, su aj ine metody. Bez podkladov predpisat vyskumy na kazdu novu stavbu by bolo paralyzovanie vystavby, lebo pri najlepsej vôli tolko kapacit, teda na vsetky zacinane stavby, naša archeologia nemá. Na to nie su kapacity v ziadnom štate, vzdy treba mat aspon indicie. V opacnom pripade by mal byt povinny aj geologický výskum a mozno aj dalšie … Pamiatky by nemali lezat na srdci, ale skôr na triezvom uvazovani! A na vedomi a svedomi zodpovednych!
Log in to reply.