-
Omietka na dom z nepalenych tehiel
Ahojte, viete mi poradit, aky je najvhodnejsi pomer prisad na omietku na dom z nepalenych tehiel? V predchadzajucom prispevku o hlinenom dome z Pozdisoviec sa spominali negativa vapennocementovych omietok kvoli “nedychaniu” a pytam sa kvoli tomu, lebo nas dom pokial viem ma vapennocementovu, takisto ako niekolko dalsich domov v dedine a odspodu vlhne. Vsetky tieto domy su stavane na pomerne dobrych betonovych zakladoch, ale bez izolacie, a tak niektori susedia podrezavali.
Dom je na rovine, takze drenaz tu moc nema vyznam. Aku omietku by ste odporucili do interieru a exterieru aby dobre dychal? Dakujem vopred za kazdy nazor.sla.
-
10 odpovede/odpovedí
-
Hlinena omietka je idealna. Ani vapenna neuskodi. Hlinena je vsak prirodzenejsia.
V hline by mali byt zazmiesane plevy alebo nasekana slama ako plnivo.
…viac napise palo :)
-
Velmi rad by som sa pustil do hlinenej omietky, ale mam obavy ohladom zlozenia nasej urodenej “cernozeme”, ci je vhodna, v akom pomere ju namiesat… Neviem totiz posudit aky ma obsah ilu…
Druha vec, co ma ale trapi je odstranenie pricin vlhnutia murov. Dom ma uz cez 100rokov, a pocas celej doby boli na nom robene rozne upravy, ktore mohli narusit prirodzene dychanie domu. Konkretne, nie som si isty, ale mam pocit, ze podlahy boli vybetonovane dodatocne, co sa domnievam, ze ma vplyv na “vytlacenie” vlhkosti smerom do stien. Takisto, od ulice a zo dvora je betonovy chodnik, ktory moze tiez takto posobit. Ako som predtym spominal, dom nie je odizolovany, co iny riesia podrezavanim. Do toho sa mi moc nechce, stoji to cez 2000Sk/m, skor teda uvazujem, ci by malo vyznam zmenit podlahy, povedzme ako popisovala Anna :”3.zvnútra namiesto škváry alebo hliny hrubý štrk (min. priemer 1 cm alebo sekaný makadam, na to nasucho zmiešané vápno s pieskom 1/1 (hrúbka 10 cm), na to dlážka alebo dlažba. Prebytočná vlhkosť zo spodu urobí zo zmesy škrupinu, ktorá dýcha.”
Alebo dalo by sa s tym spravit aj nieco ine, resp. co by bolo najprirodzenejsie? -
Napisem. ale asi az v pondelok. Aj tak sa do toho asi nechcete pustat teraz, proti zime… :wink:
-
Velmi rad by som sa pustil do hlinenej omietky, ale mam obavy ohladom zlozenia nasej urodenej “cernozeme”, ci je vhodna, v akom pomere ju namiesat… Neviem totiz posudit aky ma obsah ilu…
Na hlinené stavby a teda ani na omietku nie je vhodná povrchová vrstva – ornica, ktorá obsahuje organický humus, ale tzv. jalová hlina, ktorá sa nachádza hlbšie. Farba nerozhoduje.
Obsah ílu nemusí byť vysoký; vlastne vysoký obsah ílu ani nie je vhodný, lebo pri vysychamí sa taká hlina v omietke príliš zmršťuje a vznikajú veľké trhliny. Ílovitosť – tzv. mastnosť – hliny sa väčšinou musí znižovať primiešavaním piesku alebo preosiatej stavebnej sutiny.
Obsah ílu si jednoducho overíte napríklad stlačením hrudky mokrej hliny v dlani:
– piesčitá hlina ruku zašpiní málo a jej zvyšky môžete po zaschnutí odprášiť,
– prachová hlina špiní viac,
– ílovitú hlinu po zaschnutí zmyjete dosť ťažko.
Viac podrobností a možností posudzovania hliny poskytuje literatúra, ktorú som už kdesi na tomto fóre uviedol.O malte na hlinenú omietku som už písal v téme “Hlinený dom – Pozdišovce” 6. 9. 2006.
Druha vec, co ma ale trapi je odstranenie pricin vlhnutia murov. … mam pocit, ze podlahy boli vybetonovane dodatocne, co sa domnievam, ze ma vplyv na “vytlacenie” vlhkosti smerom do stien. Takisto, od ulice a zo dvora je betonovy chodnik, ktory moze tiez takto posobit.
Myslím si to isté. Prekvapuje ma však, že hlinené domy vo vašej dedine sú stavané na betónových základoch. -
Nie sú to kamenné základy s cementovou povrchovou úpravou ?
E.Nagy v “Manuál ekologické výstavby” odporúča nasledovné zloženie: 5 objemových dielov hliny (max 20% ílu, vhodné sú aj staré nepálené tehly), 2,5 dielov rastlinných vlákien, 1 diel ostrého piesku + možno pridať 0,3 dielu vápenného hydrátu.
V Pozdišovciach máme k dispozícii viac ílovitú hlinu (šak je harčarska…), čo dorovnávame väčším podielom sena/slamy a piesku (dávame obyčajný, nie ostrý). Vápno nepridávame. Neviem však určiť pomery jednotlivých zložiek.Na stránke je ukážka omietania. Môže pomôcť v tom, že vidno konzistenciu materiálu, spôsob nanášania…
O týždeň bude asi u tých istých ľudí kurz hlinených omietok (http://www.hlina.info/?ID=41). -
Dakujem vam obom velmi pekne za vase odpovede. So starsimi domami je problem, ze nie je lahke zistit ich “anamnezu”, tie zaklady boli mozno dobetonovave dodatocne, na ostatnych domoch som nevidel, ale nas urcite je beton, asi 0,5m pod povrchom. Nic to, dlha jesen, zima pred nami, cas na studium a pripravy. Na jar sa podelim o skusenosti. Obnove zdar!
sla
-
zdravím všetkých. som mimoriadne rád, že som našiel toto inšpiratívne forum.
s manželkou sme sa prednedávnom pustili do rekonštrukcie starého domu (cca 350 rokov). ide o kamennú stavbu. spája sa s tým kopec problémov…
keďže členenie priestoru a jeho veľkosť nespĺňa naše potreby, rozhodli sme sa, že využijeme aj podkrovie. to však znamená aj kompletnú rekonštrukciu strechy… viete mi niekto poradiť, či a akým spôsobom je možné použiť hlinené omietky v podkrovných priestoroch (rátame s tým, že steny izieb budú tvorené zo samotnej strešnej konštrukcie. s tým súvisí moja ďalšia otázka: aké vhodné prírodné materiály je možné použiť na tvorbu stien v podkrovných priestoroch…
vďaka! -
Momentalne tiež prerábam (resp.vytváram) podkrovie a som zástancom prírodných materiálov. Preštudoval som už všetko možné a niečo už aj vytvoril, takže by som Ti možno vedel poradiť. Skús napísať o čo konkrétne Ti ide, či myslíš priečky medzi miestnosťami, alebo izolácie, alebo obstavanie šikmých stien. Hlina sa sá použiť všade. Napíš viac.
-
nuz, ide o obstavenie šikmých stien, teda nájsť vhodný materiál na obstavanie krovu. následne by toto obstavanie malo spĺňať funkciu stien. určite pre mňa budú zaujímavé aj informácie o vhodných izolačných materiálocha pravdepodobne aj vhodný spôsob riešenia deky (teda v tomto prípade podlahy v podkroví). Obávam sa totiž, že betónovej deke sa nevyhneme. ide totiž o celkom komplikované tvary, jednotlivé miestnosti majú rozdielnú výšku a predchádzajúce zásahy spôsobili, že aj materiálovo je to celkom rôznorodé – naj jednou miestnosťou je pôvodný drevený strop s utlačenou hlinou na povrchu, nad druhou drevené skryté debnenie a nad dvoma miestňosťami pôvodné kamenné klenby. nad ostatnou časťou domu je prakticky padnutá celá strecha a neexistujú tam ani stropy.
nuž, zrhuba takáto situácia je u nás… -
Na obstavanie je určite zaujímavý materiál ekopanel od českého výrobcu. Je to lisovaná slama v hrúbke 6cm oblepená papierom. Pracuje sa s tým podobne ako so sadrokartónom, akurát povrchová úprava je omietka, dá sa použiť samozrejme aj hlinená. Podrobné info nájdeš na webe ekopanely.cz. Ďalej sa dá obstavať drevom, alebo sadrokartónom.
Ako izoláciu by som doporučil ovčiu vlnu, alebo konopnú izoláciu. Treba rátať s tým, že ekologické materiály sú u nás drahšie, ako bežne používané, ale myslím, že sa to bude časom meniť tým, že ich začnú ľudia viac používať. Myslím, že stojí za to si priplatiť a bývať v zdravom prostredí. U veľa materiálov ľudia zistia až po čase aké sú škodlivé.
Čo sa týka betónu na podlahe ja som sa mu tiež sčasti nevyhol, pretože sa my podlaha pri chodzi celá otriasala a potreboval som ju spevniť, ale pokiaľ sa dá betón použi v čo najmenšej miere. Rozdielne výšky sa dajú vyrovnať aj inak ako betónom.
Zatiaľ toľko, ak budeš mať nejaké otázky, tak sa pýtaj, ak budem vedieť rád poradím.
Log in to reply.