-
Rekonštrukcia mestského opevnenia v Trnave
Dobrý deň.
Dnes som si u jedného fotografa pozeral staré fotografie Trnavy a boli medzi nimi aj fotky hradieb. Pripomenul som si to co si matne pamatam z mojho detstva….okna po zburanych domoch, stare schodistia, zabradlia, dvere veduce cez opevnenie, vsetko sucasti domov ktore boli postavene po tom ako hradby prestali plnit svoju primarnu funkciu. Zdali sa mi velmi malebne a ozivovali hole mury, robili ich zaujimavejsimi a napr. pre fotografov to boli velmi pritazlive zakutia na tvorbu imaginativnych fotografii. Dnes je to vsetko prec, zamurovane, odburane, vsade len hladky mur. Samozrejme, to je povodny historicky renesancny vyzor opevnenia. Ale nemohli sa aspon na casti hradieb ponechat, ci taktiez zrestaurovat aj pozostatky po malych domoch ktore sa mozno dve storocia primkynali k hradbam? Nie je to tiez svojim sposobom devastacia pozostatkov pamiatok, aj ked mladsich ako hradby? Ja si z detstva pamatam hradby ako skvele ihrisko kde sa dalo bezpecne santit po schodikoch, skusat otvorit dvere roky pokryte pavucinou atd. Prave to mi napadlo ked som videl surrealne posobiace fotky starsieho fotografa z danych miest. Bolo nutne spravit z inak podla mna velmi dobre zrestaurovanych hradieb (teda co sa tyka postkomunistickych zasahov) sterilne mury s monotonnou, i ked historicky vernou strukturou tehal? nedal sa kusok hradieb ponechat aj s novodobejsimi zasahmi, ktore uz tiez patria minulosti a kotre pamiatku ozvlastnovali? Nie som odbornik, rad by som pocul Vas nazor. -
3 odpovede/odpovedí
-
Netrúfam si suplovať metodikov a nie sú mi dôverne známe ani výsledky v ostatných rokoch na hradbách historickej Trnavy. Som však presvedčený, že úplné “očistenie” hradieb stredovekých miest od novších stavieb a “nánosov” storočí, ich dôsledná analytická interpretácia a “sterilná” obnova by bola prejavom akéhosi novodobého “purizmu”, čo už sa dávno (teoreticky prinajmenšom od prijatia “Aténskej charty” v r.1933) v modernej OCHRANE PAMIATOK nepripúšťa. Aj keď prax kedy-tedy a kde-kade býva iná. Aby som neteoretizoval, lebo táto a podobné témy presahujú semináre, konferencie a dizertácie, uvediem aspoň, že takéto “čistenie” je niečím podobným, akým by bolo vypratanie Zlatej uličky z areálu Hradčian v Prahe, príp. “vyčistenie” Bratislavy od Pohradia, Bubenkovej ul. a ďalších uličiek na Vodnom vrchu (cca v miestach dnešnej budovy NR SR), ktoré sa trestuhodne stalo v 6o-tych a 70-tych rokoch 20.stor. (sic!). Avšak nič sekundárne pristavané k historickým hradbám nezbúrať, alebo všetko zbúrať, na to nemôže byť všeobecný recept. Treba výskum a analýzy odborníkov (diagnózy), až potom recepty a “terapia”, samozrejme v gescii odborníkov. (Disciplína je známa, horšie je to s disciplinovasťou!). V každom prípade odporúčam (správcovi O.B.N.O.V.A.sk ?!), preniesť túto tému do tématického bloku “Pamiatky”, v tomto bloku by bola mimo “zorného poľa”! Quod scripsi, scripsi!
-
Tiež sa prihováram za premiestnenie tejto témy do rubriky “Pamiatky”, v tomto súbore to nemá logiku… Vďaka za porozumenie!
-
Tak ci onak, v Trnave (aj v inych mestach) sa o hradby aspon postarali.
V Banskej Bystrici uz viac ako 30 rokov chodim okolo a vsimam si usek opevnenia popri Kollarovej ulici, o cosi neskor som si zacal vsimat aj ine zachovane useky. Asi to nie je len tym, ze som odvtedy trocha vyrastol, ale tie mury sa stale znizuju.
Pokial viem, tak od stavby Pamatnika SNP v 2. polovici 60. rokov, ked sa cast opevnenia v jeho blizkosti zakonzervovala (a cast sa asi zburala), sa o mury nikto nestara.
Pri Kollarovej ulici sa pri vonkajsej strane muru nachadzal objekt, vyuzivany ako stolarstvo. Po jeho zburani asi pred 20 rokmi sa odkryty mur progresivne rozpada. Podobne, pri Hrone sa pri vonkajsej strane muru nachadzal hostinec Kolkaren, ktory vyhorel a potom bol zburany. Na Katovnej ulici boli zburane pod hradobnym murom nalepene prizemne domceky “a la Zlata ulicka”.
Log in to reply.