aktivita diskusia Všeobecné diskusie Banícki svätci

Tagged: 

  • Banícki svätci

    Posted by admin_obnova on 26. septembra 2006 at 16:18

    Pátraním na webe som sa dozvedel, prečo sú sv. Mikuláš a sv. Klement baníckymi svätcami. Ale vie niekto poradiť, prečo sú dnes najznámejšími baníckymi sväticami sv. Katarína a sv. Barbora?
    A menej známou baníckou sväticou je aj sv. Rozália. V baníckych oblastiach sa dokonca na súsošiach Golgoty objavuje aj s atribútom- lebkou namiesto tradičnejšej tretej (Kajfášovej) Márie.
    Prečo sú baníckymi akurát tieto tri svätice, keď podľa mňa laika s baňami a spracovaním kovov nemajú nič spoločné? :(

    zavinac odpovedal 11 years ago 6 Členovia · 13 odpovede/odpovedí
  • 13 odpovede/odpovedí
  • Anonymous

    Guest
    13. novembra 2006 at 18:06

    Tak po nejakom čase vidím, že si základný príspevok prezrelo “hafo” surferov, ale odpovedať nevedel – nikto?
    Že by to bola taká ťažká otázka? Tak teda rozviniem, prečo je napríklad taký Sv. Mikuláš alebo sv. Klement baníckym svätcom.

    Sv. Mikuláš – biskup z Myry patrí k najstarším a vôbec najvýznamnejším svätým vôbec. V Rusky hovoriacich a všeobecne v slovanských zemiach je po sv. Márii Matke a sv.Jozefovi hneď tretím najvýznamnejším svätcom ,aj v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi. Bol pravdepodobne reálnou osobou.Dnes je spájaný najmä s Vianocami (čo inak svedčí o jeho význame), ale v stredoveku bol hlavným baníckym svätcom. Zrejme aj kvôli viacerým legendám súvisiacim s jeho životom ktoré boli spojené so zlatom.Atribúty – Biskupská mitra, kniha, mešec ,3 zlaté hrudy.
    Pozrite si v koľkých baníckych mestách a dedinách sú pôvodne gotické kostoly zasvätené práve sv. Mikulášovi! Dnes je už v spojení s baníctvom takmer neznámy.

    Sv. Klement -pápež.
    Pokiaľ sa nemýlim (hihihi) bol tretím rímskym pápežom po sv. Petrovi . Kvôli sporom s cisárom musel odísť do vyhnanstva na Kryme, kde pracoval v rímskych baniach. Umrel v mori po tom , čo mu na krk priviazali kotvu a prehodili ho cez palubu. Atribúty – kotva, kniha, Biskupská mitra. Baníckym patrónom sa stal zrejme kvôli pracovnému zaradeniu na Kryme.Dnes už ho s baníctvom takmer nikto nespája, ale v baníckych oblastiach Slovenska má veľa sôch, kaplniek aj kostolov a tiež štôlní.

    Sv. Rozália – dnes už menej známa ako banícka svätica urodzeného pôvodu strávila väčšiu časť pustovníckeho života v jaskyni. Okrem toho je známa svojou patronáciou proti moru a cholere, preto je v baníckych oblastiach na všetkých súsošiach Golgoty postavených z vďaky za jeho skončenie namiesto tretej – Kajfášovej Márie zobrazená sv.Rozália. Atribút: lebka

    Sv. Katarína Alexandrijská – všeobecne známa patrónka baníkov, s mnohými sochami , kaplnkami a kostolmi v banských mestách postavenými od 15 stor. – ale prečo? :roll:
    Atribúty: koleso

    Sv. Barbora detto ako sv. Katarína. Je niekomu jasné prečo je najznámejšou patrónkou baníkov?

    Dik za každý typ.

  • dorotka

    Moderator
    25. novembra 2006 at 12:58

    Svätá Katarína alexandrijská a Svätá Katarína Sienská
    Dnes je Kataríny, toto meno malo významnú úlohu na Slovensku,v religióznom i ľudovom zmysle.
    Sv.Katarína Alexandrijská – mučeníčka zo 4. storočia. Od 10. storočia sú živé legendy o vzdelanej kráľovskej dcére, ktorej sa zjavil Ježiško a dal jej na prst zásnubný prsteň. Podarilo sa jej christianizovať 50 filozofov, za čo ju cisár Maxentius, odvrhnutý nápadník, dal uvrhnúť do väzenia a bičovať. Blesk však roztrieštil koleso s nožmi, ktorým mala byť mučená, takže bola sťatá mečom. Jej telo odniesli anjeli na horu Sinaj, kde bol k jej cti postavený kláštor.
    Atribúty : koleso opatrené nožmi (aj klincami), zväčša zlomené(bleskom), meč, prsteň, malá postava cisára Maxentiusa . Býva zobrazovaná i s korunou, palmou a knihou.
    t
    Sv.Katarína Sienská, panna a učiteľka cirkve., 14. storočie.
    Bola 24 dieťaťom farbiarskeho majstra zo Sieny. Ako mladá vstúpila do rádu dominikánov, slúžila chudobným a chorým. Svojimi stigmami získala rešpekt duchovných i svetských kruhov a zaslúžila sa o návrat pápežov z Avignonu do Ríma. Nadidoktovala viacerovo filozoficko-duchovných diel(bola analfabetka), napr. Dialógy s Bohom. Zomrela ako 33 ročná.
    Atribúty . krucifix, srdce s krížom, ruženec, kniha, ľalia, prsteň, stigmy. Býva zobrazovaná v dominikánskom rúchu, v závoji, s tŕňovou korunou (dar od Krista)

  • duchamp

    Member
    25. novembra 2006 at 16:35

    Tak jsem si teď taky něco přečetl o zmíněné sv. Kateřině Alexandrijské a abych si nenechal vše jen pro sebe, tak přikládám jeden odkaz: PŘESNĚ ZDE :wink:
    Ještě se dívám do knížky, kde se uvádí, že je považována za patronku Filozofické fakulty Univerzity Karlovy, řečníků, knihtiskařů, kolářů a vozků.
    Toť vše, hezký den.

  • dorotka

    Moderator
    29. novembra 2006 at 1:30

    Dnes má meniny Ondrej,v ľudovom prostredí bol tento deň bohatý na veštby o vydaji. Prostredníctvom magicko-vešteckých úkonov zisťovali nevydaté dievčatá, kto im bude súdený (varenie halušiek s menami na lístočkoch, liatie olova, veštby pomocou snov, etc.). Čary, predpovede, pranostiky majú celoslovenskú platnosť, ale mnoho regionálnych a lokálnych variantov.
    V cirkevnom zmysle :
    Svätý Ondrej apoštol
    pochádzal z Betsaidy v Galilei a žil so svojim mladším bratom Šimonom (neskôr apoštol Pavol) v Kafarnaume pri Genezartskom jazere. Obaja bratia boli rybári.
    Ondrej sa stal učeníkom Jána Krstiteľa, neskôr prvým menovaným apoštolom Jozefa Krista (preto sa vyskytuje i ako Prvomenovaný). K Ježišovi doviedol Ondrej i brata Šimona.
    Ondrej hlásal evanjelium, s ním odchádzal i k Čiernemu moru, do Grécka (podľa inej tradície i do Kurdistanu a Gruzínska).
    Usadil sa v Patrase, kde bol zatknutý miestodržiteľom Egeem, nepriateľom kresťanstva, a okolo roku 60-62 popravený na šikmom kríži.
    Pozostatky sú v Istanbule, hlava od roku 1964 v Patrase.
    Sv.Ondrej je zobrazovaný na šikmom kríži, je to jeho osobný, nezameniteľný atribút a nazýva sa aj ondrejský kríž.

    Sv.Ondrej Avellino
    sa narodil v talianskom Castronuovo v r.1521. Pôsobil ako cirkevný právnik, neskôr rehoľník v kláštore bratov teatínov. Prijal večné sľuby, bol asketický rehoľník. Zomrel r.1608, v roku 1712 vyhlásený za svätca.

  • dorotka

    Moderator
    5. decembra 2006 at 0:10

    Svätá Barbora
    v rámci ľudových výročných zvykov tento deň patrí v regionálnom význame k strídžím dňom. V tomto zmysle nebolo vhopdné, aby sa uskutočnili ranné návštevy žien (stredné Slovensko). Naopak, na Horehroní v tento deň mali chlapci príležitosť zarobiť drobný peniaz svojimi obchôdzkami s oceľou a vinšami.
    V tento deň ženy nepriadli, nešili a nepárali perie, aby sa nepichal, nepáral a neklal dobytok, alebo aby nevyhynuli barany.
    Najväčšej úcte sa tešila sv.Barbora medzi baníkmi, ktorých patrónkou bola.

    Sv.Barbora – legendárna mučeníčka z obdobia 3. storočia n.l. O jej živote a smrti však nie sú žiadne pramene a pamiatky. Podľa legendy bola krásna dievčina z Nikomédie (Bithynia) uväznená svojim otcom vo veži. Ako veľká uctievateľka kresťanstva sa dala pokrstiť. jej otec pohan ju zažaloval u perfekta, ale Barbore sa podarilo ujsť z veže (kde k dvom oknám svojho väzenia nechala prirrobiť tretie ako symbol najsv.Trojice). Ukryla sa v rozostúpených skalách(možno bani, preto patrónka baníkov)
    Tu bola prezradená pastierom, odvedená do väznice a mučená, napokon sťatá vlastným pohanským otcom. Pri tom otca zabil blesk (odtiaľ patrónstvo delostrelcov) .
    Sv.Barbora je často zobrazovaná so sv.katarínou, Margitou a Dorotou.
    K sv.Barbore sa často oroduje za šťastnú hodinu smrti (lebo sa pred vlastnou smrťou modlila za hriešnikov).
    Atribúty . kalich, hostia, monštrancia, veža s troma oknami. Ale i kladivo ako nástroj mučenia, figúrka otca Dioscura, fakľa, páv. Niekedy býva zobrazovaná aj so symbomi panenstva-ľaliou, palmovým výhonkom a knihou.

  • dorotka

    Moderator
    6. decembra 2006 at 0:41

    Dnes je Mikuláša.

  • dorotka

    Moderator
    6. decembra 2006 at 13:24

    Pre veľký záujem si odpovedám sama.
    Deň Svätého Mikuláša bol počiatkom stredoveku (9.stor.) určený na 6.decembra, aby nahradil ešte stále živé zvyky maskovaných sprievodov, predchádzajúce oslavám slnovratu.
    V období feudalizmu bol sv.Mikuláš i na našom území častejším patrocíniom ako v súčasnosti – bol patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov, zlatníkov, dospelých dievčat, detí, študentov. U študentstva existovali dramatické predstavenia, kedy vybraný predstaviteľ biskupa Mikuláša mal právo sedieť na omši na čestnom mieste, odetý v biskupskom rúch s náhradnými insígniami. Tento predstaviteľ bol aj na čele sprievodu prechádzajúceho celým mestom.
    V 16-17. storočí sú neustále sťažnosti obyvateľov miest na neprístojné chovanie účastníkov sprievodov, ktorí sa skrývali v rozličných maskách a vymáhali po domoch dary.
    Definitívne sprievody zanikli až zákazom cisára Jozefa II. a vznikol nový kult obdarovania detí sladkosťami a ovocím. To už pôsobili dnes známe postavy Mikuláša, čerta a anjela.
    V ľudovom prostredí táto tradícia začína až v 19. storočí, v izolovaných lokalitách až v prvej polovici 20. storočia.
    Sv.Mikuláš z Myry
    biskup zo 4. storočia, obľúbený svätec najmä východného rítu (Byzancia, St.Nikolaus). Podľa legendy hodil v noci trom chudobným šľachtickým dcéram mešce s peniazmi, aby si zabezpečilo veno a neutrpeli morálne poklesky.
    Ďalšia legenda vychádza z brutality istého krčmára, ktorý rozsekal na kusy troch chlapcov a naložil do suda (!) a Mikuláš ich vzkriesil k životu.
    Biskup Mikuláš tiež zachránil Myru pred hladomorom rozmnožením troch pecňov chleba, pripisuje sa mu tiež záchrana námorníkov na mori v búrke.
    Atribúty sv.Mikuláša vychádzajú z viacerých legiend, preto nimi sú : tri jablká na knihe, tri pecne chleba na knihe, kotva a loď, žobrák.
    Sv.Mikuláš býva zobrazovaný v biskupskej mitre a s biskupskou berlou.
    Jeho pozostatky boli v r.1082 prevezené do talianskeho Bari.

    Sv.Mikuláš Tolentinský
    pustovník, člen augustiánskeho rádu z 13. storočia. Narodil sa okolo roku 1245, celý život sa venoval pokániu a modlitbám. Podľa legendy ako silný askét odmietol pečené prepeličky, ktoré pod vplyvom jeho motlitieb ožili a odleteli. Keď sa v noci šiel modliť k oltáru, sprevádzala ho svietiaca hviezda, ktorá sa i po jeho smrti zjavovala nad jeho hrobem.
    Atribúty : hviezda na prsiach, dve prepelice na mise, resp. jedna na mise, druhá odlietajúca.
    Býva zobrazovaný v rehoľnom rúchu.

  • sasha

    Moderator
    8. decembra 2006 at 10:56

    Osobne si myslím, že skutočnou patrónkou baníkov je iba svätá Barbora, ktorú cirkev v roku 1969 vyradila z oficiálneho kalendára sviatkov.


    Je aj patrónkou architektov, murárov, zlievačov, kováčov, hrobárov, klobúčnikov, kuchárov, zajatcov, delostrelcov, pevností, hasičov, zomierajúcich atď. a ochraňuje pred ohňom, búrkou, horúčkou a morom.
    Často je zobrazovaná so svätou Katarínou a svätou Margarétou/Magdalénou ako trojica svätých alebo osudových žien, ktoré tvoria božský materský trinitas –
    Margaréta/Magdaléna – červená – plodná,
    Katarína – biela – panenská,
    Barbora – čierna – múdra.Všetky tri patria aj medzi štrnástich pomocníkov v núdzi – patrónov trpiacich. Svätá Barbora tu plní úlohu patrónky zomierajúcich.
    Pokiaľ ide o svätú Rozáliu (Palermskú) nikdy som nepočul ani nečítal, že by bola patrónkou baníkov.
    Toto je možno odpoveď na zavináčovu otázku prečo.

  • zavinac

    Member
    7. novembra 2009 at 20:31

    HM….
    dobrá odpoveď Sasha, ale nemyslím si ze je odpovedou celou. Premyslal som nad tym /podla datumov vidis, ze niekolko rokov/ a najpravdepodobnejsou odpovedou teda odpoviem si sam – bude toto:Ako som spomenul sochy a obrazy a sochy sv. Rozalie, kostoly sv.Rozalie najdes na obrazoch takmer vo vsetkych starych banickych obciach a mestach, rovnako ako stolne a sachty pomenovane po tejto svatici . Ale zrejme sa jedna o zamenu priciny s nasledkom: Svate Rozalie najdes Hlavne na morovych a cholerovych stlpoch a inych susosiach len par na priklad: Hlinik n /Hronom, Banska Hodrusa,Banska Stiavnica Prievidza a mnohe ine. Tym ze okolo bani vznikali jedny z najstarsich hromadnych osidleni, najcastejsie a najmarkantnejsie sa tu sirili mor, cholera, kiahne a ine vydobytky civiizacie. Sv. Rózka bola cenenou pre svoj priaznivy ucinok proti epidemiam patronkou proti moru. Kedze tieto obce a mesta mali dostatok zdrojov na stavbu susosi kostolov, malbu obrazov a podobne, najviac sa ich zachovalo prave v tychto oblastiach… A svoje zohrala asi aj samotna legenda o tejto svatici, podla ktorej cast svojho zivota stravila v jaskyni, ktora vacsine ludi akosi splyva s pojmom bana alebo podzemie.

    To ze si nepocula o inych banickych svatych ako Barborke a mozno Katarine je v poriadku, 99% ludi tak isto o inych nepocula. Ale Katka ,Barborka a Rózka nastupuju do tejto svojej zivotnej ulohy az v 16 storoci, predtym tento tron okupovali hlavne Klementko a Mikulasom.
    Aj roly svatych sa casom menia… c´est la vie.

    Kto vie bez studia materialov povedat spamati nieco o svatom Pachomiovi?
    Asi okrem cirkevnych cinovnikov malokto… A je po nom pomenovany jeden z dvadsiatich zachovanych tajchov v Stiavnickych horach. Tak to asi nebol len taky nejaky hejtypockaj svaty…. alebo nie?
    :lol:

  • vlcik-tlcik

    Member
    8. novembra 2009 at 0:04

    Samozrejme o sv. Pachomiovi som nemal ani šajnu. Ako k prvému som sa dostal k Pachomijovi Novému, nerozumel som tomu ako sa meno pravoslávneho svätého ocitlo pri Štiavnici.
    Potom som sa dopracoval k sv. Pachomiovi Veľkému narodenému koncom tretieho storočia. Zrejme po ňom pomenovali tajch, iba nerozumiem prečo. Jediné vysvetlenie mám, keďže tento tajch patrí k sústave piargských tajchov, že bol vybudovaný ako posledný deviaty, čo by súhlasilo s počtom vybudovaných kláštorov Pachomiom Veľkým.
    Dočítal som sa, že vybudoval prvý kláštor, mám tomu rozumieť tak, že vybudoval úplne prvý kláštor, alebo to mal byť prvý z tých deviatich?

  • sasha

    Moderator
    8. novembra 2009 at 22:33

    K tým baníckym svätým iba malý dovetok. Patrili medzi nich aj
    sv. Anna – najmä v oblastiach ťažby striebra
    a
    sv. Daniel, ktorý je spolu so sv. Barborou považovaný za najvýznamnejšieho patróna baníkov.
    Pachomius je dosť záhada, pretože sa okrem budovania kláštorov venoval iba askéze. Existuje však jeden (priam bohorúhačský) výrok sv. Pachomia, ktorý dovoľuje určité špekulácie. Povedal:
    „Der Ort im Kloster, wo man Gott am nächsten ist, ist nicht die Kirche, sondern der Garten.“
    “Miesto v kláštore kde máte Boha najbližšie nie je kostol ale záhrada”.
    Článok sa zaoberá kláštornou “rajskou záhradou”, v ktorej strede bolo často jazierko (Teich) alebo fontána.

    Úplne nepotrebná literatúra:
    HEILFURTH, G.: Das Heilige und die Welt der Arbeit am Beispiel der Verehrung des Propheten Daniel im Montanwesen Mitteleuropas. Marburg 1965.
    HEILFURTH, G.: St. Daniel im Bergbau. Wien 1955.
    HAAS, U.: Klostergärten. In: Gärten, Düsseldorf, Sommer 2006, s. 16-17.

  • zavinac

    Member
    15. novembra 2009 at 8:31

    Dakujem Sasha + Vlcik,

    Svaty Daniel mi z hlavy uplne vyfucal, ale mas pravdu, sv. Daniel bol medzi banickym ludom vazeny. Napriklad prvy bansky odstrel v “matke vsetkych bani” Hornej Bieber stolni bol realizovany prave v prekope sv. Daniela, a jeho patrocinium je na viacerych stolnach a sachtach v tomto reviri.
    Link na knizky sa zide, ak sa mi podari najst uvedenu literaturu v elektronickej forme na webe. Precitat si ich mozem, weil bin ich in Deutschland geboren, ale nemam cas chodit do univerzitnych kniznic

    Pokial sa tyka sv. Pachomia a otazky deviateho tajchu nie som si uplne isty, ci bol Bakomi tajch postaveny v Krechsengrunde ako posledny – deviaty…
    Doporucujem Zbornik z konferencie o vodohospodarskom systeme v Banskej Štiavnice a okolí, vydal Bevex /Banský výskum/ Prievidza tuším roku 2003.

    Gluck auf!

  • zavinac

    Member
    11. decembra 2013 at 16:08

    Opäť sa po rokoch vraciam k téme:

    Ako mohli ísť dokopy banícki svätci a svätci všeobecne v období 16-17 storočia, keď sa prakticky bleskovo hlavne do baníckych oblastí rozšírili myšlienky Martina Luthera a prakticky do sto rokov v týchto oblastiach bola katolícka cirkev v totálnej menšine. Evanjelická cirkev neuznáva svätých. Lenže premenovávanie baní bolo nepraktické a nezmyselné kvoli evidencii a záznamom , ktoré banské komorské úrady viedli veľmi precízne. Sochy  a obrazy svätcov jednoducho vypratali z kostolov ktoré prevzala evanjelická cirkev, odložili ich zrejme menšinoví katolíci. Alebo evanjelická cirkev k tejto problematike nepristupovala spočiatku tak prísne. Koniec-koncov 16-17 storočie bolo vekom vojen, vzbúr , nepokojov, morov, cholier, takže bežní ľudkovia asi mali iné starosti. Viem si predstaviť, že baňa sa miesto sv. Bartolomeja stala jednoducho štolňou Bartolomej a basta. Takže ako to bolo so svätými symbolmi počas prevládania evanjelikov? Viete dakto? 

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť