aktivita › diskusia › Starožitnosti a zbierky › Kroje
Tagged: cat_starozitnosti
-
Kroje
Posted by freya on 17. mája 2006 at 10:03Dnes, ked som videla vsetkych Norov pysnych vo svojich krojoch ma napadlo, ze aj my by sme si mohli podiskutovat o unikatnosti nasich. :P
Vecer sa vratim, tak sa uz tesim co tu najdem…freya odpovedal 18 years, 6 months ago 3 Členovia · 13 odpovede/odpovedí -
13 odpovede/odpovedí
-
freya – s “krojom” je to veru u nás komplikované…
Jednak sa už ľudia za tradičný odev hanbia a tiež vymizli všetky príležitosti na jeho prezentáciu.
Kým v niektorých, najmä nemeckých, krajinách je kroj prejavom lokalpatriotizmu a n árodnej hrdosti (DIRNDL), u nás sa chápe ako prejav maximálnej vidieckosti, prípadne nacionalizmu.
Inak, názov kroj sa začal používať v súvislosti s odevom, ktorým sa koncom 19. storočia manifestovalo národné povedomie a neskôr sa tento názov zaužíval pre scénický kostým pre folklórne skupiny, zoskupenia, súbory.
V odbornej terminológii sa používa ľudový odev, ktorý má širší význam. Zahrňuje odev viacerých sociálnych vrstiev – roľnícky, pastiersky, remeselnícky, robotnícky, zemiansky.
Celkovo by ma však zaujímali typy nórskych krojov a príležitosti, kedy si ich odievajú.. -
Dorotka, pekne si to napisala, ale nesuhlasim uplne s tvrdenim: “…tiež vymizli všetky príležitosti na jeho prezentáciu.”
Vsak stale na dedinach, co viem urcite v okoli Brezna, na Orave alebo Spisi, no verim ze aj v inych kutoch Slovenska sa na sviatky ako je Velka Noc, fasiangy, Vianoce, a v podstate vsetky nabozenske sviatky, krore stale nosia. Samozrejme ze z miest to uz vymizlo, ale na vidieku sa to traduje stale. V inych kutoch z toho robia atrakcie pre turistov. Raz ked sme boli na dovolenke v Tatrach, tak sme sli na vylet (exkurziu) do Zdiaru a tam nas oboznamovali s tym, ako vyzera slovenska drevenica zvonka, zvnutra, ake vybavenie a “nabytok” kedysi byval v domoch, ukazali nam ako sa tkalo na krosnach a v ramci tej “akcie” bola ukazka svadby na vidieku. Tak nas poobliekali do Zdiarskeho kroja (ja som robil druzbu :wink: ) a boli sme ucastnikmi svadby na vidieku. Bolo to velmi mile. Ked pojdem domov mozem najst nejake fotky na ukazku krojov z tej oblasti Slovenska.
Rovnako aj v Bratislave existuju akcie, ktore su asi kazdy mesiac pod nazvom Ozivene tance, kde sa dokonca mozete ludovy tancom aj priucit. Zvyknu tam byvat subory a teda aj tance z inych regionov. Byva to v Istropolise. Ked som tam bol naposledy tak to bolo velmi mile, a na moje pocudovanie tam chodi realativne dost ludi.
Taktiez netreba zabudnut na folklorne subory. Tam su na vystupeniach kroje ich neoddelitelnou sucastou. Nastastie sa folklorne slavnosti organizuju kazdy rok aj v mestach a aspon takymto sposobom si pripominame svoju minulost a zvyky, ktore su prekrasne a jedinecne. Spomeniem len v skratke Folklórne slávnosti pod Poľanou (Detva), Jánošíkové dni v Terchovej, KOLIESKO (Kokava nad Rimavicou), EUROFOLKLÓR – Dni floklóru v BB, Folklorne slavnosti vo Vranove nad Toplou, Goralske folklorne slavnosti v uz spominanom Zdiari a vo vela dalsich mestach.
Presny harmonogram folklornych podujati toto leto si mozete pozriet tu: -
AHojte! Ste ma potesili… Slovensky folklor je tak nadherny a bohaty.
Suhlasim s Dorotkou,ze v mestach nevidis ludi v krojoch sa len tak prechadzat. Tu v Norsku sa tradicne nosi narodny odev (tvz.bunad) pri prilezitosti narodeninovych oslav, vianoc, svadieb, cirkevnych prilezitosti ako konfirmacia krst, v den nezavislosti, inych statnych sviatkov, pripadne oslav kralovskej rodiny.
Najcastejsie maju ludia odev z oblasti, z ktorej pochadzaju.. Takze v hlavnom meste je to dost pestre. Krajov je tu vela, a tym,ze su vzdialene daleko od seba sa vyvinuli rozmanite typy strihov odevov, vysiviek, opaskov, ozdob a inych doplnkov.. Vyvinuli sa z ludovych odevov. Aby bol ludovy odev oficialne uznane ako bunad (slov.preklad kroj, ale nazvime to teda narodny odev), musia byt schvalene statnou instituciou – bunadraadet .Dnes sa predava vyse 200 rozlicnych druhov narodnych odevov. Su to cenne zberatelske kusky. Zalezitost to je vsak strasne draha.. vacsina ludi si ich dava sit u http://www.husfliden.no
Samotny odev podla narocnosti vyjde na 20 000nok (sk – vynasob 4,7), k tomu pridu doplnky zo striebra a topanky. Klasicky kompletny narodny odev vyjde na cirka 50 000nok. menej narocny a zdobeny priblizne 30 000. Aj pre samotnych norov je to velmi vysoka ciastka a prave preto ich “vyuzivaju” tak casto.. Dalo by sa poevdat,ze je to akasi moda.
Pred par rokni sme sa mi jusne dievciny zo slovenska v Bergene dohodli,ze si dame slovenske kroje na 17.maja, niektori ludia reagovali tak,ze sa s nami fotili, ini a vy ste odkail? zo severu? :D asi nie no…
Obrazok Matte Marit (oblast Kristiansand) a princ Håkon
-
Anonymous
Member18. mája 2006 at 11:33O krojoch neviem v podstate nic ale viem, ze kroj je pravidlami stanuvený ubor. Aj uniforma je kroj. Druha vec v ktrej davam za pravdu dorotke je, ze na juhozapadozapadnom a stredozapadozapadnom slovensku je pouzivanie kroja vecou minulosti. Volakedy trhovkyne nosili kroj. To ze vystupuje folklrna skupiny v krojoch nie je jeho pouzivanie. Ist v nom na vybavovacky do mesta, do kostola a tak, to je pouzivanie.
-
takveru, treba diferencovať použitie ľud.odevu. Už nemá funkciu odievania na všedný deň (pracovný odev) a sviatočný deň(kostol) či príležitostný (svadba, pohreb, krštiny a dni výročného zyvkoslovia). Ľudový odev dožíva a jeho nositelia sú starí ľudia, najstaršia generácia. Aj u nich býva pokombinovaný. Na slovensku mal odev rozlišovaciu funkciu – čo dedina, to iný variant ľudového odevu. Svojráznosťou ľud.od. na Slovensu bola modrotlač a výšivka, obe pretrvali až do polovice 20. storočia. Strihy odevov mali viacero analógií v regiónoch (krajoch). Materiál – dlho sa udržali doma tkané látky a najmä z vlnenej priadze (mužské chološne, haleny, šuby).
Typová pestrosť vyplývala z viacerých faktorov (národnostné, religiózne zloženie), odchod z vidieka za prácou, vznik manufaktúr, relatívna odlúčenosť (kopanice, lazy), atď…
Inak rozmanitosť ľudového odevu je zrejmá aj v iných krajinách (Nemecko, Rakúsko, Ma´darsko…i Nórsko, ako uviedla Freya – najmä Lappen costume je svojrázny)
Ďalšia téma na dlhé zimné večery… -
Tiez suhlasim, ze to nie je u nas bezny odev, ktory sa nosi v mestach, ale ako som uz spomenul, v niektorych kutoch Slovenska sa nosi este stale bezne. A to nielen pri spolocenskych udalostiach.
-
Inak vacsina tychto krojov ma znamu historiu. Vie sa kto ako prvy ho vlastnil, usil, pri akej prilezitosti ho pouzival. V niektorych oblastiach boli zname pani , ktore cancali zenichov a nevesty pred svadbou, mali vysoke postavenie a sedeli pri hostine v blizkosti paru. Nevesty panny mohli nosit strieborne koruny, ostatne sa museli uspokojit s mosadznymi.
Dorotka, to je aky ten Lappen costume? Laponsky? Sami?
Tu je jedna ukazka, ktora sa mi pacia pre damy:
A nieco pre panov:
-
nórski Laponci napr. z Karasjoku mali odlišný odev ako z Tromsö, pravdepodobne oba vychádzali z odevu nomádnych Laponcov (špeciálne sa tomu nevenujem)
-
Ano,niektori Laponci nosia svoje odevy dokonca aj na kazdodenne nosenie…
Iba chcem vyzvedat, bola si v Tromsø?Tu je foto uzasnej laponskej spevacky Mari Boine.. jej hudba bola jednou s veci, ktora ma do norska zlakala…
-
Nie, nebola, ani v Nórsku (i keď tam máme priateľov a oni občas zbehnú ku nám), len som sa úplne okrajovo venovala laponcom.
-
ešte som chcela dodať na margo nórskeho odevu, že už je to samozrejme štylizovaný odev a sú tu zaujímavé paralely so slovanskou partou – venček, stuhy, strieborné veľké filigrány…
Log in to reply.