-
Clanky v casopisoch a novinach
Upozornenia na clanky o hradoch a zamkoch v novinach.
Tento tyzden by mal v plus7dni vyjst clanok o hradoch. Navazuje tak na tematicke clanky v .tyzdni a trende.
V stredu vyjde rozhovor v Slovenke o zberatelstve :) mozete hadat kto odpoveda :)
-
23 odpovede/odpovedí
-
V Pravde vyšiel článok o riešení problémov vlastníctva hradov resp. kultúrnych pamiatok (vo vlastnícntve štácu).
píše sa o hrade Dobrá Voda a ruinách klášotra sv. Kataríny (Katarínka): -
Oprava/aktualizacia linky z predchadzajuceho prispevku (PRAVDA – Katarinka, Dobra Voda):
-
Archeologický prieskum v Budatíne prináša prekvapenia
24.09.2006, 03:56Archeologický prieskum v Budatínskom zámku pri Žiline prináša prekvapenia. V rámci jeho prvej etapy objavili archeológovia dva pôvodné obranné valy z 15. a 16. storočia.
“Zároveň prišlo prekvapenie, že v miestach, kde nikto nič neočakával sa objavili základy staršej pôvodnej stredovekej stavby”, uviedol riaditeľ Považského múzea v Žiline Marián Mrva.
Stavba bola situovaná v severozápadnej časti zámku smerom na Turzovku. “Predpokladá sa, že to bol bastión, alebo jeden z bývalých palácov, o ktorom nikto nemal doteraz ani predstavu a ani v literatúre sa nespomína”, konštatoval Mrva. Tento objav by mal podľa neho objasniť skutočnú podobu stredovekého zámku, ktorý je v skutočnosti hradom.
Archeologický prieskum, ktorý sa počas tohto roka realizuje v Budatínskom zámku predchádza projektu na jeho rekonštrukciu, v ktorom sa bude Považské múzeum uchádzať o grant z EÚ. Budatínsky zámok s unikátnom drotárskou expozíciu v novembri tohto roka zatvoria pre verejnosť na minimálne päť rokov. Ohrozená je statika zámku a od minulého roka je bez vody, sociálnych zariadení, vypadáva elektrický prúd a nedá sa už prevádzkovať.
Zámok chceli pôvodne zatvoriť od januára budúceho roka, termín však urýchlil dezolátny stav strechy. Expozície sa presunú do náhradných priestorov v rekonštruovanom Sobášnom paláci v Bytči. “Vo výhľade máme ešte priestor v centrálnej časti Žiliny, kde by mala byť expozícia drotárstva”, konštatoval. Zmluvu by mali uzavrieť do konca septembra.
/zdroj: SITA/
-
Turzov svadobný palác zachráni rekonštrukcia
PRAVDA 23.1.2007
http://spravy.pravda.sk/turzov-svadobny-palac-zachrani-rekonstrukcia-f48-/sk_regiony.asp?c=A070123_121525_sk_regiony_P04Levoča chce byť v zozname UNESCO
PRAVDA 23.1.2007
http://spravy.pravda.sk/levoca-chce-byt-v-zozname-unesco-dao-/sk_regiony.asp?c=A070123_132022_sk_regiony_P04 -
Doplnenie ku predošlému Chobotovmu príspevku o Budatíne:
Veža Budatínskeho zámku odkrýva tajomstvá
PRAVDA
21.12.2006
http://spravy.pravda.sk/veza-budatinskeho-zamku-odkryva-tajomstva-fk0-/sk_regiony.asp?c=A061221_075811_sk_regiony_p23
21. decembra 2006 7:58
O fantastickom objave, o ktorý sa zaujíma už aj zahraničie, hovoria historici a archeológovia realizujúci prieskum stredovekej veže Budatínskeho zámku v Žiline. Výkopové práce vnútri objektu vyvracajú teóriu, že veža je vysoká 20 až 22 metrov a stojí na skalnatom základe.“Georadar nám prezradil, že je tam dutý priestor. Začali sme kopať a hoci sme už v štvormetrovej hĺbke, stále nie sme na dne. Veža bola pôvodne vyššia nie o jedno, ale až dve podlažia,” povedal Marián Mrva, riaditeľ Považského múzea Žilina. Bola teda monumentálna čo sa týka hrúbky múrov, ktoré dosahujú až tri metre, aj o polovicu vyššia. Terén okolo nej sa za stáročia pravdepodobne zdvihol o nánosy z riek Váh a Kysuca, v sútoku ktorých zámok stojí.
Historické pramene uvádzali, že vežu Budatínskeho zámku postavili na prelome 13. a 14. storočia. Realizovaný prieskum pravdepodobne posunie jej datovanie do oveľa skoršieho obdobia, a to je ďalší zásadný objav. “Potrebujeme sa dokopať na dno veže, zistiť či v základoch potužili drevo a ak áno, dendrologický výskum nám pomerne presne určí, kedy bola naozaj postavená,” dodal riaditeľ. Veža mala podľa Mrvu aj veľmi zaujímavý systém schodiska, ktorý ak sa potvrdí, bude unikátom nielen na Slovensku.
-
Kostol pod Beckovom skrýva tajomstvá
PRAVDA, 18. decembra 2006
http://spravy.pravda.sk/kostol-pod-beckovom-skryva-tajomstva-d8q-/sk_regiony.asp?c=A061218_093655_sk_regiony_P04Kostol pod Beckovom skrýva tajomstvá
“Požiadavka na záchranu dreveného oltára v Beckove prichádza v hodine dvanástej,” vraví reštaurátor Jozef Klech. (autor: Milan Kráľ, Pravda)
18. decembra 2006 9:36
Zamurované a nepreskúmané krypty slávnych šľachtických rodov, drevený oltár s obrazom, o ktorom teraz vysvitlo, že je dielom holandského majstra, stredoveké nástenné maľby pravdepodobne skryté pod novšími nátermi. Týmto historickým pamiatkam nevyčísliteľných hodnôt, ktoré ukrýva katolícky kostol v Beckove, hrozí zánik.“Požiadavka na ich záchranu prichádza v hodine dvanástej. Vznik kostola sa spája s menom legendárneho Stibora zo Stiboríc. Zatiaľ sa tu historické a archeologické prieskumy nerobili, takže je záhada, čo všetko sa tu nachádza, môžeme sa dočkať veľkých prekvapení,” hovorí reštaurátor Jozef Klech.
Po 3-ročnej práci dokončil reštaurovanie kazateľnice a popritom sa zaujímal aj o ďalšie pamiatky v kostole. Je rodák z Beckova, a hoci tu už roky nežije, jeho história je mu stále blízka. S podporou miestnych podnikateľov, ktorí mu pomohli postaviť lešenie, začal bez nároku na odmenu robiť výskum hlavného oltára. Podarilo sa mu zistiť, že obraz na oltári namaľoval holandský maliar Karl Wilhem Brand, ktorý bol doteraz známy len portrétmi. Zistil však aj to, že drevený oltár je v dezolátnom stave.
“Konštrukčné časti sú v dolnej časti úplne odhnité aj horné časti sú v kritickom stave. Vždy, keď sa kostol maľoval alebo obnovoval, tak sa poškodené časti len zdrôtovali alebo postĺkali klincami,” zhodnotil Klech predchádzajúce práce v kostole.
V kostole bola pôvodne kamenná dlažba, na ktorej bolo vidieť, kde sú otvory do krýpt. V roku 1970 ju nahradilo vtedy módne teraso a táto jednoliata betónová plocha nepriedušne uzatvorila podlahu. Vchody do krýpt už nevidno, ale čo je podľa Klecha ešte horšie, vlhkosť, ktorá dovtedy vychádzala cez kamennú dlažbu, teraz vsakuje do múrov a môže zlikvidovať celý kostol.
Po dokončení umelecko-historického výskumu chce Jozef Klech v januári pripraviť dokumentáciu z nálezov a vypracovať projekt na záchranu ohrozeného oltára. Predpokladá, že príspevok by mohol získať z ministerstva kultúry, ktoré už pomohlo pri obnove tunajšej kazateľnice.
-
Reštauráciu kostola vystavujú v galérii (Košice)
Reštauráciu kostola vystavujú v galérii
Košice
Košice (autor: inet)21. novembra 2006 15:31
Reštaurovanie architektonického skvostu Košíc i Slovenska – gotického kostola sv. Michala – približuje fotodokumentačná výstava, ktorú otvorili v utorok v košickej Východoslovenskej galérii.Práce, podobne ako v prípade ďalšej pol stovky národných kultúrnych pamiatok po celom Slovensku, realizovala reštaurátorská firma Villard. Ako uviedol jej zástupca, akademický sochár Vladimír Višváder reštaurovanie si vyžiadalo náklady 51,2 milióna korún, trvalo 10 rokov (1996 – 2006) a prispela naň takmer tridsiatka sponzorov.
“Je to jedna z našich najvýznamnejších kultúrnych pamiatok. Unikátne je to, že takto komplexne reštaurovaný objekt na Slovensku ešte nebol a mám pocit, že v poslednom čase ani v Európe,” povedal Višváder.
Reštaurátori obnovovali kostol, známy vo verejnosti aj ako kaplnka sv. Michalka, milimeter po milimetri, centimeter po centimetri od strechy až po suterén. Nový šat dostal exteriér, interiér, sochárska i maliarska výzdoba. “Bola to pre nás výzva a sme radi, že sme mali tú česť kostol reštaurovať,” dodal Višváder.
Na výstave o reštaurovaní “Michalky” je približne 300 čiernobielych a farebných fotografií, dokumentácie, nákresov a skíc.
Kostol alebo kaplnka sv. Michala, ktorá stojí v bezprostrednej blízkosti Dómu sv. Alžbety, je zasvätená sprievodcovi duší na druhý svet, archanjelovi Michalovi. Postavili ju v 14. storočí na mieste bývalého mestského cintorína. Kosti z pohrebiska našli svoje miesto v takzvanom osáriu v podzemí kostola, kde sú navŕšené v hrúbke približne 1,5 metra. Kaplnku už pred 102 rokmi na storočnicu zriadenia Košického biskupstva zrekonštruoval a posvätil košický biskup Zigmund Bubics. Tento rok ju po obnove opätovne posvätili vo februári.
Výstava potrvá do 15. decembra.
-
Články spomínané v úvodnom harpovom príspevku o hradoch a ich záchrane sú k dispozícii tu:
Obsah celého vydania – čísla 31
Jednotlivé články:
.téma
Pokazený chrup krajiny
ANDREJ BÁNMoravský záchranca
ANDREJ BÁN
(o Alešovi Hoferekovi z Lietavy)Svet grófa Pálffyho
LUKÁŠ KRIVOŠÍKBez vína to na hradoch nešlo
MARTIN HANUS -
Pokazený chrup krajiny
ANDREJ BÁNZvláštna estetika kamenných ruín hradov pripomína chrup, o ktorý sa majiteľ príliš nestará. Kde-tu trčí nejaký pahýľ. Hrozí rozpad, deštrukcia. Pestrý kolorit dotvárajú Orava či Krásna Hôrka ako celkom zdravé a zachované „zuby“.
Najväčšia tma býva pod lampou, hovorí sa. Jednou z tak trochu prehliadaných pamiatok, hoci je možno najviac na očiach (a raz možno bude jej silueta na eurominci), je Bratislavský hrad. Povestná „obrátená stolička“ slúži ako jedna z hlavných ikon Slovenska. Nechýbalo pritom veľa a nebola by vôbec.
.ruina nad Bratislavou
Pohnuté osudy tohto hradu, v ktorom dnes sídlia reprezentačné a muzeálne priestory a vlani sa tu konal aj summit Bush-Putin, symbolizuje nielen požiar v roku 1811, počas ktorého hrad vyhorel, ale najmä úvahy o jeho ďalšom osude po 2. svetovej vojne. Dovtedy totiž takmer 150 rokov nad Bratislavou stála ruina. Aj architekt Dušan Jurkovič vážne uvažoval o jej zbúraní a nahradení univerzitným komplexom.
„Ak hrad urobíte bez strechy, spácham samovraždu,“ s takouto vyhrážkou opustil v roku 1958 dôležité rokovanie architektov známy výtvarník Janko Alexy. Reagoval tak na prevládajúce úvahy, že palác má dostať rovnú strechu. Ktovie, či by svoje slová Alexy naplnil, dovtedy ignorovaná pamiatka však prešla po vojne komplexným výskumom a obnovou. Ruina totiž ohrozovala aj návštevníkov. „Na jeseň 1945 sa zrútila celá južná stena severného krídla v rozsahu 2050 metrov kubických muriva. Východná stena západného krídla stála už takmer voľne, previazaná iba na jednom mieste. Hlavné schodisko (…) bolo natoľko zničené, že z prízemia bolo vidieť na oblohu. Väčšina klenieb, včítane jedného nosného piliera, sa zrútila,“ opisuje tristnú dobovú podobu hradu architekt Andrej Fiala, jeden z našich najuznávanejších hradológov. Zbúrať? Konzervovať? Dostavať? Napokon zvíťazila tretia možnosť. Mimochodom, odborníci – pamiatkari so statikmi a stavbármi – sa dodnes sporia o to, či treba hradné ruiny iba „ortodoxne“ konzervovať v stave, v akom sa nachádzajú, alebo je prípustná ich rekonštrukcia.
Ak áno, do akej podoby? Niektoré príklady varujú (Trenčín), iné, tých je však oveľa menej, sú celkom podarené (veža v Starej Ľubovni).
Aktuálny rozmer kauze Bratislavského hradu dodáva potreba dnešnej opravy. Odborníci registrujú poruchy stability, murivo sa drobí, palác je podmáčaný a chýba účinná klimatizácia. V rozpočte sa hľadá miliarda na realizáciu projektu, ktorý už získal stavebné povolenie. Zmeny sa budú týkať hlavne interiérov, pričom hrad by mal ostať v podobe z čias Márie Terézie, doplnenej o najvýznamnejšie výsledky výskumov a gotické detaily z doby kráľa Žigmunda. Tento zub sme teda nevytrhli. A ďalšie?.zakázaná časť Oravy
„Tieto schody preveria kondíciu bohatých a tučných zahraničných návštevníkov,“ hovorí s humorom historik Oravského hradu Martin Chmelík.
Stúpame do takzvaných zakázaných priestorov v citadele, najvyššej stavbe na majestátnom brale vo výške 700 metrov nad morom. Prečo zakázané? Ide skôr o slovnú hračku, lákadlo tajomna, za ktoré by si mal priplatiť exkluzívny návštevník nášho azda najkrajšieho zachovaného hradu, sídla palatína Juraja Turzu. Jedného z tých šťastných, ktoré vďaka starostlivosti novodobých vlastníkov – členov Oravského lesného komposesorátu – nenaplnili osud ruiny. Svojho času tu natáčali prvý film o grófovi Drakulovi. Zakázané priestory sú také malé, že húfy turistov sem pre istotu nevodia. Pre zaujímavosť: iba tretina priestorov hradu je prístupná pre návštevníkov. Vlani na Oravský hrad zavítalo 180-tisíc ľudí, Poliakov možno viac ako Slovákov.
Rekordný počet? 2506 platiacich návštevníkov denne a osemnásť autobusov s deťmi v podhradí. Mnohí čakali na vstup aj dve hodiny. Výstavy rozprávkových bytostí, všakovakých ušatých Elfiek a iných postmoderných televíznych príšeriek sú veľkým lákadlom. „Keby tu niekoho zavreli, iba za trest,“ poznamenáva s humorom Chmelík, ktorý len s nevôľou prijíma fakt, že je to marketingová daň dobe. Deti sú však „Oravalandom“ nadšené.
Stúpame na najvyšší bod hradu. Ostré bralo je užšie ako drevená podlaha postavená na ňom, takže cez škáry vidno stometrový zráz. Vchádzame do poslednej časti hradu cez kamenný portál, ktorý vztýčil František Turzo v roku 1561. Vedľa je prázdna miestnosť so skrinkou na príjem internetu. Bizarné. Konečná, ďalej sa ísť nedá. Okolo nás už krúžia iba zvedavé sokoly.
Nedávno získali na Orave grant ministerstva kultúry na obnovu barokovej kaplnky svätého Michala, s ktorou sa teraz uchádzajú o ocenenie v súťaži Pamiatka roka. Súčasťou projektu je aj prezentácia dvojice krýpt – Henkelovskej a Turzovskej – s telesnými pozostatkami bývalých vládcov hradu, ktorá je výsledkom prvého hradného antropologicko-historického hodnotenia na Slovensku. „Kostrový materiál bol veľmi prehádzaný,“ vraví historik Michal Čajka..súkromný hrad ako hotel?
Celkové náklady na prevádzku Oravského hradu, ktorého vlastníkom je Žilinský samosprávny kraj, predstavujú 25 miliónov korún ročne, pričom väčšinu tejto sumy si hrad zarobí sám. Ako? Okrem bežných návštevníkov, ktorí tvoria jadro príjmov, sa tu konajú firemné akcie, svadby, stretnutia diplomatov. „Chceme tu vybudovať kongresovú sálu, reprezentačné priestory a časom, keď sa vyrieši súdny spor s bývalým kastelánom, možno aj ubytovacie služby,“ naznačuje čosi z budúcich plánov riaditeľka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Mária Jagnešáková.
Hrad ako privátny luxusný hotel? Prečo nie. „Z technického hľadiska platí, že ak sa akákoľvek torzálna stavba citlivo zastreší a uzavrie, podstatne lepšie sa tým dá zabezpečiť jej záchrana. Iné spôsoby konzervácie sú zvyčajne iba dočasné – niekedy len krátkodobo účinné,“ uvádza pre .týždeň šéf grantovej komisie ministerstva kultúry pre pamiatkovú obnovu programu Obnovme si svoj dom Oto Makýš a dodáva: „Súkromné hrady sú aj v zahraničí. V mnohých prípadoch by to bolo možné aj u nás, hoci pre vlastníkov bude ich záchrana extrémne nákladná. Stále totiž ostáva problém známy už zo stredoveku, a to otázka, ako prevádzkovať a udržiavať obrovský areál s množstvom dnes už prevádzkovo zbytočných vojenských konštrukcií, vystavaný obvykle v krkolomnom teréne, bez vody, energií a moderných sanitárnych zariadení. Treba si vždy uvedomiť, že nehovoríme o bežných muzeálnych exponátoch, ktoré všetci s pietou obdivujú kdesi vo vitríne.“ Náročnou cestou sa zatiaľ vydali na Slovensku napríklad tieto dve firmy. Podbrezovské železiarne kúpili a opravujú hrad v Slovenskej Ľupči a bratislavská podnikateľka Dagmar Machová si kúpou areálu hradu zo 14. storočia v Liptovskom Hrádku splnila svoj dievčenský sen. Za tri roky stihla ukážkovým spôsobom zrekonštruovať interiér renesančného kaštieľa, ktorý v roku 1603 postavila Magdaléna Zaiová. „Som tu presne 400 rokov po nej,“ vraví Machová..vivat Beňovský!
Zo svojej polohy na slovensko-poľskej hranici a príkladnej rekonštrukcie hradnej veže dokáže umne vyťažiť 700-ročný hrad v Starej Ľubovni, najnavštevovanejšia pamiatka v Prešovskom kraji. Preslávil sa nielen prominentným väzňom Móricom Beňovským. „Až do roku 1944, keď ušiel do Francúzska, tu žil posledný majiteľ, gróf Ján Zámoyský. Táto šľachtická rodina kúpila hrad od mesta v roku 1882. Napríklad ich knižnica obsahovala 2500 zväzkov. Takmer všetko sa ku koncu vojny po tom, ako hrad opustili, rozkradlo. Pamätníci z okolia spomínajú, že sa deti hrali tak, že z hradieb spúšťali ako jojo kotúče filmov, ktoré gróf natáčal na svojich cestách po svete. Poľovačka na tigre v Indii, letovisko v Nice? Žiadny problém. Grófa napokon podlomilo to, že bol dvakrát väznený v Ilave, najprv za čias 1. ČSR a neskôr nemeckým Gestapom,“ hovorí pracovník observatória na Lomnickom štíte Rastislav Mačura, ktorý na ľubovnianskom hrade päť rokov pôsobil ako historik..hrady od macochy
Po dlhých rokoch apatie sa konečne „prebudil“ aj štát a v rámci programu Obnovme si svoj dom s pomocou donorov (Nadácia SPP) prispieva na záchranu pamiatok ročne sumou okolo 250 miliónov korún. Hrady z toho dostanú zlomok, potrebovali by však násobok. Makýš hovorí o celkovom dlhu štátu v starostlivosti o pamiatky, ktorý bol v 90. rokoch vyčíslený na astronomický odhad vyše sto miliárd korún. Historik architektúry a držiteľ osobitnej odbornej spôsobilosti v oblasti pamiatkových výskumov Michal Šimkovic sa nazdáva, že takýto sumárny údaj treba rozmeniť na drobné: aby nepôsobil odradzujúco.
„Podľa môjho odhadu by stačilo na začiatok od pol milióna do dvoch miliónov korún ročne na jeden hrad na akútne zabezpečovacie práce na vybraných, najviac ohrozených hradoch. Treba zdôrazniť, že hybnou silou pri záchrane hradov sa v súčasnosti stali občianske združenia dobrovoľníkov, najmä Nadácia na záchranu kultúrneho dedičstva, ktorá pôsobí na hrade v Uhrovci a Združenie na záchranu hradu Lietava. Tieto už dokážu zabezpečiť odborné práce často na vyššej úrovni ako stavebné firmy a čo je dôležité, školia svojich kolegov aj z iných hradov,“ uvádza Šimkovic. „Veľmi dôležitou experimentálnou skúsenosťou občianskych združení a malých spolupracujúcich stavebných firiem je, že na skutočne účinnú záchranu hradných konštrukcií pred akútne hroziacim zánikom stačí len zlomok peňazí, ktoré sa na „komplexné obnovy“ vyhadzovali za socializmu.
Je veľmi dôležité šíriť túto skúsenosť a prelomiť tak bariéru predsudku, že záchrana našich hradov je mimoriadne nákladná a presahujúca naše možnosti,“ dodáva Makýš. Slovensko je výnimočné podielom stredovekých ruín hradov aj vďaka protitureckým (osmanským) vojnám, ktoré donútili šľachtu obývať ich – na rozdiel od západnej Európy či Čiech a Moravy – až do 18. a 19. storočia. Za socializmu väčšina hradov pustla. Alebo, presnejšie povedané, prominentné hrady do značnej miery poškodil iniciatívne samotný štát, a to „komplexnou obnovou“ v priebehu 60. a 70. rokov, keď sa niekoľko významných hradov (ako Devín, Trenčín, Beckov či Spišský hrad) necitlivo dostavovalo v duchu dobových predstáv, hradby sa vo veľkom betónovali a neprirodzene sa zarovnávali ich zvlnené koruny. Aj to napokon prispelo k ich dnešnej deštrukcii, ktorej príkladom môže byť marec 2003 v Trenčíne, keď iba zázrakom nikto nezahynul pri páde 15 metrov vysokej a 20 metrov dlhej časti múru západného opevnenia, ktorý sa potom musel rozobrať. Príčina katastrofy? Architekt Fiala, ktorý pred 40 rokmi prebrázdil s manželkou fotografkou počas prípravy knihy Hrady na Slovensku na mopede celé Slovensko („polovica hradov už v takej podobe, v akej sme ju zachytili, neexistuje“) hovorí o efekte excentrického zaťaženia. Laicky povedané, v priebehu stáročí sypalo osadenstvo hradu z vnútornej strany ruín odpad – stavebný, kuchynský, domáci, ale aj keramiku a predmety osobnej potreby, ako sú nožnice či sponky do vlasov – čím v Trenčíne vznikol až 7-metrový zásyp a rozdiel medzi vonkajším a vnútorným terénom. V dôsledku toho vlhkosť a mrazy z vnútornej strany rozpúšťali a vytláčali maltu, v múroch vznikli skryté kaverny (otvory) a opevnenie padá..príklad z Fiľakova Po roku 1989 štát vrátil cirkvám, lesným spoločenstvám a samosprávam mnohé polorozpadnuté ruiny, ktoré chátrajú už 200 až 250 rokov. Noví majitelia ich zväčša považujú za danajský dar, skôr príťaž ako záväzok. Čo je dôležité, na rozdiel od kaštieľov, kostolov či iných zanedbaných cirkevných objektov si iba ťažko vedia predstaviť ich následné využitie. Ako pozitívny príklad môže slúžiť postoj mesta Fiľakovo, ktoré systematicky – s pomocou vlastných zdrojov, rôznych grantov, vrátane európskych a maďarských – opravuje hrad, ktorý svojím významom jednoznačne ašpiruje na sídlo budúcej expozície protitureckých bojov na Slovensku.
„Hrad sme sprístupnili verejnosti v roku 1993. Vlani sme mali 12-tisíc platiacich návštevníkov, väčšinou z Maďarska. A teraz v lete sú tu na brigáde školáci z Maďarska a Rumunska,“ uvádza architektka Erika Anderková, ktorá pracuje na mestskom úrade a zároveň s priateľmi založila pred štyrmi rokmi občianske združenie Opidum Filek. „Viedol nás pocit, že mesto nemá kapacity na to, aby zmapovalo pamiatky a kultúrne dedičstvo na svojom území. Žiaľ, Slovensko v tomto smere nemožno porovnávať s Maďarskom, kde starostlivosť o pamiatky štedro dotuje priamo štát.“.o päť minút dvanásť
Treba burcovať na poplach. Padá nielen Trenčín. Ako uvádzajú spoluautori (Martin Bóna aMichal Šimkovic) publikácie Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine, ktorú tento rok vydalo už spomínané Združenie na záchranu Lietavského hradu, „napriek vynaloženému úsiliu (…) sa dodnes z celkového počtu 76 dodnes zachovaných hradných zrúcanín podarilo zakonzervovať len zhruba desať percent“. Okrem toho, občianske združenia sa systematicky venujú piatim-šiestim hradným ruinám. Zvyšných 70 nahlodáva zub času neustále sa zrýchľujúcim tempom. Ojedinelou aktivitou je nepochybne projekt Odklínanie hradov, ktorý už dva roky realizuje na pätnástich západoslovenských hradoch Slovenský skauting. Spočíva najmä v čistení hradov a ich okolia od náletových drevín či buriny a osadzovaní informačných tabúľ.
Dobrovoľníci a donori, akokoľvek užitoční a osvietení, však naše hrady zachrániť nemôžu. Ide o náhodné hasenie požiaru – chýba však jasná predstava o tom, kto a ako by sa o tieto pamiatky mal starať a aká je v tejto veci úloha štátu. Pamätný je v tejto súvislosti počin prezidenta Rudolfa Schustera, ktorý v roku 2004 zabezpečil od firiem milióny korún na nočné osvetlenie vybraných hradov efektné, neboli by však peniaze potrebnejšie na záchranu ich hmotnej podstaty? Možno pridať aj iné významné dôkazy samovoľnej deštrukcie z konca 20. storočia: Čachtice (časť západnej veže horného hradu), Likava (časť severného paláca), Plaveč (podstatná časť múru paláca), Topoľčany (čelná stena a štít paláca hradu), Šášov (nádvorná stena veže), Uhrovec (polovica vstupnej veže do horného hradu)… v tomto výpočte by sa dalo pokračovať. Ďalší alarmujúci údaj hovorí, že dodnes sa z celkového počtu hradných zrúcanín komplexnejšie preskúmalo len šesť lokalít. Inými slovami, nevieme, čo a v akom stave vlastne máme. A ruiny najmä teraz v lete navštevujú desaťtisíce ľudí, často rodiny s deťmi. Najnaliehavejšia úloha pre pamiatkarov a ministerstvo kultúry – teda prvý krok – spočíva v okamžitom prieskume hradných zrúcanín. Ak to neurobíme, čoskoro už možno nebude čo skúmať.KOĽKO MÁME HRADOV/V súčasnosti
predstavujú zrúcaniny hradov takmer polovicu
z celkového počtu okolo 180 evidovaných hradov
na území Slovenska. Približne 33 percent si
nad úrovňou terénu už nezachovalo žiadne murované
zvyšky a 10 percent hradov je známych
len z písomných prameňov, a teda ich polohu už
nepoznáme.
.zdroj publikácia Ochrana zrúcanín
v kultúrnej krajine. -
Azda len fragmentalne spomenute hrady:
http://www.sme.sk/c/3108105/Cesi-rataju-skody.html
Lesy to schytali
Celkové škody ešte neboli zrátané, pôjdu však do stoviek miliónov. Hrady stratili svoje škridly, domy strechy, parky stromy, školy okná, športoviská sú zničené. Na niektorých cestách zostali až dovčera stromy, množstvo podnikov niekoľko dní nevyrábalo, pretože boli bez dodávok elektriny.Plečnik zmenil Pražský hrad
http://zaujimavosti.sme.sk/c/3108025/Plecnik-zmenil-Prazsky-hrad.htmlMálokto v minulom storočí tak ovplyvnil tvár Prahy ako Slovinec Josip Plečnik. Je tvorcom súčasnej podoby jedného zo symbolov českej štátnosti – Pražského hradu, ešte donedávna ho poznala iba hŕstka odborníkov.
Jeho meno, späté s osobou prvého prezidenta T.G. Masaryka, za komunistického režimu bolo tabu. Narodil sa pred 135 rokmi.
Plečnikovo dielo symbolicky spája tri hlavné mestá nástupníckych štátov bývalej stredoeurópskej monarchie – Viedeň, Prahu a Ľubľanu. V Ľubľane sa 23. januára 1872 narodil, bol profesorom na univerzite, výrazne sa podieľal na jej súčasnej podobe a tiež tam pred päťdesiatimi rokmi, 7. januára 1957 zomrel. Vo Viedni vyštudoval a stojí tam jeho prvý projekt. A v Prahe sa stal nielen architektom Pražského hradu.
Narodil sa ako tretie zo štyroch detí v rodine Andreja a Heleny Plečnikových. Otec si želal, aby prevzal rodinnú stolársku dielňu. Solárčinu a príbuzné odbory študoval na priemyslovke v Grazi, kde sa dostal do kontaktu so staviteľmi a stal sa kresličom v ateliéri Leopolda Theyera. V roku 1892 odišiel do Viedne, kde pracoval v továrni na nábytok a potom ho prijali na slávnu školu architektúry profesora Otta Wagnera, ktorá patrila pod viedenskú Akadémiu výtvarných umení. Štúdiá zavŕšil urbanistickou úpravou morských kúpeľov Schvelingen pri Haagu. Vyniesla mu štipendium a dvojročnú študijnú cestu po južnej Európe…
…V polovici tridsiatych rokov Plečnik v Čechách čelil stále silnejšej nacionalistickej kritike svojich odporcov a konkurentov. Potom, čo ho chorý Masaryk už nemohol ďalej obhajovať, prácu na Hrade opustil. Údajne nevzal nijaký honorár, hovoril, že túto úlohu považuje za najväčšiu poctu…
Moja poznamka:
Pred dvoma rokmi sme s palom a este dvoma kamaratmi navstivili Ljublanu sprevadzali nas dvaja pracovnici institucie Hrvatski restauratorski zavod mali sme zabezpecenu niekolko hodinovu prechadzku po pamiatkach prevazne od Plečnika. Velmi si ho vazili a ked o nom hovorili obcas sa mi zdalo ze zbozne pozeraju do neba. Koniec koncou mozno aj opravnene. Bola to vyborna exurzia. /// palo doplni :)Na zaver popularizacny clanok z smeŽeny:
Stredoveká spiaca krásavica
http://zena.sme.sk/c/3103343/Stredoveka-spiaca-krasavica.htmlMesto Kremnica je známe bohatou históriou, deti sa o ňom učia už na základnej škole, no hoci o ňom počul každý, navštívilo ho len malé percento Slovákov. Je totiž bokom od turistických trás a je nedostatočne propagované. Pri pohľade na historické štvorcové námestie, meštianske domy a areál mestského hradu vám napadne, že Kremnica je vlastne „stredoveká spiaca Popoluška“. Všetko je zachované v autentickom prostredí, no akoby pokryté sivou pavučinou času, neobjavené, nedocenené… Pritom Kremnica je vhodným miestom na víkendový rodinný výlet. Možno tam navštíviť historické centrum s mestským hradom, mincovňu s múzeom mincí či odfotiť sa pred rázovitým pamätníkom SNP…
-
Hrady Fiľakovo a Muráň spojí Cesta lásky
Z tohto hradu vo Fiľakove chodieval chodníkom za svojou láskou veliteľ Vesselényi.
(autor: Štefan Rimaj, Pravda)
25. júla 2007 7:00
Šesťdesiatkilometrový turistický chodník otvoria už čoskoro medzi hradmi v Muráni a vo Fiľakove. Turisti ho budú môcť prejsť nielen pešo, ale aj na bicykloch, dokonca aj na koňoch či v koči ťahanom konským záprahom.
“Chodník chceme zviditeľniť, pretože v minulosti mal pre tento región zaujímavý historický význam. Po tejto legendárnej trase jazdieval v sedemnástom storočí cisársky veliteľ František Vesselényi z fiľakovského hradu za svojou láskou, kapitánkou hradu Muráň Máriou Széchi,” vysvetľuje vedúci sekretariátu euroregiónu Slaná-Rimava, ktorý obnovu cesty presadzuje, Jaroslav Svoreň.Historickú trasu, na ktorej nebudú chýbať informácie z dejín, si napríklad zaľúbenci v koči budú môcť prejsť už v blízkej budúcnosti. “Trasu by sme radi predstavili v budúcej sezóne. Dovtedy by sme pri nej chceli vybudovať infraštruktúru, cestu preznačiť i vyčistiť. Aby sme v ďalšom období vytvorili možnosť jej absolvovania i na kočoch,” podotýka ďalej Svoreň. Peniaze chcú získať z eurofondov, ale do aktivity zapájajú aj samosprávy, podnikateľov a organizácie.
“Našou predstavou je, aby turista na tejto ceste nešiel len lesom, ale navštívil aj obce pri trase, ktoré ponúkajú množstvo turistických produktov: najteplejšiu vodnú nádrž na Slovensku Teplý vrch, Drienčany, kde zanechal hlbokú stopu rozprávkar Pavol Dobšinský, či vzácne objekty na Gotickej ceste vo viacerých obciach v okolí,” dodal Svoreň.
Starosta Muráňa Roman Goldschmidt snahu o obnovu historického chodníka víta. Obce, popri ktorých trasa povedie, budú podľa neho pomáhať pri jeho čistení a spojazdnení, aby ho mohli čo najskôr využívať turisti. “Historický chodník bude rozhodne dôležitý pre rozvoj turistického ruchu v regióne,” zdôraznil Goldschmidt.
Števo Rimaj, Pravda
info zo stránky : http://cestovanie.pravda.sk/hrady-filakovo-a-muran-spoji-cesta-lasky-fdq-/sk_cslovensko.asp?c=A070724_210559_sk_cslovensko_p09
-
Hrad Beckov chcú vo veľkom rekonštruovať
TRENČÍN 2. januára (SITA) – Obec Beckov vyhlásila užšiu súťaž na projektovú dokumentáciu rekonštrukcie vybraných častí beckovského hradu a výstavbu infraštruktúry k hradnému komplexu. Podľa informácií z vestníka Úradu pre verejné obstarávanie by chcela obec sanovať viaceré časti hradu, zastrešiť kaplnku, ktorá by bola celoročne využívaná ako sobášna sieň, zastrešiť a sprístupniť Severný palác, upraviť povrch nádvoria.
V Západnom paláci chce využiť priestory na zriadenie kaviarne s terasou, vínotéky a hygienických zariadení. Na hrade by obec uvítala aj exteriérový osobný výťah pre potreby prevádzky. V rámci zákazky, ktorej predpokladaná hodnota dosahuje 9,5 milióna korún, by mal víťaz súťaže pripraviť aj projekt na vybudovanie infraštruktúry, teda riešenie kyvadlovej dopravy, prípojky vody a kanalizácie, či parkoviska.
Obec podľa informácií z vestníka vyhlásila užšiu súťaž s cieľom získať časť dokladov a dokumentov, a to najmä platného stavebného povolenia na podanie dvoch žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktoré sa budú predkladať na základe výzvy pravdepodobne do konca apríla 2008. “Oneskorené predloženie platného stavebného povolenia by zmarilo tento zámer a finančné prostriedky by boli vynaložené obcou nehospodárne,” uvádza obec vo vestníku.
Projektové práce a inžinierske činnosti až po vydanie právoplatného stavebného povolenia sa totiž financujú z rozpočtu obce. Obec bude obálky otvárať 12. februára, lehota na uskutočnenie zákazky je 60 dní. “Obec Beckov do uplynutia lehoty viazanosti ponúk nesmie podľa zákona o verejnom obstarávaní ako verejný obstarávateľ poskytovať žiadne iné informácie než tie, ktoré sú zverejnené vo vestníku,” uviedol pre agentúru SITA starosta obce Karol Pavlovič.
-
Po dvesto rokoch obnovia
na Ľubovnianskom hrade renesančný palác3. januára 2008 16:07
Už v tomto roku chce staroľubovnianske múzeum začať s obnovou renesančného paláca
na miestnom hrade. Ten postavili v 15. storočí a v ruinách je od roku 1772. Predpokladané náklady na rekonštrukciu sa odhadujú na 10 až 20 miliónov korún.Celý článok na adrese :
http://spravy.pravda.sk/po-200-rokoch-obnovia-na-hrade-renesancny-palac-fne-/sk_regiony.asp?c=A080103_160759_sk_regiony_p04 -
Levický hrad prejde rekonštrukciou za 50 miliónov korún
LEVICE. Levický hrad by mal v priebehu nasledujúcich rokov prejsť rekonštrukciou približne za 50 miliónov korún. Správca hradu, Tekovské múzeum v Leviciach, plánuje vystavať prehliadkovú turistickú trasu, ktorej súčasťou má byť napríklad aj presklenie stropu hradnej veže. Peniaze by chceli získať z fondov EÚ, v tomto roku sa majú začať projektové práce, povedal ČTK riaditeľ Tekovského múzea Ján Dano.
Celý článok na adrese zdroja :
http://www.sme.sk/c/3675861/Levicky-hrad-prejde-rekonstrukciou-za-50-milionov-korun.html -
Karlovy Vary musí opravit opěrné zdi – potřebují 60 milionů Kč
Nejrozsáhlejší akcí bude sanace svahů a vybudování opěrných zdí v lokalitě Na Vyhlídce, kde už je akce připravena. Tam se musí upravit úsek dlouhý asi 300 metrů a náklady se pohybují mezi 25 až 30 miliony korun. Zpevnění svahů budou doprovázet úpravy zasahující do komunikace. Vzniknou tu nová parkovací místa a stezka pro pěší i cyklisty na vrcholu zdi, uvedl Hybner. “Plánujeme i zpevnění skalních svahů podél silnice na Březovou. Zvládnout chceme letos asi 15 akcí,” poznamenal Hybner.
Na opravy opěrných zdí vynaložilo město v uplynulých třech letech přes 46 milionů korun. Loni skončila rekonstrukce svahu v Moravské ulici, jenž hrozil sesutím. Bránit mu v tom bude nová opěrná zeď za přibližně 4,1 milionu korun. Obdobná situace byla také v Ondříčkově ulici, kde přišla rekonstrukce původní opěrky asi na 4,3 milionu korun, uvedl náměstek. “Většími či menšími opravami prošlo ještě dalších pět zdí a svah u Tržní kolonády. Od státu jsme dostali 15 milionů korun, pět milionů bylo z rozpočtu města,” dodal.
Rekonstrukce opěrných zdí v Karlových Varech jsou podle odborníků náročné. Mnohé z nich jsou těžko přístupné pro jakoukoliv mechanizaci, a tak při jejich sanaci převládá ruční práce. Většina z nich vznikla dříve, než před nimi byly postaveny domy. Teď se k nim nedá téměř dostat. Aby se jejich devastaci předešlo, chce město vytvořit správu opěrných zdí. “Měla by zaměstnat až tři desítky lidí, kteří by se průběžně starali o všechny svahy a opěrky v majetku města,” konstatoval Hybner.
Karlovy Vary mají od roku 2006 k dispozici podrobnou mapu všech opěrných zdí na území města. Vyplývá z ní, že kolem 70 procent jich je v havarijním stavu a hrozí jim destrukce. V karlovarském katastru je přes 33 kilometrů zdí, což představuje přibližně 127 000 metrů krychlových kamene a dalšího stavebního materiálu. Z toho přes polovina zdí je majetkem města. Náklady na opravu všech zdí se odhadují až na jednu miliardu korun.
Vladimír Meluzín, nlm, HoBr
zdroj: ČTK
Log in to reply.