-
Vapno, Kalk, Lime
História používania vápna Prvé dôkazy o používaní vápna ako stavebného materiálu siahajú až do obdobia 4000 prd n.l. a boli to Egypťania, ktorí použili vápenné omietky pri stavbe pyramíd. Nálezy z východného Turecka naznačujú, že začiatky používania vápna v maltách boli už pred 14 000 rokmi. Rozšírenie masového používania vápenných mált prakticky na priemyselnej úrovni však zaviedli až v Rímskej ríši. Vitruvius, rímsky architekt ponúka prvý známy „recept“ na namiešanie vápennej malty. Malty obsahujúce vápno a piesok potrebujú oxid vápenatý z ovzdušia aby vytvrdli – karbonizovali – a tak sa prakticky premenili späť na vápenec. Táto vlastnosť vápna robí vápno vlastne CO2 neutrálnym, lebo také množstvo technologického CO2, ktoré unikne pri výpale vápna sa opäť naviaže pri vytvrdnutí. Keďže čisto vápenné malty nemôžu karbonizovať pri kontakte s vodou, Rimania objavili zmes vápna piesku a sopečného pucolánu a tak vznikli prvé hydraulické malty, ktoré používali pri stavbe vodných nádrží, alebo aj známych prvých vodovodov tzv. akvaduktov. V 18. storočí nastal najvýznamnejší rozvoj pri používaní pucolánu v maltách, kedy došlo k objavu, že výpalom vápencov obsahujúcich íl vzniká hydraulický produkt. V roku 1756 vyrobil James Smeaton pravdepodobne prvý hydraulický vápenný produkt kalcináciou liasových ílovitých vápencov. James Parker si dal následne patentovať výrobok nazývaný Rímsky cement resp. prírodný cement v roku 1796. Malty vyrobené z Rímskeho cementu boli používané tam, kde sa vyžadovala vyššia pevnosť, alebo kde hrozil kontakt s vodou. Staviteľ Joseph Aspdin si dal v roku 1824 patentovať stavebný materiál pod názvom Portlandský cement, ktorý sa po vypálení zmesi mletého vápenca, ílu a iných minerálov pomlel na jemný prášok. Napriek tomu, že sa používanie Portlandského cementu rýchlo rozšírilo po celej Európe, v Spojených štátoch sa prakticky nepoužíval až do roku 1871. Spojením pevnosti cementu a dobrej spracovateľnosti vápna vznikli optimálne zmesi, ktoré spájajú vlastnosti oboch stavebných materiálov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou dnešného moderného stavebníctva. Trvácnosť vápenných mált dokazuje aj Veľký čínsky múr, ktorý je toho 2000 ročným svedkom a dôvody používania tohto stavebného materiálu pretrvávajú dodnes. Environmentálny význam vápna však bol objavený až v nedávnej minulosti, kedy si široká verejnosť uvedomila potrebu cieľavedomej ochrany životného prostredia. Dá sa povedať, že vápno je materiál, ktorý pochádza z prírody, je veľmi prospešné pre zachovanie čistej prírody a vracia sa späť do prírody. V súčasnosti viac ako 20% produkcie páleného vápna je využívané na účely ochrany životného prostredia. Vápno je stavebný materiál, ktorý má z pohľadu princípov trvalo udržateľného rozvoja veľkú budúcnosť. * Vyrába sa zo surovín, ktorých je prakticky všade na našej planéte dostatok (obrovské zásoby vápencov), čiže suroviny sa do vápeniek dovážajú na minimálne vzdialenosti. * Výroba je prakticky bezodpadová. Do vápenky sa dovezie vápenec a vyvezie sa hotové vápno, resp. vápenný hydrát. Jediný „odpad“ je CO2, ktorý vzniká pri výrobe ako aj pri spaľovaní palív. Vápno má však tú vlastnosť, že pri tvrdnutí – karbonizácii, musí absorbovať CO2 z okolitého ovzdušia a tak CO2, ktoré bolo uvoľnené pri výpale je opäť viazané pri karbonizácii. * O vápne sa dá povedať, že z pohľadu ochrany životného prostredia je to prakticky všeliek. Jeho použitie v rôznych oblastiach vyplýva z nasledovných vlastností vápna: * Čistiace vlastnosti vápna o zásaditý charakter – slúži na neutralizáciu kyslého prostredia- úprava pH pôdy o tvorba vodou nerozpustných zlúčenín – tvorba nerozpustných zlúčenín s väčšinou chemických látok o hygroskopická vlastnosť – stabilizácia kalov absorbovaním vody z rôznych kalov o hygienické vlastnosti – likviduje baktéria, preto sa hodí na čistenie vôd o karbonizačná, resp. dekarbonizačná vlastnosť – vhodné na úpravu tvrdosti vody o viazanie síry – odírovanie spalín v tepelných elektrárniach pri vzniku energo – sadrovca, ktorý je použiteľný pri výrobe cementu
Uzavretý cyklus kalcinácie (pálenie), hydratácie (hasenie)a opätovnej karbonizácie (vytvrdnutie) vápnaHistória používania vápnaPrvé dôkazy o používaní vápna ako stavebného materiálu siahajú až do obdobia 4000 prd n.l. a boli to Egypťania, ktorí použili vápenné omietky pri stavbe pyramíd. Nálezy z východného Turecka naznačujú, že začiatky používania vápna v maltách boli už pred 14 000 rokmi. Rozšírenie masového používania vápenných mált prakticky na priemyselnej úrovni však zaviedli až v Rímskej ríši. Vitruvius, rímsky architekt ponúka prvý známy „recept“ na namiešanie vápennej malty.
Malty obsahujúce vápno a piesok potrebujú oxid vápenatý z ovzdušia aby vytvrdli – karbonizovali – a tak sa prakticky premenili späť na vápenec. Táto vlastnosť vápna robí vápno vlastne CO2 neutrálnym, lebo také množstvo technologického CO2, ktoré unikne pri výpale vápna sa opäť naviaže pri vytvrdnutí.
Keďže čisto vápenné malty nemôžu karbonizovať pri kontakte s vodou, Rimania objavili zmes vápna piesku a sopečného pucolánu a tak vznikli prvé hydraulické malty, ktoré používali pri stavbe vodných nádrží, alebo aj známych prvých vodovodov tzv. akvaduktov.
V 18. storočí nastal najvýznamnejší rozvoj pri používaní pucolánu v maltách, kedy došlo k objavu, že výpalom vápencov obsahujúcich íl vzniká hydraulický produkt. V roku 1756 vyrobil James Smeaton pravdepodobne prvý hydraulický vápenný produkt kalcináciou liasových ílovitých vápencov. James Parker si dal následne patentovať výrobok nazývaný Rímsky cement resp. prírodný cement v roku 1796. Malty vyrobené z Rímskeho cementu boli používané tam, kde sa vyžadovala vyššia pevnosť, alebo kde hrozil kontakt s vodou.
Staviteľ Joseph Aspdin si dal v roku 1824 patentovať stavebný materiál pod názvom Portlandský cement, ktorý sa po vypálení zmesi mletého vápenca, ílu a iných minerálov pomlel na jemný prášok. Napriek tomu, že sa používanie Portlandského cementu rýchlo rozšírilo po celej Európe, v Spojených štátoch sa prakticky nepoužíval až do roku 1871.
Spojením pevnosti cementu a dobrej spracovateľnosti vápna vznikli optimálne zmesi, ktoré spájajú vlastnosti oboch stavebných materiálov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou dnešného moderného stavebníctva.
Trvácnosť vápenných mált dokazuje aj Veľký čínsky múr, ktorý je toho 2000 ročným svedkom a dôvody používania tohto stavebného materiálu pretrvávajú dodnes.
Environmentálny význam vápna však bol objavený až v nedávnej minulosti, kedy si široká verejnosť uvedomila potrebu cieľavedomej ochrany životného prostredia. Dá sa povedať, že vápno je materiál, ktorý pochádza z prírody, je veľmi prospešné pre zachovanie čistej prírody a vracia sa späť do prírody. V súčasnosti viac ako 20% produkcie páleného vápna je využívané na účely ochrany životného prostredia.
Vápno je stavebný materiál, ktorý má z pohľadu princípov trvalo udržateľného rozvoja veľkú budúcnosť.
* Vyrába sa zo surovín, ktorých je prakticky všade na našej planéte dostatok (obrovské zásoby vápencov), čiže suroviny sa do vápeniek dovážajú na minimálne vzdialenosti.
* Výroba je prakticky bezodpadová. Do vápenky sa dovezie vápenec a vyvezie sa hotové vápno, resp. vápenný hydrát. Jediný „odpad“ je CO2, ktorý vzniká pri výrobe ako aj pri spaľovaní palív. Vápno má však tú vlastnosť, že pri tvrdnutí – karbonizácii, musí absorbovať CO2 z okolitého ovzdušia a tak CO2, ktoré bolo uvoľnené pri výpale je opäť viazané pri karbonizácii.
* O vápne sa dá povedať, že z pohľadu ochrany životného prostredia je to prakticky všeliek. Jeho použitie v rôznych oblastiach vyplýva z nasledovných vlastností vápna:
* Čistiace vlastnosti vápnao zásaditý charakter – slúži na neutralizáciu kyslého prostredia- úprava pH pôdy
o tvorba vodou nerozpustných zlúčenín – tvorba nerozpustných zlúčenín s väčšinou chemických látok
o hygroskopická vlastnosť – stabilizácia kalov absorbovaním vody z rôznych kalov
o hygienické vlastnosti – likviduje baktéria, preto sa hodí na čistenie vôd
o karbonizačná, resp. dekarbonizačná vlastnosť – vhodné na úpravu tvrdosti vody
o viazanie síry – odírovanie spalín v tepelných elektrárniach pri vzniku energo – sadrovca, ktorý je použiteľný pri výrobe cementu
Uzavretý cyklus kalcinácie (pálenie), hydratácie (hasenie)a opätovnej karbonizácie (vytvrdnutie) vápna -
40 odpovede/odpovedí
-
História vápenkárskeho priemyslu
Dejiny výroby vápna na Slovensku siahajú až do 30. rokov 19. storočia. Prvé vápno bolo vypálené v jednoduchých poľných peciach už v roku 1839 v Margecanoch. Priemyselná výroba začala výpalom vápna v kruhových peciach typu Hoffman. Medzi najstaršie výrobne patria vápenky v Tisovci, kde kusové vápno pálili od roku 1870, ktoré bolo používané najmä pri výrobe surového železa v tom čase jedinej vysokej peci na Slovensku taktiež v Tisovci. V Margecanoch zahájili priemyselný výpal vápna v roku 1893. Nasledovali kruhové pece v Spišskom Podhradí v roku 1900, v Ladciach v roku 1910, Trenčianske Mitice v roku 1914, Buková v 1916 a Brekov v roku 1929.
Výpal vápna v šachtových peciach bol zahájený v roku 1905 v Novom Meste nad Váhom. Ďalšie šachtové pece boli v Margecanoch – 1906, v Turni nad Bodvou a Kraľovancoch – 1910, vo Varíne 1925 a v Plaveckom Podhradí v roku 1926.
Pre potreby cukrovarov boli postupne stavané pece na výpal vápna priamo v závodoch, ktoré však boli prevádzkované len v období repnej kampane.
Ďalšie míľniky histórie výroby vápna na Slovensku boli nasledovné:
* Nové Mesto nad Váhom – 1949 prvá poloautomatická šachtová pec typu Ingis a v roku 1952 nasledovala druhá. V roku 1956 bola uvedená do prevádzky aj mlynica vápna
* Margecany – 1954 výpal vápna na šachtových peciach typu Ingis
* Žirany – 1956 – 1959 štyri šachtové pece na generátorový plyn a postupne aj mlynica vápna a mletých vápencov
* Tisovec – 1958 – 1960 šachtové pece na generátorový plyn a dve hydratizačné stanice na výrobu vápenného hydrátu
* Gombasek – 1972 dve trojšachtové súprúdne regeneratívne pece typu Maerz s mlynicou vápna a hydratizačnou stanicou
* Rohožník – 1975 rotačná pec so šachtový predohrievačom, mlynica vápna, vápancov a hydratizačná stanica – výroba ukončená v roku 2000.Ďalšie zmeny zaznamenal priemysel výroby vápna začiatkom 21. storočia vstupom zahraničných investorov. Výsledkom bola konsolidácia spoločností vyrábajúcich vápno do dvoch nadnárodných spoločností. Calmit, spol. s r.o. zlúčila bývalé spoločnosti COMBIN Vápenka, s.r.o., Tisovec, SILIKÁT, s.r.o., Margecany a Kameňolom a vápenka, a.s. v Žiranoch. Ostatné vápenky: Kalcit, spol. s r.o., Plešivec so sídlom v Slavci a VSŽ KERAMIKA, a.s. – závod Vápenka so sídlom v Košiciach boli zlúčené do spoločnosti Carmeuse Slovakia, s.r.o.
-
Aktuálni výrobcovia vápna na Slovensku (2008):
(1) Carmeuse Slovakia, s.r.o.
Slavec 179
SK – 049 51 Slavec
http://www.carmeuse.sk/
(Slavec, Košice)(2)DOLVAP, s.r.o.
Priemyselná ul.
013 03 VARÍN
http://www.dolvap.sk/(3) Calmit, spol. s.r.o.
Gaštanová 15
SK-811 04 Bratislava
http://www.calmit.sk/
Prevádky / vápenky:
– Výrobný závod – Žirany
– Výrobný závod – Tisovec
– Výrobný závod – Margecany– ak viete o ďalších, prosím, doplňte.
-
Za určitých predpokladov má pravdu aj Uskalienka aj Chobi. Uskalienka skúsenosťou som dospel k názoru, že kvalitou najlepšie vyhasené mleté vápno dostaneme pri pomere na 100kg vápna 150l vody, to je spolu 250 kg, z 1 t CaO dostaneme 2.5t Ca(OH)2, z 200t CaO dostaneme 500t Ca(OH)2. Objemová hmotnosť piesku je rôzna, zoberiem si voľne sypaný piesok, objemovej hmotnosti 1,5t na m3. 500t Ca(OH)2 = 500m3 Ca(OH)2 + 500m3 x 1.5t = 1200t malty Chobi merná hmotnosť CaO = 3,316 t/m³ 8t CaO = cca 2.5m3 CaO, lenže lietavci používajú kusové vápno aj to hasené v nedostatku vody tzv. horúcu maltu. Niečo podobné som skúšal a dospel k názoru, že takto hasené vápno nezväčší svoj objem 3x, ale menej, ešte menej ako to moje predtým uvádzané mleté vápno (2.5x). Povedzme (je to aj dosť pravdepodobné a asi dosť presné), že z 2.5m3 zväčší svoj objem na cca 6m3 Pomer vápna piesku 1 : 2.5 – 3 to jest cca 20m3 malty je síce na 40m3 muriva dosť, ale sú to dosť hrubé miery a moja skúsenosť s horúcou maltou nie je bohvieaká. Treba ešte povedať, že dolomitické vápno (Dolvap Varín) zväčšuje svoj objem ešte menej.
Viac na: http://www.obnova.sk/diskusia/cachticky-hrad?page=7
Reakcia na zvatsovanie objemu vapna pri haseni. Chobi, Vlcik, Uskalienka:
Preco vapno zvatsuje objem nerovnomerne a nie trojnasobne ako uvadza v idealnom pripade literatura?
V prsom rade, ako sme sa dostali ku hodnote 3j nasobok zvatsenia objemu. Vychadza sa z laboratornej praxe cisteho CaO, kedy CaCo3 vypalom na CaO znizuje svoje vahu 3j nasobne stratou viazaneho CO2 a v malom mnozstve vody. Tak vznikla klauzula 3jnasobne zvatsenie.
Dalsim problemom je, ze nikde na svete nedostanete vo vapenke ciste CaO, dovolim si tvrdit, ze Sk vapenky predavaju pomlete spolu s cistym vapnom aj nedopalky a rozne primasy v mnozstve az 20%, to znamena pridavat o 20% viac vapna.
Dalsi faktor: zlozenie a granulometricka krivka plniva/piesku. Pokial mame vapencovy prasny piesok, musime pridavat vapna menej, inak je to pri gulatozrnnom plavenom, kde nam prachove castice vpodstate nahradza vapno.
Dalsie faktory, kt. ovplyvnuju su aditiva pripadne prirodzene obsiahnute latky v piesku a vapne.
Co z toho vyplyva? Azda len to, ze neexistuje jeden recept. Ja som na filakove miesal 2-3 druhy malt z 3 druhou plniv. A to sme na realativne malom hrade.
A na zaver…
Mozete mat akukolvek dobru mastnu maltu, ak je remeselnik nafigu, nepomoze. Ako som uz pisal barskde po tychto forach, sucasne materialy a ich predajci nas drzia v klame, ze s ich materialom vie robit ktokolvek. NIEJE to TAK! A ak to tak ma byt, material je poriadne modifikovany.
O vapne, piesku a murovani sa mozeme viac porozpravat na workshope, ktory pripravujeme posledny aprilovy vikend na empirovom skleniku v Stupave.
-
[quote=harp]
Vychadza sa z laboratornej praxe cisteho CaO, kedy CaCo3 vypalom na Ca(OH)2x znizuje svoje vahu 3j nasobne stratou viazaneho CO2 a v malom mnozstve vody. Tak vznikla klauzula 3jnasobne zvatsenie.
[/quote]
Pálenie vápna má vzorec CaCO3 → CaO + CO2, určite nevzniká Ca(OH)2
Iba si sa sekol, nepochybujem o tom, že sa v tomto vyznáš lepšie ako ja. Ja som iba laik, Ty profík musíš o tom vedieť viac, aj keby si nechcel.
Ak by som sa bavil o technológii napíšem to inak. Šlo v podstate aj o to, že sa tam voľne hádzalo tonami a kubíkmi, iba som chcel trochu upresniť vzťahy.
Vzdušné vápna sú dostať 80% a 90%, tým je daný aj obsah čistého CaO aj keď pripúšťam, že obsahuje aj väčšie percento zomletých, ale aj celých (v kusovom vápne) nedopalkov.
Okrem granulometrie je dôležitá aj tzv. ostrosť piesku. Tiež som tomu dakedy dávnejšie nerozumel, ale iný je pomer vápna ku trebárs kopanému ílovitejšiemu piesku (menej vápna) a trebárs mal som piesok z bane pri BB, skoro čistý kremeň tam, aby to lepilo na stenu šiel pomer vápna ku piesku pomaly 1 : 1.
Ešte poznámka o dolomitickom vápne, ak by niekto chcel robiť horúcu maltu dával by som si pozor na správny pomer.
-
Dakujem za upozornenie, sekol som sa. Z vapenca vypalom vznika Oxid vapenaty. Ked pisem rychlo co to mi unikne :)
S ostrostou piesku mas pravdu. Tiez mam rovkae skusenosti. Na Sadku sme pouzivali na zakalde vizualnej obhliadky gzulatzrnny kremicity piesok, takmer bez prachovych cachtic, krivka stupala mozno niekde okolo 1-1,5 mm a ako pises pomer bol okolo 1:2
Priznam sa ze s dolomitickym vapnom robim pomenej. Rad si to z tebou preberiem.
-
…Ale uznaj ze by t bol uzitocny proces keby sme vypalom dostali zahasene vapno a este aj odlezane
-
►U nás používame len dolomitické a neviem si to vynachváliť. Pomer používame 1:2, čo je dosť vysoké ale pri 1:4 z toho po roku bolo len zoschnuté bahno a kamene sa dali bez problémov vyberať. 1:3 to už malo charakter takej tej zoschnutej renesančnej malty čo síce držala, ale v ruke pod tlakom prstov sa drolila. Pri 1:2 malta vyslovene sa stáva maltou a nie je možné do nej ani nechtom rýpať. Používame nehasené vápno mleté dolomitické 80% .
►Hasíme v 200l sudoch a zmestia sa nám do jedného sudu tri 30kg vrecia. Pri spomenutom pomere miešania nám jeden sud vystačí na jeden pracovný víkend a murujeme na skelet nie na plnivo. Jeden nemenovaný murár z nemenovaného hradu nám vynadal, že zbytočne predražujeme maltu. Len som sa na to v duchu pousmial a pomyslel si svoje. Inak čo ste hovorili o týchto percentách tak sa mi to veľmi nezdá. Pokiaľ viem tak toto percento určuje najnižšiu závodom garantovateľnú hranicu obsahu vápna, pričom zvyšok nie sú nedopalky, ale prímesi pochádzajúce zo zdroja nerastného ložiska (železo, hliník….).
►„Podľa mineralogického zloženia rozdeľujeme vápence na vysokopercentné s obsahom CaCO3 nad 98%, mierne znečistené s 90-98%, stredne znečistené s 80-90% a veľmi znečistené pod 80% CaCO3. Zo znečisťujúcich zložiek, ktoré sprevádzajú CaCO3, sú najobvyklejšie oxid kremičitý (zvyčajne vo forme kremeňa) a zlúčeniny železa a hliníka. Samostatnú skupinu tvorí oxid horečnatý, ktorý síce nie je počítaný medzi nečistoty, ale je zložkou, ktorá CaCO3 sprevádza obvykle ako izomorfná prímes. Podľa obsahu oxidu horečnatého hovoríme potom o horečnatom vápenci, dolomitickom vápenci a potom o dolomite, kedy sa jedná o ekvimolárnu zmes CaCO3 a MgCO3.”(Kotlík, P. 1999:STAVEBNÍ MATERIÁLY HISTORICKÝCH OBJEKTÚ – MATERIÁLY, KOROZE, SANACE. Praha.)
►Čo ste nespomenuli a osobne mi príde tiež veľmi dôležité, je zloženie a charakter kameňa. Je všeobecne známe, že vápenec po kontakte s kyslejšou vodou uvoľňuje CO2, ktoré príma malta na svoju karbonizáciu. Proces zretia muriva je tak o dosť rýchlejší ako pri kremičitých horninách. Preto by som miešanie malty prispôsoboval tomuto a na to sú práve tie dodatočné prímesi na zlepšenie zrenia. Neviem.
-
Vďaka za doplnenie.
Inak čo ste hovorili o týchto percentách tak sa mi to veľmi nezdá. Pokiaľ viem tak toto percento určuje najnižšiu závodom garantovateľnú hranicu obsahu vápna, pričom zvyšok nie sú nedopalky, ale prímesi pochádzajúce zo zdroja nerastného ložiska (železo, hliník….).
Vzdušné vápna sú dostať 80% a 90%, tým je daný aj obsah čistého CaO aj keď pripúšťam, že obsahuje aj väčšie percento zomletých, ale aj celých (v kusovom vápne) nedopalkov.
Myslím, že som to napísal tu. Spomínam síce iba nedopalky, lebo sa mi už nechce hubu drať a pretože nie každé vrece vápna reaguje tak isto a ja to dělám vždycky jako vždycky, myslím si, že je to nedopalkami, alebo “prepalkami”, ale môžu to byť aj prímesy, či je tam rovných 90 alebo v inom 95 či 87 percent CaO nedokážem určiť, ale bývajú rôzne, spýtaj sa Aliho, možno to potvrdí. (Hovoril som o 90 perc. CaO)
S dolomitickým vápnom naozaj môžu byť problémy kvôli objemovej stálosti, nie je to výmysel a ku kremičitým plnivám, či čistému riečnemu piesku osobne preferujem CaO, ale na Tematíne je tuším dolomitický vápenec, presne neviem.
murujeme na skelet nie na plnivo.
Nechcem Ťa chytať za slovíčka, muruje sa na maltu, ale rozumiem Ti, kameň je to čo drží, Paľo píše o plochých kameňoch (šíbroch), ktorými sa vypodložia kamene nad, hovorí o hrubozrnnej malte, dokonca sa píše aj o pomere
veľkosti kameňov v malte ku murovaciemu kameňu, na Gýmeši v románskej malte sú aj vyše 8cm v priemere, takže kameň leží na kameni, resp. hmotnosť sa prenáša cez kamene, nie samotnú maltu.
Spomínané prímesi oxidy Si, Al, Fe sú hydraulické prímesy, vylepšujú vlastnosti malty.
Ešte raz vďaka za doplnenie, osobne som rád, keď niekto pri murovaní aj rozmýšľa, nie je to u nás pravidlo.
Písať o malte by sa síce ešte dalo, ale v týchto zemepisných končinách to považujem za zbytočné.
-
Ja len nadviažem na Vĺčika a Harpa s osobnými skúsenosťami. Pri murovaní je evidentný rozdiel v malte podľa toho, či je z nového piesku, alebo kopaného zo sute na hrade, alebo je v nejakých pomeroch miešaný nový+suť. Samozrejme rozdiel je aj v tom, či je to plavený piesok, alebo ostrý vápencový drvený piesok-brizolit. S tým som mal trápenie na Blatnici, keď bola malta len z neho – kamene plávali, malta na druhý deň veľmi mäkká, nestála. Zlepšenie prišlo až keď sme začali primiešavať sutinu, hoc aj viacej hlinitú. Je samozrejme veľmi podstatný aj murovací kameň, ako Vĺčko píše.
Čiže základný všeobecný vzorec na pomer vápno:piesok je daný, ale ako sme sa viacerí zhodli, treba ešte min. dve premenné, a to tip piesku a druh kameňa. Napr. pieskovec a zlepenec by sa pred uložením do malty mali namáčať. Aj na Lietave som si všimol, že malta rýchlo stratí vodu a zavädne, najmä ak je horúco a ešte aj slnko praží na múr. Ak aj nie, stačí, ak sú kamene od slnka nahriate – a malta po rýchlom zavädnutí vypraskáva. Vznikajú trhliny, kde v na jeseň zateká do malty voda a v zime – však viete. Ono pre murára je možno dobré, že mu po polhoďke pekne zavädlo murivo a nevytláča mu v spodnom riadku kamene, no predsa aj malta by mala mať svoj čas na zretie.
Prevápnená malta, ako sa nám stalo pri prvej kope na Likave sa správa podobne – vypraskáva a vznikajú trhlinky. Vápno je síce pomerne lacná surovina, ale načo plytvať, ak netreba.
Vlani, keď som bol ešte na Blatnici, sme s Yvet na jar obehli autom celý Martinský okres, navštívili asi 7 pieskových baní a pobrali vzorky. Dodnes ich mám uložené v pivnici. Potom som poprosil Harpa, aby na ne hodil očkom a odporučil mi najvhodnejší z nich. Ten sme si boli nakopať asi 2t a doviezli na Blatnicu. Miešali sme ho zo suťou z hradu a poviem vám, to bola maltička tip-top!!! Suť sme ťažili na viacerých miestach a z každej, ktorú sme použili mám vzorku, na pôdoryse presný popis miesta ťažby, dátum, ako aj pomery jednotlivých zložiek malty. Samozrejme nechýba popis, kde a kedy bola malta použitá. Motív tohto : na Lietave som si všimol jednu vec, ktorá ma netešila (možno ako jediného…) : ako sme na hrade robili, raz sa použila suť odtiaľ, potom z opačného konca hradu, potom sa doviezol piesok a miešal sa zo suťou, niekedy sa aj cimentom nadstavovalo…A keď som si tak z času na čas prechádzal miesta, kde som pred 4-5 rokmi muroval, všímal som si rôzny stupeň degradácie malty. A hádajte kto si dokázal spomenúť, akú maltu ( zloženie ) sme tam vtedy použili? NIKTO !!! Takže sme stále “skúšali” trafiť sa do tej, čo odolávala vode a zime najlepšie. Takto prídem hockedy na Blatnicu po zime, pozrem na múr a doma za 2 min. zistím presne, aké zloženie mala použitá malta. Snáď to raz o 20-30 rokov nejaký metodik alebo pamiatkár použije nebude musieť tápať a pátrať.
Je čas obeda, mizím !
-
Nebudem vám nejako odborne vstupovať do debaty. Len toľko, že ja by som už muroval aj na slivkový lekvár, keby sa medvede na slovensku konečne prebudili v tých zavšivavených brlohoch! :angry4:
-
z mojej vlastnej skúsenosti – vápenná omietka praská, ak je veľmi teplo a veľmi rýchlo schne, potom ju treba špongiou a vodou chodievať pretierať, hlavne tam, kde sa objavujú trhliny a nakoniec je stena rovná – bez prasklín
iba otázka, chalani znova hasili vápno a dali sme to teraz do jamy, lenže nejak nám tá zem strašne saje z toho vlhkosť a zasypali sme to i pieskom, či je to normálne, že sa to začína vysúšať, začína to na povrchu pripomínať prach… a čo sa stane ak chalani nedodržali objem vody, ale dali menej, ako sa odporúča, lebo sa im nechcelo plné vedrá viackrát nanášať…
-
Tvoja vlastná skúsenosť – áno aj tak sa dá, ale dá sa aj lepšie.
Otázka je aká hlboká bola jama, s objemom vody nerozumiem ak pri hasení skôr nič, ak pri uložení, vápno hasené v nedostatku vody saje vlhkosť (teda ak má akú).
-
Vodu treba kazdopadne prve mesiace dolievat. Proces hydratacie sa ulozenim do jamy neskoncil.
-
My sme doma mali vykopanú jamu na vápno, čo si pamätám vrch vápna bol minimálne 60cm pod úrovňou terénu, nad ním dosky, vrstva piesku, zem a bola umiestnená tak, že bola väčšinu dňa v tieni, čiže zbytočne nevysychala.
Zahasilo sa vápno v prebytku vody, vápené mlieko putovalo do jamy, kde si s vlhkou zemou vymieňali skúsenosti, medziiným aj vlhkosť. Nepolievalo sa nikdy.
Dávať vápno do suchej zeme, no neviem. Polievať? Áno. Dokedy? A čo potom?
-
díky
tak aj robíme, dolievame vodu
jama nebola až taká hlboká, ale Yves ju obložil starými železnými bočňami a po prvých 40 cm zeme je tam hlina, tá saje a roboli sme to v daždivom období, keď tu bez prestávky pršalo 3 mesiace, ale myslím, že to podložie je savé
uvidíme, čo a ako…
Log in to reply.