-
Archeoloógia v masmédiách
Ak máte zaujímavý tip na článok týkajúci sa archeológie z masmédií, neváhajte a pridajte ho sem…
…mnou odporucane zdroje:
– spravodajstvo STV a inych televizii
– rozhlasovy archiv radia Slovensko a Devin
– denniky SME, Pravda hlavne v sekciiach regiony.
(Zial u novin pamiatky nie su chapane ako kulturne dedicstvo ale len ako “cosi” z regionov, preto v rozsiahlych kulturnych prilohach by ste ich hladali marne…)Ak ide o docasne uverejneny prispevok ako napr. v SME kde po case clanky prechadzaju do plateneho archivu alebo z videoarchivu STV a inych televizii, radsej ho sem nakopirujte.
-
21 odpovede/odpovedí
-
Na Dreveníku našli 3 500-ročné šperky
PRAVDA 27.12.2006
http://spravy.pravda.sk/na-dreveniku-nasli-3-500-rocne-sperky-dtn-/sk_regiony.asp?c=A061227_150511_sk_regiony_P04Veža Budatínskeho zámku odkrýva tajomstvá
PRAVDA
21.12.2006
http://spravy.pravda.sk/veza-budatinskeho-zamku-odkryva-tajomstva-fk0-/sk_regiony.asp?c=A061221_075811_sk_regiony_p2321. decembra 2006 7:58
O fantastickom objave, o ktorý sa zaujíma už aj zahraničie, hovoria historici a archeológovia realizujúci prieskum stredovekej veže Budatínskeho zámku v Žiline. Výkopové práce vnútri objektu vyvracajú teóriu, že veža je vysoká 20 až 22 metrov a stojí na skalnatom základe.“Georadar nám prezradil, že je tam dutý priestor. Začali sme kopať a hoci sme už v štvormetrovej hĺbke, stále nie sme na dne. Veža bola pôvodne vyššia nie o jedno, ale až dve podlažia,” povedal Marián Mrva, riaditeľ Považského múzea Žilina. Bola teda monumentálna čo sa týka hrúbky múrov, ktoré dosahujú až tri metre, aj o polovicu vyššia. Terén okolo nej sa za stáročia pravdepodobne zdvihol o nánosy z riek Váh a Kysuca, v sútoku ktorých zámok stojí.
Historické pramene uvádzali, že vežu Budatínskeho zámku postavili na prelome 13. a 14. storočia. Realizovaný prieskum pravdepodobne posunie jej datovanie do oveľa skoršieho obdobia, a to je ďalší zásadný objav. “Potrebujeme sa dokopať na dno veže, zistiť či v základoch potužili drevo a ak áno, dendrologický výskum nám pomerne presne určí, kedy bola naozaj postavená,” dodal riaditeľ. Veža mala podľa Mrvu aj veľmi zaujímavý systém schodiska, ktorý ak sa potvrdí, bude unikátom nielen na Slovensku.
-
O fantastickom objave, o ktorý sa zaujíma už aj zahraničie, hovoria historici a archeológovia realizujúci prieskum stredovekej veže Budatínskeho zámku v Žiline. Výkopové práce vnútri objektu vyvracajú teóriu, že veža je vysoká 20 až 22 metrov a stojí na skalnatom základe.
K tomuto prispevku ivba doplnim ze architektonicko-historicky vyskum realizuje Mgr. Michal Simkovic v spolupraci s Ing. Mirom Matejkom. Ja som mal moznost napomoct pri sondaznych pracach na kaplnke. Pri tej prilezitosti som si prezrel velku cast objektu. Ma vyborny potencial a pod tvrdymi omietkami sa urcite bude schovavat nejedna zaujimavost.
Ak sa mi podari pritiahnut tu Misa Simkovica urcite vam napise viac, mozno aj o archeologickom vyskume.
-
http://www.denne.sk/veda-a-technika/archeologia/8.phtml
archeológia v masmédiách je toho v podstate veľa len treba hľadať…
-
Pár viet k Budatínskej veži.
Od jesene 2006 situácia dospela do stavu, že múzeum je pre zlý stavebno-technický stav hradu uzavreté a pripravuje sa rekonštrukcia. A tak nastala historická šanca v rámci príprav obnovy hradu sa dozvedieť niečo viac o dejinách a vývoji hradu. Naposledy sa podobná šanca ponúkala pred obnovou okolo r. 1960. Vďaka aktivite Považského múzea ako vlastníka objektu a pamiatkárov zo Žiliny sa súbežne rozbehol komplexný stavebno-historický (M.Matejka a M. Šimkovic) a archeologický výskum (AÚ SAV Nitra, P. Bednár). Z hľadiska poznania hradu výrazne poznamenaného “socialistickými” úpravami sa nič lepšie nemohlo stať.
Čo zatiaľ výskum priniesol:
1. Archeológovia začali čistiť spodné podlažie veže zasypané pri úpravách niekedy začiatkom 20. stor. Nedá sa povedať, že by výskum vyvrátil pôvodné predstavy o založení veže na skale , nakoľko k predpokladanej podlahe chýba vykopať ešte cca 2 m zásypu. Výskum očistených múrov naznačuje, že sa odkrýva dobre zachované murivo pôvodnej veže, takmer bez mladších zásahov.
2. Veža patrí medzi najlepšie zachované a najzaujímavejšie obytné veže slovenských hradov. Medzi ostatnými vežami vyniká v nasledovných veciach:
– pôvodné točité schodisko sprístupňujúce hornú horné podlažia veže
– vnútorné vybavenie s pôvodnými detailami (štrbinové okná, okno so sedačkami, komín, chodbička v hrúbke muriva)
– vnútorný pôdorys meniaci sa postupne z okrúhleho na štvorcový s okosenými rohmi na oktogonálny a opäť okrúhly.
– rozmery a pôvodná výška. Ak sa potvrdí predpoklad pôvodnej výšky 5 podlaží určite sa zaradí medzi naše najvýstavnejšie a aj najlepšie zachované veže.
3. Podarilo sa nám najsť aj pôvodné drevené preklady vetracieho okienka, ktoré zrejme poskytnú cez dendrochonologickú analýzu presné dáta výstavby veže.
Výskum pokračuje, snáď nás čakajú ďalšie objavy.
M. Šimkovic -
tento príspevok by sa mohol objaviť hneď v mnohých ďaších témach (detektory, vykrádanie a pod.)
PRAVDA
22.01.2007 – 17/07 – Vladimír Jancura – str. 04
Počasie praje aj vykrádačom pohrebískVykrádači už takmer úplne rozkradli nálezisko Molpír v Smoleniciach, archeológovia nevedia, ako ich zastaviť
BRATISLAVA – Doterajšia teplá zima potešila vykrádačov starovekých pohrebísk, predĺžila im sezónu. Zlodeji vyzbrojení detektormi kovov sa nemusia brodiť v hlbokom snehu a kopať v zamrznutej zemi. Vyhľadávaným cieľom ich nájazdov je aj hradisko Molpír v Smoleniciach, jedna z najvzácnejších kultúrnych pamiatok tohto druhu v celej strednej Európe.
„Detektoristi už takmer vykradli toto významné nálezisko a my nevieme, ako ďalšiemu rabovaniu zabrániť,” hovorí Vladimír Turčan, archeológ zo Slovenského národného múzea v Bratislave. Výskum Molpíru pokračuje, vedci tam však čoraz častejšie nachádzajú skazu a stopy po zlodejoch pokladov. „Jednému sme dokonca zhabali jeho nástroje a odovzdali ich polícii, aby ďalej pátrala, ale zrejme zostalo pri trestnom oznámení,” dodáva archeológ.
Internetová stránka http://www.pohanstvi.net prináša fotografie predmetov z nelegálnych vykopávok na Slovensku. Dnes ich vlastní neznámy súkromný zberateľ v zahraničí. Zobrazené bronzové strelky a spony až nápadne pripomínajú nálezy z Molpíru. Na tomto vŕšku objavil smolenický kaplán Ferdinand Sándorfy pred 120 rokmi mohutné obranné hradisko halštatskej kultúry zo 7. storočia pred naším letopočtom. Neskorší prieskum odhalil dve podhradia a akropolu s celkovou rozlohou 12 hektárov. Dodnes sa zachovali zvyšky základov tretieho ochranného valu.
Podľa jednej teórie zanikla opevnená osada Molpír v dôsledku živelnej pohromy, najskôr prudkého požiaru. Vďaka tomu môže mať pre poznanie prehistórie Slovenska podobný význam, aký majú Pompeje pre Talianov. Hlina a popol spoľahlivo zakonzervovali vyše dva a pol tisícročia staré predmety dennej potreby, sošky bôžikov, keramické zásobnice na obilie či rôzne železné nástroje.
Kedysi bolo zvyšky hradieb dobre vidieť zdola od smolenického kostola, potom však juhovýchodný svah Molpíru zarástol kríkmi a ďalším porastom. A len zasvätení vedia, kde sa začína náučný chodník k hradisku. V tejto neprehľadnej džungli sa o to lepšie darí cezpoľným s nekalými úmyslami. Podľa zistení archeológov výpravy lupičov sem prichádzajú najmä z blízkeho zahraničia. „Po vojne sa o údržbu svahu a celého areálu hradiska staral riaditeľ tunajšej základnej školy Vojtech Chudoba, v jarných mesiacoch spolu so žiakmi vyšších tried čistili Molpír, klčovali a odstraňovali náletovú zeleň,” rozpráva dôchodkyňa Mária Olbřímková. Kedysi pracovala u hasičov a záchranárov. Riaditeľ Chudoba bol zároveň organistom v kostole, za čo ho úrady v 50. rokoch premiestnili na inú školu. Neskôr svahy Molpíru vypásal družstevný dobytok, ale aj to už je minulosť.
Problémom Molpíru nie sú len tzv. detektoristi. Na prvý ochranný val sa už tlačia nové chatky a záhrady. Jeden trnavský podnikateľ si na samej hranici archeologickej lokality postavil pred dvoma rokmi hotový palác. Ťažké nákladiaky so stavebným materiálom brázdili pri jeho výstavbe ochranný val. „Veru, za grófov Pálffyovcov by sa také niečo nestalo, lebo tí stačili zastúpiť pamiatkarov a starali sa o historické skvosty Smoleníc, hoci to nemali vo volebnom programe,” tvrdí Olbřímková.
Vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza národná kultúrna pamiatka, je Obecný úrad v Smoleniciach. Do prípadu sa vtedy musel zastarieť nielen krajský pamiatkový úrad, ale aj pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry. Bývalej starostke pripomenuli, že pri rozpredaji parciel s archeologickými nálezmi má predkupné právo štát. „V areáli hradiska Molpír platí zákaz akejkoľvek stavebnej činnosti,” konštatuje zástupca starostu Smoleníc Peter Mruškovič. Zároveň priznáva, že predchádzajúce samosprávy obce zanedbali údržbu vzácneho miesta. Novozvolené zastupiteľstvo sa chce postarať o lepšiu ochranu hradiska, obnovenie náučného chodníka a využitie národnej pamiatky pri rozvoji cestovného ruchu. Chce, no zatiaľ na to nemá peniaze. „Požiadame o grant Európsku úniu,” zastrája sa vicestarosta.
Zahraniční návštevníci sa čudujú, že Slovákov nadchýnajú egyptské pyramídy, a pritom rovnako starú stavbu majú pod nosom na Molpíri. Majú, ale nechávajú zničiť. „To nie je len problém Molpíru, veď podobne sa ničí a poškodzuje opevnenie na Devíne a ďalšie vzácne náleziská,” upozorňuje Matej Ruttkay z Archeologického ústavu SAV. Tam, kde už pôsobia silné občianske združenia na ochranu kultúrneho dedičstva, napríklad v Nitrianskej Blatnici, tam sa darí aj historickým pamiatkam.Foto popis| Takto podľa archeológov vyzerala osada v Molpíre.
Foto autor| REKONŠTRUKCIA: ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SAVFoto popis| Neďaleko náleziska rastú chaty a záhradky, ktoré sa už tlačia na samotné vykopávky.
Foto autor| FOTO PRAVDA: IVAN MAJERSKÝFoto popis| Osamotená záchrankyňa Molpíru Mária Olbřímková pri zvyškoch brány v jeho treťom ochrannom vale.
Foto autor| FOTO PRAVDA: IVAN MAJERSKÝ -
in: http://www.sme.sk/c/3721713/archeologovia-nasli-unikatny-poklad-zo-14-storocia.html
Archeológovia našli unikátny poklad zo 14. storočia
TRNAVA. Unikátny poklad, ktorý ležal sedemsto rokov pod zemou, vykopali archeológovia pred niekoľkými dňami v Trnave. Počas predstihového archeologického výskumu v jednej z najstarších lokalít v historickom jadre mesta – Jeruzalemskej ulici – našli 114 mincí zo začiatku 14. storočia. Ležali v hĺbke asi 1,6 metra medzi spálenými pozostatkami dreveného obydlia.
“V poklade sa nachádzajú viedenské fenigy a bavorské razby. Nemajú síce bohatú umeleckú výzdobu, ale vyrobené sú z veľmi kvalitného striebra,” uviedol archeológ, riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Domnieva sa, že patrili pravdepodobne solventnému majiteľovi, ktorý mal potrebu ich skryť, pretože išlo o na svoju dobu vysoký peňažný obnos. Pôvodne boli uložené v koženom mešci, ale ten podľahol zubu času a zostal po ňom iba náznak.
Urminský sa domnieva, že trnavský mešťan chcel svoje peniaze ukryť pred vojakmi Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorí v tom čase robili nájazdy na slobodné kráľovské mesto Trnava za to, že sa počas bojov šľachty na území západného Slovenska nepridalo k nemu, ale k uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou. Majiteľ schoval svoje peniaze do kúta domu, ktorý stál v susedstve trnavských hradieb, ten však útočníci podpálili. “Nevieme, či majiteľ peňazí zahynul, alebo sa vrátil na zhorenisko a peniaze nenašiel. Dom však určite vyhorel tesne po uschovaní mincí, pretože na poklad spadli pri požiari steny a zhorené trámy,” povedal archeológ Urminský. Okrem mincí sa v časti domu nachádzala aj keramika, typická pre obdobie prelomu 13. a 14. storočia. Na vojenské aktivity odkazuje aj nález romboidnej strely s tŕňom, ktorá sa používala do kuší. “Očakávame ďalšie nálezy, táto lokalita nesie pečať najstarších dejín Trnavy a samotný skúmaný pozemok pozostáva z dvoch parciel,” konštatoval v rozhovore pre TASR.
Unikátny nález teraz podľa informácií Urminského poputuje do Archeologického ústavu SAV v Nitre, kde ho vyhodnotí odborník Ján Hunka, a potom bude súčasťou pripravovanej výstavy archeologických nálezov z posledného obdobia, ktoré chystá hlohovecké múzeum na apríl. Odtiaľ pôjde do depozitov Západoslovenského múzea v Trnave.
Poklad 114 mincí sa radí podľa hodnotenia Jozefa Urminského k takým mimoriadnym nálezom v Trnave, ako bol nález vyše stovky mincí, datovaných zhruba o 70 rokov skôr ako súčasný nález. Odkryli ho v rovnakej lokalite, v blízkosti gotického Dómu sv. Mikuláša v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, peniaze boli pravdepodobne ukryté počas tatárskych nájazdov na mesto. O niečo neskôr kúsok za hradbami mesta objavili mince z prvej polovice 14. storočia a v roku 2002 v dome priamo na hlavnom trnavskom námestí poklad zo 16. storočia. Ten však nebol v zemi ani v pivnici, ale majiteľ ho zamuroval na povalu do hlineného zásypu nad stropnou klenbou. “Nálezy sú to o to cennejšie, lebo pre krušnú dobu, ktorá bola, je ich výskyt viac ako ojedinelý,” dodal Urminský.
10. 2. 2008 9:33:00 | Copyright © TASR 2008
© 2008 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. -
V Krakovanoch na burze starožitností pri Piešťanoch predávajú dokonca aj známi archeologovia celkom cenné veci aj to sa smie?podpultoví tovar
-
V Krakovanoch na burze starožitností pri Piešťanoch predávajú dokonca aj známi archeologovia celkom cenné veci aj to sa smie?podpultoví tovar
A dokaz? Asi nemas ziadny. Ak mas fotky zaves to tu a uvidime kto to predaval.
-
A čo ak sú tí archeológovia ako “volavky” nasadení políciou ?!
-
Z hľadiska poznania hradu výrazne poznamenaného “socialistickými” úpravami sa nič lepšie nemohlo stať.
Ej, Mgr. Šimkovic, preháňate to.
Tie “socialistické úpravy” asi neboli tak deštrukčné, a tobôž nezvratné, ako chcete ideologicky naznačiť, veď neodniesli nič z toho, o čom sa teraz vytešujete. Keďže ste taký ideológ, mohli by ste zato minúť pár slov o súčasnom “demokratckom / kapitalistickom” prístupe širokospektrálnych subjektov (“vlastníkov”), a najmä o materiálnych dôsledkoch ich výčinov – pre ktoré možno dávate aj návrhy… -
Jsou to jen plane lzi a pomluvy soudruzi!!!Nasi archeologove nikdy nelzou a nekradou.
-
hmmmm? Toto už asi nespraví ibuprofen, tu by sa už asi hodila zvieracia kazajka. Ako povedal môj kolega, ktorý mimochodom nie je historik ani archeológ, proste náhodný človek pozorujúci náhodného človeka: “Na to treba asi veľký talent, aby bol niekto takýto k***t!”
:D -
ach sakra, to pred tým som bol ja, neviem prečo ma to zase medzitým odhlásilo…. ach ach :)
prajem všetkým pekný deň -
Za urcitych okolnosti kradne kazdy, bankari, sudcovia, poslanci a pracovnici vedeckych institucii, muzei a galerii nie su vynimkou. S tym nikdo nic nenarobi. Lenze Jajcaj je Jajcaj a s tym tiez nikdo nic nenarobi. Akurat mi na nom vadia tie ideologicke dristy inac sou jak svina. Nicomu nepomoze a aj dobru myslienku pochova vsetkehohrobar.
Log in to reply.