-
Fajky
Dve rastliny veľkého významu prišli k nám z Ameriky – jedna k požehnaniu, druhá k záhube. Požehnaním bol pre nás zemiak, záhubou tabak. Už starí Kelti na našom území sa liečili vdychovaním dymu z konopných semien, podbeľu a iných voňavých bylín, Skýti vdychovali dym trstinou. Samotný tabak sa však dostal na územie Uhorska až v 16. storočí prostredníctvom cudzích žoldnierov a jeho fajčenie cezj fajky sa udomácnilo v 17. storočí, pričom výrazne k tomu prispeli vplyvy tureckej okupácie. Spolu s rozšírením tabaku, ktorého pestovanie sa rýchlo ujalo, sa bezprostredne uplatňujú predmety slúžiace ako prostriedok na omamné vdychovanie tabakového dymu fajky. Na Slovensku sa názov fajka vyvinul z nemeckého Pfeife a prvé predmety tohto označenia sú známe z polovice 17. storočia. Pôvodne fajky boli jednoduché, skladali sa z trúbele (násadkyň a hlavičky. V 80 rokoch 17. storočia ich zdokonalil viedenský lekár J.Vicarius pridaním ďalšej časti, tzv. mokváčika (výlevky), ktorá zachytávala škodlivé splodiny. V tejto podobe sa fajky používajú dodnes. Najstarším materiálom fajok bola hlina. Zhotovovaním takýchto fajok sa zaoberali už habáni. V 18. storočí bolo fajčenie všeobecne rozšírené u všetkých vrstiev obyvateľstva. Výroba hlinených fajok sa v 19. storočí stala predmetom špecializovaného fajkárstva, produkcia ktorého bola určená najmä pre domáci trh, čiastočne i na export. V uhorskom debrecíne sa vyrábali fajky tureckého typu (čibuky). Na území Slovenska boli významné dve výrobne hlinených fajok , v Kremnici a v Banskej Štiavnic. Fajky, zvané štiavničky alebo šemničky sa vyvážali do Európy, Indie, Kanady.
Na začiatku 20. storočia sa ich výroba sústredila už len v dielni Karola Zachara , ktorá bola prvou privilegovanou dielňou v celom Uhorsku a používala špeciálnu ochrannú značku. Zrušená bola až v roku 1959. V Čechách, v 19. a 20. storočí dosiahli obdobnej popularity výrobky kolínskych fajkárov(tzv. gipsovky). Porcelánové fajky prenikli medzi širšie ľudové vrstvy až v druhej polovici 19. storočia a boli určené na sviatočné príležitosti. Vyrábali sa vo Viedni, na Karlovarsku a v iných českých porcelánkach.
Fajky vyrezávané z morskej peny mali tiež reprezentatívny charakter a používali ich najmä remeselníci, mešťania. Zhotovovali sa vo viacerých nemeckých mestách (Essen, Norimberk), talianskych strediskách a v 19. storočí i vo Viedni a Budapešti. Drevené fajky (tzv.ulmovky podľa mesta Ulm) boli v minulosti najrozšírenejšie. Neskôr sa výrobou “vresových” fajok preslávilo české mesto Proseč (f-a KOH-I-NOOR) Koncom 19. storočia sa fajka nechala vytlačiť krátkou, štíhlou cigaretou. Legendami opradené listy tabaku sa prestali krájať do klasickej fajky, ale sa strojovo pripravovali do nespočetného množstva papierových dutiniek – plebejských cigariet A tak mi iné neostáva., len pripomenúť VAROVANIE ministra zdravotníctva SR : Fajčenie vážne škodí vám a ostatným okolo vás.
Log in to reply.