-
Charta: Ludove stavebne dedicstvo, Mexiko 1999
Ľudové stavebné dedičstvo, Mexiko 1999
Úvod
Ľudové stavebné dedičstvo vzbudzuje pozornosť a hrdosť všetkých ľudí, je uznávané ako charakteristický a atraktívny produkt spoločnosti. Prejavuje sa neformálne, a pritom usporiadane. Je utilitárne a súčasne zaujímavé a krásne. Zároveň v sebe sústreďuje obraz súčasného života a histórie spoločnosti. Jednak je dielom človeka, no predovšetkým svedectvom doby. Pre dedičstvo ľudstva by bolo nedôstojné, keby neexistovala snaha o zachovanie tejto tradičnej harmónie, ktorá je pre človeka základom jeho vlastnej existencie.
Ľudové stavebné dedičstvo je dôležité, je základom obrazu kultúry spoločnosti, jej vzťahu k svojmu územiu a zároveň vyjadrením kultúrnej rôznorodosti sveta.
Ľudová stavba je tradičný a prirodzený spôsob, akým spoločenstvá budujú svoje obydlia. Ide o neustály proces zahŕňajúci potrebné zmeny a priebežné prispôsobovanie sa ako reakcia na sociálne a prírodné podmienky. Zachovanie tejto tradície je celosvetovo ohrozované silami ekonomickej, kultúrnej a architektonickej unifikácie. Ako čeliť týmto silám je základným problémom, ktorý má byť riešený nielen na komunálnej úrovni, ale tiež vládami, urbanistami, architektmi, konzervátormi a široko disciplinárnymi skupinami expertov.
Dôsledkom uniformity kultúry a globálnej socio-ekonomickej transformácie sú ľudové tradície v celom svete veľmi zraniteľné, vzdorujúc vážnym problémom starnutia, vnútornej rovnováhy a integrácie.
Preto je nevyhnutné, ako doplnenie Benátskej charty, stanoviť princípy údržby a ochrany nášho ľudového stavebného dedičstva.
Základné východiská
1) Ľudové stavby sa vyznačujú najmä tým, že:
a) spôsob realizácie je charakteristický pre danú komunitu,
b) lokálne alebo regionálne znaky zodpovedajú danému prostrediu,
c) v štýle, forme a výraze jasne vyjadrujú nadväznosť na základné a tradičné stavebné typy,
d) tradičnú zručnosť vo výtvarnom prejave a konštrukcii prenášajú neformálnym spôsobom,
e) sú účinnou odpoveďou na funkčné a sociálne požiadavky a tlaky prostredia,
f) majú schopnosť aplikácie tradičných konštrukčných postupov a zručností.
2) Uznanie a účinná ochrana ľudového stavebného dedičstva závisí od zainteresovanosti a podpory spoločnosti, jeho neustáleho užívania a udržovania.
3) Vlády a zodpovedné orgány musia každému spoločenstvu priznať právo udržiavať svoje tradičné spôsoby života a k tomu vytvárať všetky potrebné legislatívne, administratívne a finančné podmienky s cieľom odovzdať toto dedičstvo budúcim generáciám.
Princípy ochrany
1) Ochranu ľudového stavebného dedičstva musia zabezpečovať odborníci rôznych disciplín, ktorí rozpoznajú nevyhnutné zmeny vývoja a potreby rešpektovania základov kultúrnej identity spoločnosti.
2) Súdobé zásahy do ľudových stavieb, stavebných súborov a vidieckeho osídlenia by mali zohľadňovať ich kultúrne hodnoty a tradičné znaky.
3) Ľudové stavby majú málokedy podobu izolovaných štruktúr, preto najlepšou ochranou je udržiavanie a zachovávanie celých súborov a sídiel v každom regióne.
4) Ľudové stavebné dedičstvo je integrálnou súčasťou kultúrnej krajiny a táto väzba musí byť zohľadňovaná v rozvoji ochranárskych prístupov.
5) Hodnotou ľudových stavieb nie je iba materiálna forma a usporiadanie objektov, štruktúr a priestorov, ale tiež spôsob ich využívania a pochopenia, ako aj tradície a nespochybniteľné väzby, ktoré sa k nim vzťahujú.
Usmerňovanie praxe
Výskum a dokumentácia
1) Fyzické zásahy do ľudových stavieb by mali byť šetrné a vykonávané po komplexnej analýze ich foriem a štruktúr. Výskumná dokumentácia má byť uložená vo verejne prístupných archívoch.
2) Sídla, krajina a skupiny stavieb
3) Zásahy do ľudových stavieb majú rešpektovať a podporovať integritu miesta, vzťah k prostrediu a kultúrnej krajine, ako aj vzájomný vzťah objektov a štruktúr medzi sebou .
4) Tradičné konštrukčné systémy
5) Kontinuita tradičných konštrukčných systémov a remesiel v spojení s ľudovými stavbami je základom ľudového prejavu, nevyhnutného pri úprave a rekonštrukcii týchto štruktúr. Takéto prístupy by mali byť zachované, zaznamenané a odovzdané novým generáciám remeselníkov a stavbárov vo výchove a v praxi.
6) Nahradenie materiálov, častí a prvkov
7) Zmeny, ktoré legitímne uspokoja nové potreby, by mali byť realizované pomocou materiálu, ktorý podporí jednotu výrazu, vzhľadu, zloženia a formy prostredníctvom štruktúry a súladu stavebných materiálov.
8) Úpravy
9) Úpravy a nové využívanie ľudových stavieb by mali byť vykonávané metódami, ktoré zohľadňujú integritu stavby, jej charakter a formu, pri akceptovaní štandardu života. Etické normy v spoločnosti môžu byť nástrojmi sprostredkovávania týchto hodnôt tam, kde nedošlo k prerušeniu kontinuity ľudových tradícií.
10) Zmeny a periodicita obnovy
11) Zmeny, ktoré časom vznikajú, sú chápané ako významný aspekt ľudovej stavby. Prispôsobenie všetkých častí stavby štýlu jednej doby spravidla nie je cieľom úprav ľudových stavieb.
12) Výchova
13) S cieľom zachovať kultúrne hodnoty ľudového stavebného prejavu mali by vládne a iné príslušné orgány, záujmové skupiny a organizácie uprednostňovať najmä:
a) vzdelávacie programy pre odborníkov s princípmi ochrany ľudového stavebného dedičstva,
b) výchovné programy pomoci komunitám pri uchovávaní tradičných stavebných konštrukcií,
i) materiálov a remeselných zručností,
c) informačné programy, ktoré zlepšia vedomosti verejnosti, najmä mladej generácie, o ľudovom staviteľstve,
d) medzi- regionálne informačné systémy o ľudovej architektúre s cieľom výmeny expertíz
i) a skúseností.
Z anglickej verzie originálu preložil Jaroslav LIPTAY, september 2002
zdroj: http://www.pamiatky.sk
Sorry, there were no replies found.
Log in to reply.