aktivita diskusia Pamiatky Historicke zahrady – restaurovanie, ochrana a prezentacia

  • Historicke zahrady – restaurovanie, ochrana a prezentacia

    Posted by harp on 13. augusta 2006 at 12:17

    Historické záhrady, FLORENCIA 1982 Medzinárodný výbor pre historické záhrady ICOMOS-IFLA sa rozhodol na svojom zasadnutí dňa 21. mája 1981 vo Florencii vypracovať chartu týkajúcu sa ochrany historických záhrad s tým, že tento dokument ponesie názov mesta, v ktorom bol prijatý. Táto charta bola redigovaná Medzinárodným výborom a 15. decembra 1982 ju registroval ICOMOS, aby tak na tomto špecifickom úseku doplnila Benátsku chartu. A. Definícia a ciele Čl. 1. „Historická záhrada je architektonická a vegetačná kompozícia, ktorá je z hľadiska dejín alebo umenia celospoločensky významná.“ Ako taká je považovaná za pamiatku. Ćl. 2. „Historická záhrada je architektonická kompozícia, ktorej materiál je predovšetkým rastlinný, takže živý a ako taký pominuteľný a obnoviteľný.“ Jej vzhľad preto odráža rovnováhu medzi cyklickou zmenou ročného obdobia, rozkvetom a odumieraním prírody, a to podľa dômyselného umeleckého zámeru, ktorý sa snaží ustáliť jej stav. Čl. 3. Ako pamiatka musí byť historická záhrada chránená v zhode a duchom Benátskej charty. Ako živá pamiatka však spadá pod ochranu podľa špecifických pravidiel, ktoré obsahuje táto charta. Čl. 4. Do architektonickej kompozície historickej záhrady patrí : · jej pôdorys a rôzne profily jej terénu, · jej rastlinná hmota: objem, farebnosť, rozmiestnenie a vzájomné pomery jednotlivých druhov drevín, · jej stavebné či dekoratívne prvky · jej tečúce a stojaté vody s príslušným zrkadlením. Čl. 5. Vyjadrujúc úzke vzťahy medzi civilizáciou a prírodou ako miesta blaha, vhodného na meditáciu alebo na rozjímanie, naberá záhrada zmysel idealizovaného obrazu sveta, stáva sa „rajom“ v etymologickom slova zmysle a súčasne svedčí o kultúre, o štýle, o príslušnej epoche a často aj o originalite jej tvorcu. Čl. 6. Označenie „historická záhrada“ prináleží rovnako malým, drobným záhradám ako rozsiahlym tvarovaným alebo krajinárskym parkom. Čl. 7. Historická záhrada, či už je alebo nie je pripojená k budove – v kladnom prípade je jej neoddeliteľným doplnkom -, nemôže byť odtrhnutá od svojho vlastného mestského alebo dedinského prostredia, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je prírodná. Čl. 8. Historická lokalita je určitá časť krajiny pripomínajúcej pamätihodnú skutočnosť: ide o miesto významnej historickej udalosti, vzniku povesti alebo hrdinského boja, slávneho obrazu atď. Čl. 9 Ochrana historických záhrad vyžaduje, aby boli identifikované a inventarizované. Vyžaduje diferencované postupy ako údržbu, konzerváciu, reštaurovanie. Autenticita historickej záhrady sa týka rovnako jej koncepcie a objemu jej častí, aj jej výzdoby alebo výberu vegetácie či anorganických častí, ktoré ju vytvárajú. B. Údržba, konzervácia, reštaurovanie, reštitúcia Čl. 10. Všetka činnosť súvisiaca s údržbou, konzervovaním, reštaurovaním alebo reštitúciou historickej záhrady alebo niektorej z jej častí musí prihliadať súčasne na všetky jej prvky. Oddeliť od nej jednotlivé úkony, by znamenalo narušiť vzťahy, ktoré ju spojujú. Údržba a konzervácia Čl. 11. Údržba historických záhrad je prvoradou, trvalou a nepretržitou činnosťou. Vzhľadom na to, že hlavným materiálom sú rastliny, možno udržovať dielo v dobrom stave čiastkovými náhradami a – v dlhodobom výhľade – cyklickou obnovu (výrubom a novou výsadbou, resp. umiestením už rozvinutých rastlinných jedincov). Čl. 12. Rozhodnutie o výbere druhov stromov, kríkov, rastlín, kvetín, ktoré majú byť periodicky nahradzované, musí prihliadať na stanovené zvyklosti, platné pre jednotlivé botanické a kultúrne oblasti, v snahe udržať, resp. vyhľadať pôvodné druhy. Čl. 13. Architektonické a sochárske zložky, pevné či mobilné prvky tvoriace výzdobu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou historickej záhrady, môžu byť odstraňované iba v prípadoch, keď je to nevyhnutné na ich konzerváciu alebo reštaurovanie. Reštaurovanie alebo nahradenie ohrozených prvkov sa musí uskutočniť podľa zásad Benátskej charty a je treba zaznamenať dátum akejkoľvek náhrady. Čl. 14. Historická záhrada musí byť udržiavaná vo vhodnom prostredí. Potrebné je odmietnuť akúkoľvek zmenu fyzikálneho prostredia, ktorá ohrozuje ekologickú rovnováhu. To platí pre všetky druhy vnútornej a vonkajšej infraštruktúry (kanalizácia, zavodňovacie systémy, komunikácie a cesty, parkovacie plochy, oplotenie, technické zariadenia umožňujúce stráženie alebo premávku atď. ). Reštaurovanie a reštitúcia Čl. 15. Akékoľvek reštaurovanie, a to viac akákoľvek reštitúcia historickej záhrady sa nedá začať bez vypracovania dôkladnej štúdie, ktorá vychádza z prieskumu, eventuálne aji z archeologického výkopu a zo zhodnotenia všetkých zhromaždených dokumentov týkajúcich sa danej záhrady a obdobných záhrad, aby bol po všetkých stránkach zaistený vedecký charakter návrhu: Pred vlastnými prácami musí vykonaná štúdia viesť k vypracovaniu projektu, ktorý bude predložený na posúdenie a odborné odsúhlasenie. Ćl. 16. Reštaurátorská činnosť musí rešpektovať vývoj príslušnej záhrady. V zásade by nemalo uprednostňovať jedno slohové obdobie na úkor druhého, s výnimkou skutočnosti, keď chátranie alebo zničenie niektorých častí môže byť mimoriadnou príležitosťou na reštitúciu, založenú na dochovaných pozostatkoch pôvodnej koncepcie alebo na dokonalej dokumentácii. Eventuálna reštitúcia si môže viazať na tie časti záhrady, ktoré sú v tesnej blízkosti budovy, aby sa tak zdôraznila ich nadväznosť. Ćl. 17. Ak záhrada celkom zanikla alebo ak máme k dispozícii len hypotetické údaje o jej postupnom vývoji, tak nie je možné realizovať reštitúciu záhrady, ktorá by spĺňala na pojem historickej záhrady. Dielo, ktoré by sa v tomto prípade inšpirovalo tradičnými t formami a bolo by vybudované na miestach bývalej záhrady alebo na miestach, na ktorých predtým žiadna záhrada neexistovala, má charakter evokácie a novej kreácie. V nijakom prípade nejde však o historickú záhradu. Využitie Čl. 18. Aj keď každá historická záhrada má slúžiť na to, aby bola k nahliadnutiu a aby ju bolo možné si prejsť, j potrebné , aby bol prístup obmedzený s prihliadnutím k jej rozlohe a k jej krehkosti a to tak, aby bola zachovaná jej podstata a jej kultúrne poslanie. Čl. 19 Svojim charakterom a svojim určením je historická záhrada miestom kľudu, napomáhajúcemu kontaktu s prírodou, tichom a počúvaniu prírode. Tento denný, bežný kolobeh musí jednoznačne kontrastovať s výnimočným použitím historickej záhrady ako miesta, v ktorom sa konajú slávnosti. Je treba určiť podmienky, za ktorých sa navštevujú historické záhrady. Pokiaľ sa mimoriadne koná v jej priestoroch slávnosť, uvítanie a pod., má toto iste zvýšiť krásu záhrady a nie jej byť na ťarchu alebo ju dokonca znehodnocovať. Čl. 20 Ak v bežnej prevádzke je možno povoliť v záhradách prevádzku kľudných hier, je potrebné naproti tomu vytvoriť vedľa historických záhrad miesta, resp. terény, vhodné pre živé a dynamické hry a pre šport tak, aby bola realizovaná táto spoločenská požiadavka, pričom by nedošlo k narušeniu konzervácie záhrad a historických miest. Čl. 21 Prevádzanie údržby a konzervácia, ktoré sú časovo viazané na ročné obdobie alebo krátkodobé zásahy, ktoré napomáhajú reštituovať autenticitu záhrady, musia mať vždy prednosť pred požiadavkami na využitie záhrady. Organizovanie prístupu do historickej záhrady musí byť riadené vhodnými pravidlami a rešpektovaním jej zmyslu. Čl. 22 Pokiaľ je záhrada obklopená múrom, nie je možné tento múr odstrániť, pričom by sa neuvážili všetky dôsledky, ktoré môžu spôsobiť ujmu tak prostrediu, ako aj ochrane záhrady, a ktoré by mohli z takéhoto zásahu vyplynúť. D. Právna a správna ochrana Ćl. 23. Na základe prísľubu príslušných expertov náleží zodpovedným miestam určiť právne a administratívne úpravy týkajúce sa identifikácie, inventarizácie a ochrany historických záhrad. Ich ochrana má byť súčasťou stavebných plánov, plánovacích dokumentov a územného plánovania. Zodpovedné miesta musia taktiež určiť na základe vyjadrenia príslušných expertov opatrenia finančného charakteru vhodného pre údržbu, konzerváciu, reštaurovanie a prípadnú reštitúciu historických záhrad. Čl. 24. Historická záhrada je súčasťou kultúrneho dedičstva, ktorého prežitie v dôsledku jej charakteru vyžaduje maximum trvalej starostlivosti zaisťovanej kvalifikovanými osobami. Je preto potrebné vhodnou výchovou zabezpečiť vzdelanie týchto osôb či už ide o historikov, historikov umenia, architektov, záhradných architektov, krajinárov, záhradníkov alebo botanikov a dendrológov. Taktiež je potrebné sa starať o zabezpečenie pravidelnej produkcie rozličných rastlín vhodných pre jednotlivé historické záhrady. Čl. 25. Potrebné je podporovať záujem o historické záhrady všetkými prostriedkami, vhodnými na zhodnotenie tohto typu kultúrneho dedičstva a na jeho lepšie poznanie a ocenenie: pomoc vedeckému výskumu, medzinárodná výmena a šírenie informácií, publikovanie odborných a popularizačných diel, iniciatíva pre kontrolované sprístupnenie historických záhrad verejnosti, vedenie obyvateľstva k rešpektovaniu prírody a historického, resp. kultúrneho dedičstva prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Najvýznamnejšie z historických záhrad budú navrhnuté na zaradenie do Zoznamu svetových pamiatok. Poznámka: Také sú odporúčania týkajúce s všetkých historických záhrada na svete. Neskôr bude možno túto chartu doplniť špecifickými doplnkami zameranými na jednotlivé typy záhrad, a to v spojení so stručným prehľadom ich typológie.Historické záhrady, FLORENCIA 1982

    Medzinárodný výbor pre historické záhrady ICOMOS-IFLA sa rozhodol na svojom zasadnutí dňa 21. mája 1981 vo Florencii vypracovať chartu týkajúcu sa ochrany historických záhrad s tým, že tento dokument ponesie názov mesta, v ktorom bol prijatý. Táto charta bola redigovaná Medzinárodným výborom a 15. decembra 1982 ju registroval ICOMOS, aby tak na tomto špecifickom úseku doplnila Benátsku chartu.

    A. Definícia a ciele

    Čl. 1. „Historická záhrada je architektonická a vegetačná kompozícia, ktorá je z hľadiska dejín alebo umenia celospoločensky významná.“ Ako taká je považovaná za pamiatku.

    Ćl. 2. „Historická záhrada je architektonická kompozícia, ktorej materiál je predovšetkým rastlinný, takže živý a ako taký pominuteľný a obnoviteľný.“ Jej vzhľad preto odráža rovnováhu medzi cyklickou zmenou ročného obdobia, rozkvetom a odumieraním prírody, a to podľa dômyselného umeleckého zámeru, ktorý sa snaží ustáliť jej stav.

    Čl. 3. Ako pamiatka musí byť historická záhrada chránená v zhode a duchom Benátskej charty. Ako živá pamiatka však spadá pod ochranu podľa špecifických pravidiel, ktoré obsahuje táto charta.

    Čl. 4. Do architektonickej kompozície historickej záhrady patrí :

    · jej pôdorys a rôzne profily jej terénu,

    · jej rastlinná hmota: objem, farebnosť, rozmiestnenie a vzájomné pomery jednotlivých druhov drevín,

    · jej stavebné či dekoratívne prvky

    · jej tečúce a stojaté vody s príslušným zrkadlením.

    Čl. 5. Vyjadrujúc úzke vzťahy medzi civilizáciou a prírodou ako miesta blaha, vhodného na meditáciu alebo na rozjímanie, naberá záhrada zmysel idealizovaného obrazu sveta, stáva sa „rajom“ v etymologickom slova zmysle a súčasne svedčí o kultúre, o štýle, o príslušnej epoche a často aj o originalite jej tvorcu.

    Čl. 6. Označenie „historická záhrada“ prináleží rovnako malým, drobným záhradám ako rozsiahlym tvarovaným alebo krajinárskym parkom.

    Čl. 7. Historická záhrada, či už je alebo nie je pripojená k budove – v kladnom prípade je jej neoddeliteľným doplnkom -, nemôže byť odtrhnutá od svojho vlastného mestského alebo dedinského prostredia, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je prírodná.

    Čl. 8. Historická lokalita je určitá časť krajiny pripomínajúcej pamätihodnú skutočnosť: ide o miesto významnej historickej udalosti, vzniku povesti alebo hrdinského boja, slávneho obrazu atď.

    Čl. 9

    Ochrana historických záhrad vyžaduje, aby boli identifikované a inventarizované. Vyžaduje diferencované postupy ako údržbu, konzerváciu, reštaurovanie. Autenticita historickej záhrady sa týka rovnako jej koncepcie a objemu jej častí, aj jej výzdoby alebo výberu vegetácie či anorganických častí, ktoré ju vytvárajú.

    B. Údržba, konzervácia, reštaurovanie, reštitúcia

    Čl. 10. Všetka činnosť súvisiaca s údržbou, konzervovaním, reštaurovaním alebo reštitúciou historickej záhrady alebo niektorej z jej častí musí prihliadať súčasne na všetky jej prvky. Oddeliť od nej jednotlivé úkony, by znamenalo narušiť vzťahy, ktoré ju spojujú.

    Údržba a konzervácia

    Čl. 11. Údržba historických záhrad je prvoradou, trvalou a nepretržitou činnosťou. Vzhľadom na to, že hlavným materiálom sú rastliny, možno udržovať dielo v dobrom stave čiastkovými náhradami a – v dlhodobom výhľade – cyklickou obnovu (výrubom a novou výsadbou, resp. umiestením už rozvinutých rastlinných jedincov).

    Čl. 12. Rozhodnutie o výbere druhov stromov, kríkov, rastlín, kvetín, ktoré majú byť periodicky nahradzované, musí prihliadať na stanovené zvyklosti, platné pre jednotlivé botanické a kultúrne oblasti, v snahe udržať, resp. vyhľadať pôvodné druhy.

    Čl. 13. Architektonické a sochárske zložky, pevné či mobilné prvky tvoriace výzdobu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou historickej záhrady, môžu byť odstraňované iba v prípadoch, keď je to nevyhnutné na ich konzerváciu alebo reštaurovanie. Reštaurovanie alebo nahradenie ohrozených prvkov sa musí uskutočniť podľa zásad Benátskej charty a je treba zaznamenať dátum akejkoľvek náhrady.

    Čl. 14. Historická záhrada musí byť udržiavaná vo vhodnom prostredí. Potrebné je odmietnuť akúkoľvek zmenu fyzikálneho prostredia, ktorá ohrozuje ekologickú rovnováhu. To platí pre všetky druhy vnútornej a vonkajšej infraštruktúry (kanalizácia, zavodňovacie systémy, komunikácie a cesty, parkovacie plochy, oplotenie, technické zariadenia umožňujúce stráženie alebo premávku atď. ).

    Reštaurovanie a reštitúcia

    Čl. 15. Akékoľvek reštaurovanie, a to viac akákoľvek reštitúcia historickej záhrady sa nedá začať bez vypracovania dôkladnej štúdie, ktorá vychádza z prieskumu, eventuálne aji z archeologického výkopu a zo zhodnotenia všetkých zhromaždených dokumentov týkajúcich sa danej záhrady a obdobných záhrad, aby bol po všetkých stránkach zaistený vedecký charakter návrhu: Pred vlastnými prácami musí vykonaná štúdia viesť k vypracovaniu projektu, ktorý bude predložený na posúdenie a odborné odsúhlasenie.

    Ćl. 16. Reštaurátorská činnosť musí rešpektovať vývoj príslušnej záhrady. V zásade by nemalo uprednostňovať jedno slohové obdobie na úkor druhého, s výnimkou skutočnosti, keď chátranie alebo zničenie niektorých častí môže byť mimoriadnou príležitosťou na reštitúciu, založenú na dochovaných pozostatkoch pôvodnej koncepcie alebo na dokonalej dokumentácii. Eventuálna reštitúcia si môže viazať na tie časti záhrady, ktoré sú v tesnej blízkosti budovy, aby sa tak zdôraznila ich nadväznosť.

    Ćl. 17. Ak záhrada celkom zanikla alebo ak máme k dispozícii len hypotetické údaje o jej postupnom vývoji, tak nie je možné realizovať reštitúciu záhrady, ktorá by spĺňala na pojem historickej záhrady.

    Dielo, ktoré by sa v tomto prípade inšpirovalo tradičnými t formami a bolo by vybudované na miestach bývalej záhrady alebo na miestach, na ktorých predtým žiadna záhrada neexistovala, má charakter evokácie a novej kreácie. V nijakom prípade nejde však o historickú záhradu.

    Využitie

    Čl. 18. Aj keď každá historická záhrada má slúžiť na to, aby bola k nahliadnutiu a aby ju bolo možné si prejsť, j potrebné , aby bol prístup obmedzený s prihliadnutím k jej rozlohe a k jej krehkosti a to tak, aby bola zachovaná jej podstata a jej kultúrne poslanie.

    Čl. 19

    Svojim charakterom a svojim určením je historická záhrada miestom kľudu, napomáhajúcemu kontaktu s prírodou, tichom a počúvaniu prírode. Tento denný, bežný kolobeh musí jednoznačne kontrastovať s výnimočným použitím historickej záhrady ako miesta, v ktorom sa konajú slávnosti.

    Je treba určiť podmienky, za ktorých sa navštevujú historické záhrady. Pokiaľ sa mimoriadne koná v jej priestoroch slávnosť, uvítanie a pod., má toto iste zvýšiť krásu záhrady a nie jej byť na ťarchu alebo ju dokonca znehodnocovať.

    Čl. 20

    Ak v bežnej prevádzke je možno povoliť v záhradách prevádzku kľudných hier, je potrebné naproti tomu vytvoriť vedľa historických záhrad miesta, resp. terény, vhodné pre živé a dynamické hry a pre šport tak, aby bola realizovaná táto spoločenská požiadavka, pričom by nedošlo k narušeniu konzervácie záhrad a historických miest.

    Čl. 21

    Prevádzanie údržby a konzervácia, ktoré sú časovo viazané na ročné obdobie alebo krátkodobé zásahy, ktoré napomáhajú reštituovať autenticitu záhrady, musia mať vždy prednosť pred požiadavkami na využitie záhrady. Organizovanie prístupu do historickej záhrady musí byť riadené vhodnými pravidlami a rešpektovaním jej zmyslu.

    Čl. 22

    Pokiaľ je záhrada obklopená múrom, nie je možné tento múr odstrániť, pričom by sa neuvážili všetky dôsledky, ktoré môžu spôsobiť ujmu tak prostrediu, ako aj ochrane záhrady, a ktoré by mohli z takéhoto zásahu vyplynúť.

    D. Právna a správna ochrana

    Ćl. 23. Na základe prísľubu príslušných expertov náleží zodpovedným miestam určiť právne a administratívne úpravy týkajúce sa identifikácie, inventarizácie a ochrany historických záhrad. Ich ochrana má byť súčasťou stavebných plánov, plánovacích dokumentov a územného plánovania. Zodpovedné miesta musia taktiež určiť na základe vyjadrenia príslušných expertov opatrenia finančného charakteru vhodného pre údržbu, konzerváciu, reštaurovanie a prípadnú reštitúciu historických záhrad.

    Čl. 24. Historická záhrada je súčasťou kultúrneho dedičstva, ktorého prežitie v dôsledku jej charakteru vyžaduje maximum trvalej starostlivosti zaisťovanej kvalifikovanými osobami. Je preto potrebné vhodnou výchovou zabezpečiť vzdelanie týchto osôb či už ide o historikov, historikov umenia, architektov, záhradných architektov, krajinárov, záhradníkov alebo botanikov a dendrológov.

    Taktiež je potrebné sa starať o zabezpečenie pravidelnej produkcie rozličných rastlín vhodných pre jednotlivé historické záhrady.

    Čl. 25. Potrebné je podporovať záujem o historické záhrady všetkými prostriedkami, vhodnými na zhodnotenie tohto typu kultúrneho dedičstva a na jeho lepšie poznanie a ocenenie: pomoc vedeckému výskumu, medzinárodná výmena a šírenie informácií, publikovanie odborných a popularizačných diel, iniciatíva pre kontrolované sprístupnenie historických záhrad verejnosti, vedenie obyvateľstva k rešpektovaniu prírody a historického, resp. kultúrneho dedičstva prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Najvýznamnejšie z historických záhrad budú navrhnuté na zaradenie do Zoznamu svetových pamiatok.

    Poznámka: Také sú odporúčania týkajúce s všetkých historických záhrada na svete. Neskôr bude možno túto chartu doplniť špecifickými doplnkami zameranými na jednotlivé typy záhrad, a to v spojení so stručným prehľadom ich typológie.

    harp odpovedal 18 years, 3 months ago 1 Člen · 0 odpovede/odpovedí
  • 0 odpovede/odpovedí

Sorry, there were no replies found.

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť