Tagged: cat_krajina
-
Kam kráčaš, Banská Štiavnica?
Posted by admin_obnova on 15. januára 2007 at 10:10Ahoj,
tuto zimu napadlo prilis vela snehu a tak miesto lyzovania venujem svoj volny cas navstevam slovenskych miest. Nedavno som navstivil Bansku Stiavnicu so zamerom prezriet si mestecko (historicku cast).
Po prijazde som nevedel, ci som v meste duchov na americkom stredozapade, alebo v historickom centre stredneho slovenska. Ludi na ulici som pocas svojej prechadzky spocital na dvoch rukach. Preco je toto mestecko take prazdne? Mozno je to jeho nie prave valnym vzhadom, mozno trochu prehnane konstatovanie no porovnajme si dve podobne mesta – Stiavnica a Bojnice. Obe mestecka maju svoje historicke centrum obe maju schopnost pritahovat ludi, no rozdiel je v tom ako sa to deje v skutocnosti.Polozil som si otazku, preco je v Stiavnici v sobotu na obed, ked je vonku na zimu prijemnych 14 stupnov sotva 10 ludi? Mozno to bude prostredim. Prejdenim historickeho centra Stiavnice som za kazdym rohom nasiel niekolko domov ktorych omietku som obchadzal, pod jednym na mna rozpravala cedula “pozor! padaju tehly”. Tak som si povedal, ze sa este par rokov v tomto meste nebudem prechadzat (i ked by som sa rad prisiel pozriet ako to tu bude vyzerat v lete). A teraz Bojnice. Poznam toto mestecko uz od detstva a stale ma na nom nieco zaujme. Stretnut dom s rozburanou fasadou ci snad “padajucimi tehlami” je priam nemozne. Tak isto na to reaguju aj ludia a radi navstevuju toto mestecko.
Nechcem nikoho sudit ani vinit za aktualny stav Banskej Stiavnice. Zamyslam sa ci by sa nedal jej potencial (podla mna vyssi ako maju Bojnice) vyuzit v prospech samotneho mesta. Casom sa jeho potencial vyuzije to ano, len ci si to neodnesie reputacia mesta. Povedal by som cim skor tym lepsie. A este jedna otazka, kto je zodpovedny za chod mesta? Mozno prave on/oni by sa mal zamysliet a zosliapnut plyn rozvoja, resp. povolit rucnu brzdu az na podlahu.
S pozdravom,
mh.pes odpovedal 14 years, 3 months ago 9 Členovia · 17 odpovede/odpovedí -
17 odpovede/odpovedí
-
Prinutil som ta napisat tento blok nie pre to ze sme monovci ale aby si to co ti napisem nepocul iba od mna. Len dufam ze to neovplyvni to ze prides v lete na kavu do BS, ako sme sa dohodli.
Takze aby som zacal: To ze je v meste tak malo ludi ma co to spolocne s viacerimi faktormi: Min skol. rok sa z mesta odstahovali 3vysoke skoly (fakulta, katedra, katedra) mesto tak prislo o 1000-2000 (mozno aj viac) studentov, kt. zili v centre. SS studenti su v sobotu doma a ked su aj v meste tak navstevuju zvatsa podniky v dolnej casti mesta. Banska Stiavnica ma cca 13 000 obyvatelov z toho iba asi 1400 zije v centre, podla statistik. Velka cast s tych 1400 vsak pracuje ci studuje mimo BS. Spocitaj si to a mas odpoved. Zvysok obyvatelstva zije na sidlisku.
K otazke rekonstrukcie mesta. Ako som ti pisal do ICQ je to vec pohladu. Ja osobne by som si ako priklad nebral Bojnice, ale napriklad Skalicu (aj ked stiavnica sa tazko porvnava aj s Kremnicou). Ma podobne zastupenie pamiatok a je podobne velka. Ma vsak iny charakter rovinaty, podobne ako Bojnice. Bojnice su podla mna v dezolatnom stave co sa tyka povodnych domov. V poslednych rokoch tam vyrastlo par obrovskych “hovadin”, naproti tomu Skalica rastie do krasy. Velmi dobre pristupuju k rekonstrukcii mesta atd…
Na zaver by som ta rad pozval do Banskej Stiavnice cez leto ked toto mesto zije uplne inym zivotom. Nie nadarmo bolo jednym dennikom vyhlasenym za najfestivalovejsie mesto SLovenska. Meso zaroven uplne inak vyzera pod vrstvou snehu – rozpravkovo.
A co sa tyka zodpovednosti: v meste sa po 16 rokoch zmenil primator, za jeho fungovania mesto neziskalo ani jeden grant. Momentalne je tam mlady clovek od ktoreho vsetci, kt. mamae radi mesto vela ocakavame a sme pripraveny pomohat. Dufajme ze nas nesklame.
-
Anonymous
Member15. januára 2007 at 10:41Mozno som naozaj zvolil nepsravne obdobie navstevy, no i tak si nemozem pomoct vyzeralo to ako v meste duchov. Skusim letnu navstevu a uvidim ci zmenim nazor.
K novej krvy na radnici blahozelam a pevne verim, ze prinesie snahu o kavlitny a rychly rast mesta. Nech nemusim byt taky kriticky :-)
-
Anonymous
Member17. januára 2007 at 14:27je pravda , že v banskom múzeu v bš zsa za posledných 15 rokov rozkradlo toľko muzealnych predmetov, ako nie za posledných 50 rokov ? Už sa o tom hovorí aj mimo bš, kto tomu muzeu sefuje, čo to je za zlodeja ?
-
Anonymous
Member17. januára 2007 at 15:30:) no neviem, som tu iba 4 roky, ale nejak by som nezaregistroval, ze by niekto nieco kradol. Kto ti dava take informacie?
je pravda , že v banskom múzeu v bš zsa za posledných 15 rokov rozkradlo toľko muzealnych predmetov, ako nie za posledných 50 rokov ? Už sa o tom hovorí aj mimo bš, kto tomu muzeu sefuje, čo to je za zlodeja ?
-
musim potvrdit, ze v lete stiavnica zije! bola som prekvapena, boli sme tam asi pre osmymi rokmi vtedy bola aj v lete mrtva, poobede po piatej ani noha a boli sme tam minule leto vecer o osmej plno turistov – az mi to islo na nervy… lebo hore pri trojici sme sa uhybali autam…
-
Neďaleko mesta by mal vyrásť štvorhviezdičkový hotel
Bratislavská spoločnosť Lander plánuje na úpätí Štiavnických vrchov vybudovať nový hotelový komplex za štvrť miliardy korún (8,3 mil. €)
8. augusta 2008 (SITA) – Pri obci Štiavnické Bane neďaleko Banskej Štiavnice by mal vyrásť nový štvorhviezdičkový hotel. Vyplýva to z environmentálnej štúdie EIA (Environmental Impact Assessment), podľa ktorej by celkové náklady na výstavbu hotela s názvom Tajchy mali dosiahnuť zhruba 250 mil. Sk (8,298 mil. €). Navrhovateľom výstavby hotela je pritom bratislavská spoločnosť Lander, ktorá má byť aj užívateľom tohto objektu. Hotel by mal byť pritom situovaný v rekreačnej oblasti Richňava v lokalite Štiavnických vrchov.Začiatok výstavby nového hotela je naplánovaný na máj budúceho roku, ukončená by mala byť do konca roku 2010. Navrhovaný apartmánový hotel by mal obsahovať širokú ponuku služieb a to v prevažnej miere ubytovacie kapacity, priestory pre oddych, kongresovú sálu, hotelové bazénové centrum, ďalšie objekty pre šport a rekreáciu a priestory pre stravovanie. Súčasťou komplexu, ktorý sa má rozprestierať na stavebnom pozemku o rozlohe vyše 10 tis. metrov štvorcových, majú byť aj parkovacie miesta v podzemnej garáži a na teréne.
-
Fakulta architektúry STU a mesto Banská Štiavnica pod záštitou slovenskej organizácie ICOMOS organizovali začiatkom septembra 2008 študentský workshop Jesenná univerzita architektúry.
-
Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici rezignoval alebo úplne stratil súdnosť? Táto otázka ma prenasleduje po návrate z Banskej Štiavnice.
Už keď som bol v Štiavnici niekedy pred rokom, prekvapilo ma, že na Hornej Ružovej ulici – číslo domu neviem, ani či je pamiatkou, ale určite sa nachádza v pamiatkovej rezervácii – pri „oprave“ starého prízemného, ale dosť veľkého domu, z neho zostali len holé kamenné múry, podkopané kvôli novým podlahám, s úplne obitými omietkami, vyhodenými stropmi a novou strechou. Asi to pamiatkári nedovolili celé zbúrať a postaviť nanovo. Ale na takú dôkladnú rekonštrukciu by mohol byť hrdý aj socialistický Pamiatkostav.
Rekonštrukcia ešte neskončila, ale „pekne“ pokročila: fasády sú nahrubo omietnuté, svietia na nich nové eurookná. Dovnútra už veľmi nevidieť.Kúsok ďalej rastie novostavba rodinného domu. Ako-tak sa snaží zaradiť do tejto ulice, ale nezdá sa mi, že by tam predtým bola voľná parcela. Čo sa stalo so starým domom?
V úplnom strede mesta sú na jednom dome čerstvo osadené nové dvere do obchodu a okienko ako pre bufet. Už si nespomínam, aké tam boli predtým, ale tieto sa ťažko dajú považovať za dizajnérsky skvost vhodný pre historickú fasádu. Ale v podstate o veľa nejde.
Zato hore na námestí sa „opravuje“ dom číslo 20. Ani o ňom neviem, či je pamiatkou, ale určite sa nachádza v pamiatkovej rezervácii. Táto „oprava“ je úplne najdôkladnejšia: vyzerá to, že zo starého domu plánujú (alebo musia?) zachovať viac-menej len prednú stenu.
Na dolnom konci Novozámockej ulice je dom s lešením; na jeho fasádu natierajú nejakú priemyselnú stierku.
O niečo vyššie je na druhej strane „rozostavaný“ ďalší starý dom. Opäť neviem, či je pamiatkou, ale určite sa nachádza v pamiatkovej rezervácii. Ale na prvý pohľad vidieť, že jeho rekonštrukciu majú v rukách „odborníci“: naokolo parkujú firemné autá „AVG GROUP – halové objekty“. Holé kamenné múry, vytrhané okná, betónové vence, nová strecha, na rohu nová nadstavba ako hríbik. Asi je dobre, že sa nemôžem pozrieť do interiéru. Chlapi sa práve trápia s osadzovaním nových nadokenných prekladov. Asi im to pamiatkári nedovolili celé zbúrať a postaviť nanovo, tak robia čo môžu (alebo čo vedia?)…
Nie každý majiteľ pamiatky či „inej nehnuteľnosti v pamiatkovom území“ je rovnako osvietený, ale – zdá sa mi – preto si z našich daní platíme pamiatkové úrady. Za čo však platíme ten banskobystrický? Za neodbornosť, bezzubosť, lenivosť, ústretovosť k rozličným iným záujmom ako je ochrana pamiatok? Čo z toho je za ich výsledkami?
-
Na jednej strane chápem, že fyzicky sa nemôžu každému pozerať na paprče a stáť pri nich ako strážny pes, ale toto sa mi už zdá ako totálna rezignácia.
Ale zasa si to viem predstaviť vycapené na katedre architektúry, ako príkladná obnova, ako oňahdy tie paškvily. A bystrický PÚ, to je len inštitúcia s vyprázdneným obsahom, (teda jej vedenie, vrátane najvyššieho). -
K Vrakovým postrehom pridám jeden svoj, zo včerajška:
Banská Štiavnica, Kammerhofská 13, NKP – č. ÚZPF 2513, MPR; doba vzniku: 2. polovica 18. storočia, prevládajúci sloh: barok.
Donedávna boli na ľavej strane prízemia dve okná, tzv. šesťtabuľkové, dvojité, vonkajšie krídla otváravé smerom von.
Kvôli osadeniu väčšieho výkladového okna bola stredná časť parapetného článku kamennej okennej šambrány odstránená.
Kvôli osadeniu dverí pre obchodnú prevádzku bola stredná časť parapetného článku kamennej okennej šambrány odstránená a zo zvislých článkov ostení bolo ubraté, aby bol otvor širší (vidieť stopy po rezaní kameňa uhlovou brúskou a sekaní).
-
Žijem tak trochu na “preskačku” v Banskej Štiavnici aj v Prievidzi a tak trochu možem porovnavat Bojnice aj Banskú Štiavnicu. Bez lokalpatriotizmu možem dost fundovane povedat, že mimo turistickej sezony – teda v zime aj v jednom aj druhom mestečku “zdochol pes” V Bojniciach aj Štiavnici je od oktobra do maja mrtvo.Podniky, obchodiky aj v Bojniciach su mimo sezonu zavrete už o piatej večer, ak su vobec otvorene cez den…
Bojnice maju oproti Štiavnici výhodu v tom, že sú tu 3 atrakcie : ZOO, kúpele a Zámok. Všetky tri je tažko navštivit v jeden den, a z toho žijú všetky penziony a hotely. V druhom rade maju Bojnice lepšiu prístupnost – ako tak porovnatelna komunikacia je v Štiavnici len v smere od maďarskej hranice -ostatne pristupy su serpentinami, ktore vačšina vodičov nemá rada, vlaky do štiavnice chodia málo a autobusy detto.
V Štiavnici su pamiatky stojace za navštevu viac roztrusene – porovnaj trojku ZOO/Zamok/kupele Bojnice a trojku Stary&Novy zamok Štiavnica/Antol a stav kupelov v Štiavnici.
Bojnice velmi dobre ťažia aj z toho, že v blizkosti je 60 tisicova Prievidza – kto na to má , odíde z nej bývat do Bojníc a okolia.
Všetko je len o prachoch, daniach a marketingu. Obe mestá robia postupne správne kroky, ale ide to len pomaly. Hotely Štiavnicu nespasia – rovnako ako v pripade Tatier: tu je uz teraz dostatok hotelov ale su poloprazdne. Tak naco stavat dalsie???? A pokial sa tyka ochrany pamiatok, zial na Slovensku plati, ze kto ma prachy, moze si (nielen v Stiavnici , Bojniciach a Tatrach) robit co len chce. Kym sa za zlodejinu, uplatky, nerespektovanie a porusovanie zakonov nebude tvrdo trestat KAZDA osoba rovnako, poriadok nebude…..
Pozdravujem :cry: -
28. 1. 2010 – Spoločenský komplex s hotelom, malým pivovarom a priestorom na prezentáciu kultúry a umenia stavia v Banskej Štiavnici spoločnosť ERB Finančné služby Banská Štiavnica. Podľa jej zástupcu Eduarda Radu, hotel vznikne rekonštrukciou tzv. Hellenbachovského domu, pivovar obnovou Zeleného domu a kultúrne centrum chcú zriadiť v objekte bývalej banskoštiavnickej synagógy.
Svoj projekt so žiadosťou o odkúpenie pozemku pod synagógou za symbolickú cenu jedného eura predostreli už aj poslancom mestského zastupiteľstva. Tí síce na dnešnom rokovaní projekt podporili, pozemok pod pamiatkou o rozlohe asi 470 m2 chcú ale predať za znalcom stanovenú cenu 12.400 eur.
Rada bol po rokovaní mestského parlamentu rozčarovaný. “Poslanci pravdepodobne nepochopili význam celého projektu,” povedal. Podľa neho spoločnosť stavia v rámci mesta jedinečný spoločenský komplex, ktorý bude slúžiť ako návštevníkom, tak aj obyvateľom mesta. Plánujú do neho vložiť približne 10 miliónov eur, z toho do samotnej synagógy asi 1,33 milióna eur.
S projektom obnovy tejto národnej kultúrnej pamiatky boli vlani úspešní na Ministerstve kultúry SR. V súčasnosti sa už robí prvá etapa, ktorou je reštaurátorský výskum. Spoločnosť chce v synagóge následne vybudovať divadelnú sálu s kapacitou 275 miest a vytvoriť v nej výstavné priestory a stálu galériu. “Takéto miesto dosiaľ v meste chýba,” pripomenul Rada.
Podľa primátora Banskej Štiavnice Pavla Balžanku mesto projekt jednoznačne podporuje. Svedčí o tom pomoc magistrátu pri získavaní financií na obnovu Zeleného domu. “Ak však majiteľ s predajom za znaleckú cenu nesúhlasí, stále je tu priestor na diskusiu o nájme,” povedal.
Čítajte viac: TU.
-
Pre Neštiavničanov dopĺňam, že jeden z domov, o ktorých Na dolnom konci Novozámockej ulice je dom s lešením; na jeho fasádu natierajú nejakú priemyselnú stierku.
je práve ten tzv. Zelený dom z predchádzajúceho príspevku.
P.S.: Tak ako na Vígľašskom hrade, ani tu predsa nebude nejaký starý múr brániť prístupu techniky…
-
Dámy a páni, možno tým čo chcem napísat k téme Quo vadis Stiavnica Montanorum niekoho napaprcím ale nemyslím to zle a nie je to mojím zámerom.
Som totiz toho nazoru, ze nic sa nema prehanat, vo vsetkom ma byt rozumna miera. Pokial su stavebne upravy rozumne robene, a s rozumnym dohladom a s rozumnym kompromisom medzi chcenym a moznym stare domy je potrebne a dobre upravovat. Len to totiz zaruci, ze chranena architektura bude zaroven aj zivou architekturou. Každý dom musí žiť, musí sa v nom bývat, kúrit a vetrat musi sa malovat, opravovat strecha a zlaby,inak sa kazdy zacne rozpadat.
Ak su pravidla ochrany nastavene prilis prisne, vysledkom je , ze do domu sa majitelovi neoplati investovat, neda sa v nom byvat a je prakticky nepredajny.
Ak su prilis volne pravidla, miesto niektorych rekonstrukcii vznikajú paškvily.
Tu sme si uronili par slziciek nad niekolkymi sambranami a mierne zmrsenou rekonstrukciou. Lenze za ostatnych 5 rokov v Štiavnici aspon pokial viem PADLO najmenej 5 domov – NKP. Príklady? Dolná Ružová ulica, Dom pri schodoch z Dolnej ružovej na Staré Mesto, Horná Resla a iné….
Tie domy sa zrútili celé, VČÍTANE šambrán, klenieb, portálov,zaujímavých stropov, výmalby, netradičných striech atd. Myslíte, ze je to v poriadku len preto ze nie sú na Trojici alebo na Hlavnej ulici kde by to videli turisti?
Myslím, že pamiatková rezervácia královské banské mesto Banská Štiavnica ešte stále nemá mestského architekta ak sa nemýlim. Je TOTO v poriadku?Doplnok 27.7.2010: Na mieste zbúraného kamenného múroplota pri novom štiavnickom pivovare ERB vznikol celkom vkusný železný plot s priehladmi do dovora, ktorý doteraz nebol možný. Tak ma zbúranie kúsku múra netrápi ak na jeho mieste vznikne nieco nové a nie napohlad hypermoderné. Ale rekonštrukcia fasády synagógy sa skončila vyzlátením písmen Mojžišových tabúľ , potom lešenie rozobrali. Asi sa nedohodli s mestom a tak bude synagóga ďalej chátrať. Ja som sa tešil, že ju už zrekonštruujú…. Smola
-
Je v Štiavnici možné robiť s pamiatkami naozaj čokoľvek? Ak si ešte ktosi myslí, že nie – toto ho hádam presvedčí:
Banská Štiavnica, Námestie Sv. Trojice 3 – meštiansky (waldbürgerský) palác, číslo ÚZPF 2568, tzv. Rubigallovský dom, doba vzniku: 1538, prevládajúci sloh: gotika neskorá
– V 80. rokoch 20. storočia “utrpel” radikálnu, tzv. komplexnú pamiatkovú obnovu, aby sa stal klubom mládeže SZM.
– Na začiatku 90. rokov 20. storočia prešiel do vlastníctva Mesta Banská Štiavnica, ktoré v ňom umiestnilo Oddelenie kultúry Mestského úradu a Centrum mestskej kultúry.
– V roku 2009 sa začala nová obnova tohto objektu, od ktorej som si sľuboval akú-takú revíziu a nápravu brutálnych zásahov z 80. rokov 20. storočia.
– Koncom roku 2009 sa uskutočnila výmena okien na 1. a 2. poschodí hlavnej fasády; jednokrídlové “novotvary” s náznakovým členením na 6 tabuliek zasklenia nahradili o niečo lepšie dvojkrídlové okná.
– Na začiatku júla 2010 boli vybúraním parapetného muriva zväčšené okenné otvory na prízemí a do nich vsadené francúzske okná, stiahnuté až po podlahu interiéru!!! Architekt samozrejme môže navrhnúť aj takúto somarinu, ale čo robí pamiatkový úrad?!?!? Ktovie, čo sa deje vo vnútri domu…
Log in to reply.