-
revizia pamiatkoveho fondu SR
“Generálna revízia pamiatkového fondu, ktorú realizuje Pamiatkový úrad SR, prebieha už od roku 1999. V rámci nej sa od roku 2003 uskutočňuje revízia pamiatkových území. “
Zdroj: Ministerstvo Kultúry SRSom zvedavy, ci bude mat niekto odvahu zrusit vyhlasenie kulturnych pamiatok, ktore boli nenavratne (ireverzibilne) poskodene/znicene pamiatovou obnovou.
-
12 odpovede/odpovedí
-
Podla toho, kto bude “stáť” za návrhom na zrušenie…
-
áno robí sa to…teda napr. v prípade keď boli zničené obnovou pamiatkové hodnoty, objekt sa pri revízii škrtá zo zoznamu, je aj veľa úplne zaniknutých objektov, ktoré v zozname stále boli.
-
Revizia by sa mala robit najma z dovodu upresnenia zoznamu a vyspecifikovania zachovanych pamiatkovych hodnot tej ktorej pamiatky ku dnu revizie. Samozrejme vyspecifikovanie pamiatkovych hodnot zachovanych a urcenie zaniknutych hodnot vzdy zavisi od kompetentnosti odbornika, ktory reviziu realizuje. Niektore aktualizacie sa urcite robili od stola neskusenymi resp. aj nekompetentnymi, dolezite bolo splnenie planu bez ohladu na to, kto a ako odborne aktualizuje, hlavne vcas. Na kvalite resp. nekvalite vystupov z revizie sa odraza nielen metodika posudzovania a hlbka poznania pamiatky a najmä urceny termin (pokial si napr. chcel niekto u nadriadenych splhnut, stresoval realizatora este aj skratenim terminu !!!, coho nasledkom mohlo byt napr. aj odflaknutie). Plnenie planu v sudruzskom rezime ako za totality!
Skoda, myslim si, ze je to velmi dolezita praca, ktora by mala sluzit na skutocne vyspecifikovanie hodnotnych objektov a stanovit dalsie smery k ich zachovaniu. Pole, ziskavat a presviedcat vlastnikov, aby pochopili principy pamiatkovych hodnot a mali uctu k minulosti a k dielu predkov, je skutocne uhorom. Viem o com hovorim.
Co sa tyka pamiatkovej obnovy, v sucasnosti sa pri mnohych objektoch vobec o nej ako pamiatkovej neda hovorit. Take ako napr. ze jeden pamiatkar si odstrazi obnovu objektu od zameru az do ukoncenia a podla nevyhnutnej potreby je na stavbe pocas realizacie, je utopia. Naco aj, ved ked vlastnik nedodrzi podmienky pamiatkara, tak bude pokutovany. Ze sa stratia hodnoty objektu, no a co, fond je este bohaty. A co ked nahodou bude odvolacka, to predsa je znak nasej neschopnosti, namieta skutocne choro nechapajuc, ze je to zakladne pravo vlastnika. Nejsou lidi, cas, ale najmä vola nekompetentneho uradnika majuceho moc! Skratka uraduje sa, ale sa nesluzi. Niekomu hore to asi vyhovuje, pripadne ma jednostranne, avsak divnym, konspiracnym sposobom masirovany mozog o tom, ako jeho odbornici rebeluju. Oni pritom chrania pamiatkovy fond, nie urad!. Potom nasleduje hra na pstrosiu politiku a koniec odbornika. Spoluobcania musia pamiatkara mat moznost stretat v uzemi, potom su aj vysledky. -
Po precitani predchadzajuceho prispevku mam pocit, ze by sa mohla robit aj “revizia” cinnosti Pamiatkoveho uradu. Da sa po tri a pol roku hovorit o tom, co vam -jeho pracovnikom, nam – verejnosti a im – pamiatkam dalo a co vzalo nahradenie “ustavu” “uradom” ?
A co nam predtym dal a co vzal Pamiatkovy ustav, akokolvek sa uz volal? Ked oslavoval 50 rokov, hovorilo sa aj o chybach a neuspechoch? -
tiez si myslim ze ochrana pamiatok by sa nemala diat prikazmi, zakazmi a nariadeniami a hrozbami sankcii. to by mali byt az posledne moznosti. tomu by mala predchadzat diskusia s vlastnikom, stavebnikom, restauratorom… a nie jednorazova. okrem toho mam pocit ze urad vie svoje zakonne moznosti zakazov a prikazov uplatnovat len proti malym a bezmocnym a vaznym poruseniam zo strany bohatej elity sa len prizera…
-
Sabatier tiez mam pocit ze okrem par fanatikov v pamiatkovej starostlivosti sa kazdy boji velkych. Avsak diskusia malymi nie je casto mozna. Je toho pricinou vseobecne negativny postoj k pamiatkarovi?
-
tak urcite. ale preco je ten postoj negativny? lebo v ociach verejnosti je pamiatkar ten kto ma obmedzuje v nakladani s mojim vlastnictvom, ten kto zdrzuje stavbu a zvysuje jej naklady a treba s nim riesit kopu papierovaciek. myslim ze by bol ziaduci posun do tej roviny ze pamiatkar bude ten kto svojou radou pomoze zachovat pamiatkove hodnoty ktore zvysuju lukrativitu a tym aj cenu pamiatky. a bude to naslovovzaty odbornik schopny jednat rychlo, operativne a bude vediet urobit a aj obhajit iste kompromisy. kolko je takych pamiatkarov na slovensku ? a kolki su schopni urobit taku zmenu? je to hlavne na pamiatkaroch aby zmenili svoj postoj k verejnosti. tu si tiez treba vychovat.
-
Pamiatky sú “iba” jedným z mnohých segmentov celého okruhu druhov/oblastí kultúrneho dedičstva (archívne fondy, zbierky múzeí a galérií, slovesnosť, ľudová tvorba atď, atď), stav vedomia a vzťahu bežného občana k týmto hodnotám je mizerný najmä zanedbaním výchovy v rodinách a na všetkých úrovniach školskej a mimoškolskej výchovy (na rozdiel od iných krajín, napr.aj Čiech). To sotva vysuplujú pamiatkári. A aké sú dôkazy o tom, že pamiatkári majú zlý “svoj postoj k verejnosti”, ktorý treba zmeniť?! Nespratného vlastníka nie vždy možno “umravniť” diskutovaním, aj preto zákon pozná rozhodnutia podľa správneho poriadku, čiže s možnosťou odvolania sa voči postupu pamiatkových orgánov až na úroveň súdov, aj európskych (Strasbourg). Ťarchu toho, že je niečo pamiatkou, má/musí vlastník znášať na základe ústavy a zákona. Je to všade v kultúrnom svete. Až na to, že máme mizerné možnosti uhrádzať/kompenzovať naviac náklady, majetkové ujmy a pod. Snáď sa časom vzťah “štátnej pokladne” ku kultúrnym hodnotám, a kultúre všeobecne, zlepší(?!). Iste, nie vždy “jednajú” pamiatkári pružne, jednoducho, rýchlo. No zväčša na to nemajú ani základné podmienky. Prevádzkové, personálne, ekonomické. Takže znovu ten “vzťah štátnej pokladne”. Nie vždy kritici pamiatkárov “plačú na správnom hrobe”. Dixi !
-
Obávam sa, že príspevok Vladi Kotruszovej bol o niečom inom, než naznačujú následné reakcie. My, ktorí sme to s ňou, až do jej neetického prepustenia zdieľali, vieme o čom hovorí.
Myslela som, že táto diskusia je o revízii pamiatkového fondu,ale posledné príspevky sú úplne o inom. Ja by som sa však rada vrátila k téme.
Revízii pamiatkového fondu sa venujem (popri iných činnostiach od roku 2003. Začínala som ako čerstvý absolovent, bez akejkoľvek praktickej skúsenosti. Nikoho to nebolelo. Ako urobíš, tak bude spravené. A je to tak doteraz. Postoj, hlavne nech je to z krku, nie je, obávam sa, ojedinelý. Ak máte na starosti úradnú agendu, ktorej ntermíny vám neskutočne šliapu na päty, úlohy, ktoré vám vaša agilná šéfka s nadšením prideľuje, takisto v krkolomných termínoch a výjazdy do terénu sú “drahé” a “zbytočné, lebo”máte svoj terén podrobne poznať, tak načo výjazdy???”, zrazu zistíte, že práca na aktualizácii listov NKP sa zúžila na stručný popis na základe dosť nekvalitne a zrejme rovnako narýchlo a na základe nejakého úžasného pokynu zhotoveného slovníka s generalizovaným popisom pamiatkových hodnôt na základe zase jedného článku českej pamiatkárky a pár fotografií, urobených za poklusu a často štýlom “ako prišlo”. Žiadna šanca na prehodnotenie, objav nových pamiatok, vyradenie starých. Ja ako človek bez praxe som bola v šoku, keď mi ako prvú a zácvikovú úlohu pridelili prave Aktualizáciu. Ako mám bez praktickej skúsenosti so stavbymi násjť kvalitné detaily a hodnoty, zaradiť stavbu do nejakej kategórie kvality, ak sa to tak dá povedať, nájsť analógie a tak ďalej? Ale veľmi rýchlo som zistila, že o tom to nie je. Ešte stále si myslím, že žiaľ. Veľmi dobre mylsená úloha, ktorá mala znovuobjaviť hodnoty histórie Slovenska, sa stala mechanickou záťažou už aj tak preťažených úradníkov a bude spracovaná nedostatočn a nekvalitne. Tak slovensky… že hej… Škoda… -
quidko: co sa cudujes, ved je to Pamiatkovy URAD , cize byrokraticka institucia. A zaradovat pamiatky do kategorie kvality, to mi fakt pride smiesne. myslim ze pamiatky nie su zemiaky a ku kazdej by sme sa mali spravat rovnako dobre.
-
Pred nejakymi 10 a viac rokmi robil vtedajsi Pamiatkovy ustav na ulohe s pribliznym nazvom “Celoplosna fotodokumentacia cennych predmetov vo vlastnictve cirkvi”. Stalo sa, ze niektore predmety, evidovane ako hnutelne kulturne pamiatky, sa nenasli. Jednoducho sa skonstatovalo, ze nie su – a bolo…
Bola pamiatka a uz jej niet. Nikto za nic nemoze. Samo sa to… Je to tak aj pri tejto revizii? -
ad michal:
nuz ja uz sa necudujem, len som komentovala situaciu. a pamiatky sice nie su zemiaky,
ale ak stratili kvality, kvoli ktorym boli zapisane, alebo sa zmenil pohlad
spolocnosti na tieto kvality (pamaetniky SNP a pod), tak sa maju napr. vyradit, alebo
premenit na pamaetihodnosti obci. to je zaradovanie do kateogrii. A kategorizacia
existuje v pamiatkach uz davno aj v inom zmysle. ako sakralka a mestianka, kastiel,
kurie, technicke pamiatky… mas rozne druhy kateogirzacii. pre cloveka bez praxe je
ale niekedy tazke niektore druhy rozlisit… a o tom som hovorila. potom mas zaplavy
domov v mestach oznacene ako mestske domy, lebo dotycny nevedel, kam tu stavbu supnut a niekam ju supnut musel… a tak… asi…ad palo:
samozrejme, ze je… a co je horsie, ani sa nerozbehne konanie o vyciarknuti, len sa
v papieroch konstatuje, ze nie je. mam napr. objekt, o ktorom sa skonstatovalo, ze
neexistuje uz v roku 1980. nikto to dalej neriesil, a nikto ho nevyciarkol… ked som
teraz chcela dat podnet na vyciarknutie, povedali mi, ze to nemam riesit, ze to mam
napisat do aktualizacneho listu a basta… a tak sa tu kocurkujeme veselo dalej…
Log in to reply.