aktivita › diskusia › Reštaurovanie a konzervovanie › Re: Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramo
-
Re: Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramo
Posted by lucia on 6. októbra 2006 at 8:53Páni, prichádzam tuším ako prvá amatérka do tejto diskusie so svojím milovaným “krámom”, ktorým je skriňa po starých rodičoch. Nie je úžasnou starožitnosťou, ani klenotom, ale čo ju pre mňa robí klenotom, sú spomienky a tie z našich “krámov” robia tie najcennejšie pokladíky na svete. Rada by som ju za pomoci mojho otca dala “do poriadku” sama, a preto by som vás chcela poprosiť o cenné rady, ako na to, alebo o slušné odradenie “radšej to nerob”, ale… Skriňa je v dosť /podľa mňa/ “neslušnom” stave. Je napadnutá červotočom, dvere skrine sú veľmi doškriabané s drobnými dierkami a pozdĺž puknuté v pravej polovici. Prednú časť dverí zdobí pekná intarzia /neviem, či som použila správny “terminus technicus”/, a ktorú by som tam, samozrejme, ponechala. Skriňa nie je navlhnutá, stála v relatívne suchom prostredí. Moja predstava je, aby nevyzerala ako “nová krásavica”, ale ako dôstojná starenka, ktorá niečo pamätá.
Neviem, či fotky sú dostačujúce, ale, bohužiaľ, iné momentálne k dispozícii nemám. Taktiež neviem, či som uviedla všetky potrebné informácie, ale ak budem vedieť, hneď odpoviem. Teším sa na vaše rady a vopred za nich ďakujem.ran odpovedal 15 years, 2 months ago 6 Členovia · 26 odpovede/odpovedí -
26 odpovede/odpovedí
-
Rada by som ju za pomoci mojho otca dala “do poriadku” sama, a preto by som vás chcela poprosiť o cenné rady, ako na to, alebo o slušné odradenie “radšej to nerob”, ale…
Víš, Lucie, říkám to vskutku jen velmi nerad :oops: , ale pakliže je to skutečně tvůj “milovaný krám”, nezbývá mi než použít tvá slova – “radšej to nerob”, ale… svěř ji do péče restaurátora. Skutečně nelze několika příspěvky na Obnově ozřejmit pracovní postupy, jež mnozí studují roky a zejména je mají v praxi mnohokráte vyzkoušeny. Uvedený nábytkový kus vyžaduje komplexnější zákrok, který se -při vší úctě- budeš/budete jen velmi těžko bez praktické ukázky učit podomácku. Mám tím na mysli zejména obnovení šelakové politury (pokud povrch skříně nevytváří alespoň někde fládrování (?), o čemž též nejsem 100% přesvědčen). Nicméně třeba ti k tomu více napíše docent neřkuli mikuláš…
A ještě něco :arrow: asi by bylo lépe-vzhledem k plánovanému rozsahu a tématickému členění docentovy stěžejní práce- pro příště obdobné příspěvky nezařazovat do této diskuze “Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramov”. Toť můj názor. :wink: -
Duchamp, ďakujem za názor, s ktorým nesúhlasím, ale rešpektujem :wink: Zoberme to z druhej strany – koľko si môže reštaurátor vypýtať za opravu tejto skrine? Aspoň zhruba.
-
Anonymous
Member6. októbra 2006 at 9:32suhlasim bez vyhrady z duchampom!! je to velmi zlozita zalezitost!! TYLLO
-
Pani skesme jej poradit inak. Pise ze nechce do skrine robit markantne zasahy. Vedeli by sme jej poradit postup ako stav aspon zakonzervovat?
Ja by som navrhoval aby lucia poslala viac fotografii. Hlavne detailov.
-
Ďakujem :) Bohužiaľ, momentálne nemôžem ponúknuť viac fotiek :( Ja som na západe a skriňa na východe…
-
Ešte chcem ozrejmiť môj nesúhlas s Duchampom, ktorému samozrejme patrí všetka česť. Išlo mi len o základné postupy na zakonzervovanie, poprípade rady, ako ju aspoň základne ošetriť a priblížiť v čom je problém, pomenovať ho. Áno, spomínala som, že máte mi poradiť postup alebo ma radšej odradiť, ale ja vždy chcem aj vedieť PREČO a ako to funguje. Skrátka pochopiť aspoň zhruba jadro problému, lebo som stále na tom istom. Chcem to spoznať aspoň do malej miery v teoretickej rovine a dimenzii mne dostupnej a možnej. V konečnom dôsledku mi ani nikto zhruba neodhadol cenu odborného zreštaurovania – aby som mala aspoň približný prehľad, keďže som momentálne v BA a “skrinka” v Prešove, aby som si aspoň zhruba vedela vyrátať náklady a pod. Samozrejme, na odbornejšie zásahy si netrúfam /chcem upozorniť pánov, že to nebudem robiť sama, ale so skúseným majstrom – mojím ocom, ktorý vyrobil už veľa vecí z dreva, ale nereštauroval/-to už budem musieť vyhľadať pomoc odborníka, no nechcem aby skriňa naďalej podliehala zubu času… Takže vám vopred ďakujem a budem sa snažiť čo najskôr aj pridať lepšie foto. Možno by bolo fajn, keby ste mi napísali, aké zábery sú potrebné. Je fajn pozorovať a čítať vaše odborné debaty, pri ktorých mi niekedy padá sánka…ale je ešte lepšie, ak niekomu poradíte alebo pomôžete z radov našich – amatérov, ktorým záleží.
-
mila lucia! z tvojho prispevku citim ze si sa nedozvedela nic konkretne! pokusim sa to napravit! podla snimkov myslim ze ta skryna je v celku dobrom stave! su to bezne skryne v svojej dobe vyrobene na desiatky. cely problem ma dva aspekty! a to zberatelsky a komercny! pokial ide o komercny aspekt tak sa rozhodne neoplati restaurovat! pokial mas na ten kus nejaku inu vezbu ako napriklad ze je po nejakom pribuznom tak stoji za uvahu sa do toho pustit!! ale tu uz tazko vraviet o nakladoch! pokial by si sa rozhodla ju dat zrestaurovat i tak by ju restaurator sotva spravil podla tvojich predstav! myslim ze ten flader uz sotva niekto zachrani!! myslim ze idealnim riesenim je ju spravit na tur cize naprirodnu farbu! tieto mekoty sa tak spravidla robia!! zatial len tolko. TYLOO
-
este k lucii! po dokladnom prezreti fotiek myslim ze je fladrovana size farbena z imitacnou krezbou! pri vsetkej ucte k duchampovy myslim ze o politure nemozeme hovorit!! za predpokladu ze som ju spravne zaradil jeto ludova skryna od nejakeho vidieckeho stolara. takyto remeselnici selakovu polituru pouzivaly len ako nater.ina moznost je ze pod fladrom sa skryva fornyr-dyha! to by bola ina kava! uz neraz som sa stretolze sa tak stalo! bolo by treba detail napriklad dvierok z boku kde je predpoklad ze by bolo vidiet ci je fornyrovana alebo nie!! TYLLO
-
V prvom rade vdaka harpovi, ze urobil zo skrine samostatnu temu – zasluzi si to. S Luciou sme si uz zacali dopisovat a mam niektore informacie, ktore su dolezite aj pre ostatnych.
Lucka, koľko tych skrini mas? Alebo si z tej jednej mala vybratu vypln dveri? Je to v podstate jedno. Kazdopadne si zadovaz nejaky priestor, pretoze budeme demontovat. Robit to vcelku by bola fuserina a to si vzhladom na nasu uroven nemozeme dovolit. Teda pokial som ta uz neodradil. Skrina je skutocne priemer ale to je v urcitom zmysle dobre. Niekolko otazok na zahriatie:
– dvere su fladrovane a ta intarzia, inkrustacia alebo ako to nazvat – ta ozdobka, nie je to iba “nalepka”? Zda sa mi to prilis jemne pre tento typ skrine.
– co je s bocnicami, su fladrovane?
– kovania su dochovane?Niekolko odpovedi /dufam, ze nie na schladenie…/:
-myslim, ze je to intarzia, a nie nalepka
-bocnice nie su fladrovane
-kovania su dochovanePlne suhlasim s Duchampom i ked chapem aj Luciu a vsetkych jej podobnych, pretoze aj ja som tak nejako zacinal. Je tu vsak jedem obrovsky rozdiel – radenie na dialku bez priameho kontaktu s predmetom. To co by sa dalo posudit jednym pohladom sa komplikuje obrazkami, ktorych informacna hodnota je vzdy otazna (neostrost, farebna odlisnost). Okrem toho moje oci su ine ako tie Luciine. Takze Lucia, budes to musiet pretrpiet, pretoze inak sa ti (pravdepodobne) nikto neodvazi radit uz vzhladom na svoju reputaciu i reputaciu tohto fora. Trpezlivost a vytrvalost tot zakladne predpoklady uspechu v purgatorcine.
K tyllovi iba toľko, že skrina ma celkom urcite selakovy nater, ktory sice nemozeme oznacovat terminom polytura ale to je nepodstatne, to dolezite je pritomnost selaku. Absolutne ale nemozem suhlasit s nazorom, ze by bolo vhodne urobit “skrinu na prirodno”. To by potom uz nebola TA skrina ale len skrina. Stratila by svoju, iste pre Luciu, “nevycislitelnu” hodnotu (spomente si na harpov vojensky kufor). Podla mojho skromneho nazoru by sa malo pri osetreni skrine postupovat takto:
– demontaz,
– ocistenie od necistot, odstranenie selakoveho nateru,
– prieskum na potvrdenie napadnutia drevokaznym hmyzom, resp inym biologickym skodcom; zistenie rozsahu a vaznosti napadnutia,
– vyber petrifikacneho prostriedku, pokiaľ je to potrebne,
– oprava drobnych chybiciek krasy materialu, petrifikacia,
– tmelenie otvorov po drevokaznom hmyze,
– vyber a odskusanie prostriedku proti biologickym skodcom (plesne, hmyz),
– aplikácia vybrateho prostriedku,
– obnova selakovych naterov,
– osetrenie kovani, pripadna oprava zamky,
– pokus o doretusovanie fladru na jednotlivych castiach dveri,
– montaz.
Vhodnost a rozsah nejakeho zaverecneho konzervovania by som nechal na neskorsie.
Navrhnuta metodika postupu dava tusit rozsah prac spojenych s restaurovanim predmetu a to este nevieme ake prekvapenia ma pre nas ukryte v talone. Cenovo by som to videl v rozsahu 200-400,- Sk za hodinu prace, co znamena, ze treba ratat s 300,- Sk. Je tu vsak predpoklad, ze restaurator zamerne zdvihne cenu len aby to nemusel robit. Pre neho je to totiz IBA skrina – jedna z miliona. -
neda sa nic len z docentom suhlasit.aj co sa tyka postupu. TYLLO
-
Ďakujem vám. Veľmi ste ma potešili /teda nie tým, čo ma asi čaká…/, ale za rady a pomoc. Chápem obtiažnosť v radení na diaľku /napadlo ma aj pomenovanie “e-learning” :D /, a o to viac som vám vďačnejšia. Už do toho aspoň “vidím”. A mám pocit, že to tu po dlhšej dobe “ožilo” :) .
-
Rozmilá Lucie, ty víš, že jsem ti minulý týden v e-mailu slíbil přispět svou troškou do mlýna odborných rad a nápadů. Jsem však velmi rád, že nejsem jediným mlynářem této diskuze.
Pokusím se tedy lehce shrnout dosavadní poznatky z mého pohledu:
– předně kompletní odstranění stávající povrchové úpravy je -sic často užívaná- přesto hloupost (viz docent)
– stále nám zůstává jedna neznámá, tedy 100% jistota, zda povrchovku tvoří fládr či dýhování. Řešení je jen na tobě (potažmo otci)- při nejbližší cestě na východ (teď nemyslím Rusko) důkladně prostuduj jednotlivé části (dveřní rám, dveřní výplň včetně dekoru /”intarzie”/, boky i atiku) a dej nám vědět. Osobně též tipuji fládr (už kvůli korunní římse – stejný vzor jako na ostatních plochách)
– doplnění k postupu docenta: asanace fungicidním přípravkem se doporučuje (už to někde psal Mikuláš) ve výletovém období čevotoče (duben-červen), nebo alespoň opakovaně. Volil bych spíše fungicid, kde není nosným médiem voda, ale spíše líh, xylen apod. (Lignofix). Vyhneš se tak problémům s bobtnáním dřeva či fládru nebo narušení klihu. Platí to ovšem po vyzkoušení – fládry bývají různé.
– retuše fládru bych narozdíl od uvedeného postupu prováděl před aplikací šelakových vrstevToť zatím vše, co mne v tuto chvíli napadá (tedy k tématu 8) ), ostatně už jsem toho namlel dost, ne? :wink: Takže si sundávám mlynářskou čepici a loučím se. :smt006
-
:!: Dnes mám vskutku kritickou náladu, tudíž toho využiju a požádám veřejně Tylla, aby přestal užívat vykřičníky za každou větou!!! Skutečně to pak není příjemné čtení… Děkuji, díky, vďaka, thanks.
No a hned je mi lépe :lol:
-
Dachampova mlynarska capica mi spadla na stol, takze mlet budem teraz ja. Uplny suzvuk s Duchampom iba niekolko viet na vysvetlenie. Odstranenie povrchovych uprav – teda selakovaho nateru – som navrhol s mierne nejasnym umyslom vynutit si Luciinu reakciu. Pokial je selak viac menej v poriadku je to skutocne hlupost, zbytocna robota a skoda materialu.
Povrchove upravy bocnic, atiky atd. a dveri som sa snazil od seba oddelit. Je jasne ze selak dielo iba zavrsuje, ale tie dvere mi robia starosti, preto som ich chcel mat solo. Pokial ide o aplikaciu fungicid, mame oktober a zacina sa ochladzovat. Predpokladam (ale sa mozem mylit), že na skrini sa zacne pracovat az buduci rok. Lucia musi dodat kopec informacii a nemyslim si ze by uz zajtra preto letela domov.
Vraciam capicu :D
Log in to reply.