• Reštaurovanie a konzervovanie

  draselne vodne sklo

  Posted by admin_obnova on 19. júna 2003 at 3:06

  Vedel by mi niekto vysvetlit ako sa v praxi vyraba draselne vodne sklo?

  Dakujem

  harp odpovedal 3 years, 9 months ago 2 Členovia · 23 odpovede/odpovedí

  • cat_konzervovanie
  • cat_restaurovanie
  • konzervovanie
  • reštaurovanie_2917
  • sklo
  • vodne
• 23 odpovede/odpovedí

• 

  Anonymous

  Member

  25. júla 2003 at 20:42

  Draselne vodne sklo K2O*SiO2 sa vyraba rozpustenim kremicitanov za vzniku kys. kremicitej pri vysokom tlaku v autoklavoch. Najcastejsie sa pouziva vodne sklo sodne a draselne, o aky typ skla ide zistite normovou skuskou CSN 65 3191.

• 

  Anonymous

  Member

  20. augusta 2003 at 0:41

  Kde sa da kupit draselne vodne sklo?

• 

  harp

  Member

  26. apríla 2004 at 3:13

  Tusim ze draselne vodne sklo je klasicke vodne sklo. Da sa kupit vo farby-laky. Draselne je pravdepodobne len privlastok.

• 

  harp

  Member

  26. apríla 2004 at 3:17

  Mozno ze som sa zle vyjadril. Samozrejme ze draselne nie je len privlastok, ako napr.: Sliepka DOMACA, chcel som tym len povedat ze obchodny nazov je “Vodne sklo” a draselne je len blizsie urcenie postupu vyroby a vyrobnych surovin.

• 

  Anonymous

  Member

  26. apríla 2004 at 3:20

  Presne to som mal namysli, obchodny nazov sa udava preto, aby si spotrebitel nemusel pamatat hrozostrasny chemicky vzorec. No a ten “privlastok” dradelne len poukazuje na urcitu vlastnost (zlozenie) latky.

• 

  Anonymous

  Member

  28. apríla 2004 at 17:43

  Vodné sklo klasické je sodná (vyrobené z NaOH); draselné je vyrobené z KOH. Má trochu iné vlastnosti ako Na.

• 

  harp

  Member

  28. apríla 2004 at 19:50

  Presnejsie? Ake ine vlastnosti a kde sa prejavuju?

• 

  Anonymous

  Member

  29. apríla 2004 at 2:54

  Este nieco o kremiku a skle vseobecne.
  V prirode sa SiO2 vyskytuje najcastejsie vo forme kremena ako piesok, preto sa z neho aj vyraba. Roztavenim lubovolnej modifikacie SiO2 sa ziskava tavenina s rovnakymi vlastnostami. Jej rychlym ochladenim vznika amorfna latka – SiO2 – kremenne sklo. Kremenne sklo ma dobre tepelne vlastnosti, je tazko tavitelne, ma maly a s teplotou malo sa meniaci koeficient tepelnej roztaznosti, takze v praxi nadoby z kremenneho skla sa mozu prudko zohrievat a ochladit bez toho, aby ich to poskodilo (popraskanim). SiO2, teda oxid kremicity je malo reaktivny a odolny voci mineralnym kyselinam, okrem HF(kyseliny fluorovodikove) pozn. jedina lepta sklo.
  SiO2 + 4HF —> SiF4 + 2H2O
  Vodne roztoky hydroxidov reaguju s SiO2 pri vyssich teplotach. Tavenim SiO2 s hydroxidmi a uhlicitanmi alkalickych kovov vznikaju kremicitany.
  SiO2 + 2 NaOH –> Na2SiO3 + H2O
  SiO2 + Na2CO3 –> Na2SiO3 + CO2

  Ale k teme. Silikatove skla su amorfne stuhnute taveniny zmesi kremicitanov. Vznikaju tavenim zmesi oxidov alebo uhlicitanov kovovych prvkov a SiO2. Napriklad tabulove (sodne) sklo sa pripravuje tavenim sody, vapenca a piesku v hmotnostnom pomere 1:1:6
  Na2CO3 + CaCO3 + 6SiO2 –> Na2O.CaO.6SiO2 + 2 CO2

  Obsah kovovych prvkov urcuje oblast maknutia skla. Napr. kremenne sklo makne pri 1600 oC, borosilikatove sklo pri 800 oC a olovnate sklo pri este nizsej teplote. Tavenim SiO2 (piesku) s K2CO3, alebo Na2CO3, pripadne Na2SO4 a C sa vyraba vodne sklo. Do predaja prichadza ako vodny roztok, ktory sa pouziva na impregnacie.
  Takze suma sumarum sa draselne vodne sklo vyraba tavenim piesku, uhlika a draselnej sody.

• 

  harp

  Member

  29. apríla 2004 at 3:02

  Ked som robil skusky z dreva… spominalo sa tam, ze vodne sklosamo o sebe sa pouziva ako primitivny retarder horenia. V zmesi sa predava aj ako komercny retarder horenia.

• 

  Anonymous

  Member

  29. apríla 2004 at 20:13

  V zmesi coho, resp. s cim? :)

• 

  Anonymous

  Member

  18. októbra 2004 at 1:36

  Je rozdiel medzi kremennymm vodnym sklom a draselnym vodnym sklom ?? Ked sa niektore z nich dostane do vodneho zdroja alebo do pluc vdychnutim je skodlive ??

• 

  Anonymous

  Member

  23. novembra 2004 at 15:04

  No z hladiska bezpecnosti vsetky vacsina chemikalii vdychnutych do pluc je nebezpecne. Len niektore menej, ine viac. Vkazdom pripade, podla STN a uz aj EN na kazdej chemikalii (obale, …) musi byt aj varovanie ohladne zivotneho prostredia a ochrany zdravia. Takze si len staci precitat navod.

• 

  Anonymous

  Member

  24. novembra 2004 at 0:30

  na obale nie je o vdychnuti alebo vodnom zdroji ani zmienka,, zaujima ma to z toho dovodu ze> do vodneho skla som namacal skridlu ktora je uz na streche a popri tejto roboticke ma napadlo ci stekajuca dazdova voda z takto upravenej skridle nebude skodliva,, i ked o namacani skridle do vodneho skla som pocul z viacerich zdrojov a nikde nepadla ani len zmienka o skodlivosti

• 

  Anonymous

  Member

  27. novembra 2004 at 23:30

  Reakce na diskuzi na téma draselné vodné sklo – palo.k namáčel skřidlu na střeše vodním sklem ,ale mám silný pocit ,že zrovna tohle není moc dobrý ,vodní sklo umí být pěkná mrcha,vytvrdí povrch a pod povrchem se to pěkně sype,navíc většinou dělá fleky a na některých materiálech se dělají pěkné výkvěty,existuje k tomu nějaký materiál,vydává to v čechách společnost STOP.Jinak řešíte celkem zajímavé problémy,rád si to počtu !

• 

  harp

  Member

  28. novembra 2004 at 1:32

  Moze spevnit material aj do hlbky musi vsak byt dostatocne nariedene.

Log In to Reply