aktivita › diskusia › Architektúra a stavitelstvo › prírodné lepidlo
-
prírodné lepidlo
Posted by admin_obnova on 2. februára 2007 at 14:25caute chlapci a dievčatá. nemohli by ste sa trochu zamyslieť a poradiť mi ako najlacnejšie na prírodnej báze zlepiť prírodný materiál vo forme drte rastlinných byľ, pilín a čo ja viem čoho. Prípadne najemno rozvláknené piliny, alebo hocijaké rastlinné zvyšky napr. tráva z lúky, čiže dostali by sme taký kúdol s prachom alebo malé kocôčky. No a zlepiť to niečím ako kostný glej, ale keď ten sa vyrába z kostí, tak to sa mi moc nezdá. Niečo alternatívne. Čiže zmiešať s lepom zlisovať, nechať zatvrdnúť a porezať. Možno na báze tých prírodných cementov ako v knihe Nové dějiny pyramid od Josepha Davidovitsa. Je tam zloženie umelého kameňa, materiál nabrali z Nílu, povrchových ložísk minerálov a zmiešali s vodou. Bolo by to síce trochu ťažšie ale hlavne aby to trochu spevnilo. Aplikácia s tepelnoizolačnými panelmi je dosť praktická ako so sypaným materiálom.
Teplo sa mi moc nechce používať to je dosť náročné, aj keď by piliny pustili ten lignín čím by to slepili. Takže nejaké prírodné lepidlo a najlepšie takmer zadarmo.
dík
cauteuskalienka odpovedal 16 years, 8 months ago 4 Členovia · 8 odpovede/odpovedí -
8 odpovede/odpovedí
-
Glej nemusi byt len s kosti moze byt aj z koží :)
Smola: Co takto smola je to skoro prirodne lepidlo.
Medom sa da tiez lepit :P
Škrob, je vyborne lepidlo len neviem ci vydrzi spoj v pripade dreva.
Kazein je idealne lepidlo hadam na vsetko a je nerozpustne.
Dofam ze som dobre nastartoval mensi brainstorming.
-
Anonymous
Member2. februára 2007 at 21:40Dík za naštartovanie. Trochu si to rozpíšem.
Glej ako z kozieho mlieka? či kozie kosti?
to to chcelo zamyslieť sa čo vlastne obsahujú kosti keď je tam glej. nejaký chemik biológ. no a nájsť prírodné náhražky.A smola nesmrdí? či to len smola z ropy, či to je decht? ked asfaltujú. No nejaké prírodné ložisko smoly by sa mohlo nájsť, to sú vlastne ropné produkty. Pokial v tom nieje nejaký vyšší obsah radónu ako v niektorých vyvretých horninách tak by to mohlo byť stabilné. Len treba počítať s tým že sa to môže nahriať lokálne aj na viac celzia ak na to zasvieti slnko, a či sa to nebude odparovať ten smrad.
Zemiakový škrob je ako surovina lacná. To vyskúšam na škrobenie látok máme škrob. Ked obrus môže byť od neho silný že stojí v rohu tak to možno pojde.
Kazeín je mliečna bielkovina. Čiže z mlieka. Toho by malo byť dosť. Ešte prísť na to ako to vyrobyť. resp. najskôr získať nejakú vzorku.
Ešte som našiel toto triedenie:
Minerálne – vodné sklo = roztok alkalických
kremičitanov
Rastlinné – škrobové, dextrínové, kaučukovéŽivočíšne – glejové, kazeínové
Syntetické – epoxidové, polyvinylchloridové,
butadién- styrénové -
Mal by som písať s diakritikou, tým kozi som nemyslel z kozy ale z koží. Z kože.
A teraz niečo o kazeíne:
Kazeíny a kazeináty
Vymedzenie pojmov
(1) Mliečne bielkoviny sú mliečne výrobky s obsahom mliečnych bielkovín v sušine najmenej 85 hmotnostných percent.(2) Mliečne bielkovinové výrobky sú mliečne výrobky s obsahom mliečnych bielkovín v ich sušine najmenej 50 hmotnostných percent a menej ako 85 hmotnostných percent.
(3) Mliečne bielkovinové koncentráty sú výrobky vyrábané z mlieka a z mliečnych výrobkov použitím separačných a koncentračných postupov, napr. membránovou filtráciou.
(4) Potravinársky kyslý kazeín je výrobok získaný zrážaním s použitím technologických pomocných látok (kyselina mliečna, kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, kyselina citrónová, kyselina octová, kyselina fosforečná) abakteriálnych kultúr produkujúcich kyselinu mliečnu, ktorý sa získava kyslým zrážaním odtučneného mlieka.
(5) Potravinársky sladký kazeín je výrobok získaný zrážaním s použitím technologických pomocných látok (syridla a bakteriálnych kultúr enzýmov koagulujúcich mlieko), ktorý sa získava zrážaním odtučneného mlieka.
(6) Potravinársky kazeinát je sušený výrobok získaný z potravinárskeho kazeínu spracovaného neutralizujúcimi látkami a tlmiacimi látkami (hydroxid sodný, uhličitan draselný, fosforečnan vápenatý, citran amónny alebo citran horečnatý).
Požiadavky na kvalitu potravinárskych kazeínov a potravinárskych kazeinátov
(1)Na výrobu potravinárskych kazeínov apotravinárskych kazeinátov možno používať len tepelne ošetrené odtučnené mlieko, ktorého výsledok skúšky fosfatázovej aktivity je negatívny.(2) Potravinárske kazeíny sa podľa spôsobu získavania zrazeniny a zloženia členia na tieto
trhové druhy:
a) potravinársky kyslý kazeín
1. mliečne bielkoviny v sušine, najmenej 90,0 hmotnostného percenta, z toho kazeín najmenej 95,0 hmotnostného percenta,
2. vlhkosť, najviac 10,0 hmotnostného percenta,
3. mliečny tuk, najviac 2,25 hmotnostného percenta,
4. sediment (zhorené častice), najviac 22,5 mg v 25 g,
5. popol vrátane P205, najviac 2,5 hmotnostného percenta,
6. bezvodá laktóza, najviac 1,0 hmotnostného percenta,
7. titračná kyslosť, najviac 0,27 ml 0,1 NaOH na 1 g,
b) potravinársky sladký kazeín
1. mliečne bielkoviny v sušine, najmenej 84,0 hmotnostného percenta, z toho kazeín najmenej 95,0 hmotnostného percenta,
2. vlhkosť, najviac 10,0 hmotnostného percenta,
3. mliečny tuk, najviac 2,0 hmotnostného percenta,
4. sediment (zhorené častice), najviac 22,5 mg v 25 g,
5. popol vrátane P2 0 5, najviac 7,5 hmotnostného percenta,
6. bezvodá laktóza, najviac 1,0 hmotnostného percenta.(3) Potravinársky kazeín musí spĺňať tieto organoleptické požiadavky:
a) vzhľad – farba biela až krémovo biela; výrobok nesmie obsahovať žiadne hrudky, ktoré by sa nerozpadli pod miernym tlakom,
b) vôňa bez cudzieho pachu.(4) Potravinárske kazeináty sa podľa katiónu použitého neutralizačného činidla v trhových druhoch členia na napr. sodný, vápenatý a draselný.
(5) Požiadavky na zloženie potravinárskeho kazeinátu sú
a) mliečny kazeín v mliečnej bielkovine, najmenej 88 hmotnostných percent v sušine,
b) vlhkosť, najviac 8 hmotnostných percent,
c) mliečny tuk, najviac 2 hmotnostné percentá,
d) sediment (zhorené častice), v 25 g vzorky kazeinátu najviac 22,5 mg,
e) bezvodá laktóza, najviac 1 hmotnostné percento,
f) hodnota pH 6,0 až 8,0.(6) V potravinárskom kazeíne a v potravinárskom kazeináte maximálny obsah olova nesmie presiahnuť 1 mg.kg-1 a nečistoty 0 v 25 g.
(7) Potravinársky kazeinát musí spĺňať tieto organoleptické požiadavky:
a) vzhľad – farba biela až krémovobiela; výrobok nesmie obsahovať žiadne hrudky, ktoré by sa nerozpadli pod miernym tlakom,
b) rozpustnosť takmer úplne rozpustné v destilovanej vode okrem kazeinátu vápenatého,
c) vôňa – veľmi slabé cudzie príchute a pachy. -
Ešte azda doplním že Kazeinát vápenatý používaju aj kultúristi ako doplnok výživy. Aj ked neviem ako to môžu vôbec stráviť. Do kazeínu sa pridáva Hydroxid vápennatý –> tým sa stáva z tejto zmäsy nerozpustná látka (samozrejme po zreagovaní a zatvrdnutí, resp. odparení vody)
Jupiter ma hádam doplní.
-
Anonymous
Member27. februára 2008 at 22:18Do holandských lícových tehál vraj pridávajú na úpravu povrchu olovo-imitácia plesne-je to normálne?Ak chcem z plných tehál postaviť kozub, čo budem potom dýchať?Poradte, prosím rýchlo.
-
Prírodné lepidlá:
rastlinné: múky a škroby; dextríny; prírodné živice; prírodný kaučuk
živočíšne: glutínové gleje; kazeínové gleje; albumínové gleje; rybacie gleje
minerálne: cementy; vodné skloGlutínové lepidlá: vyrábajú sa z kolagagénu, ktorý je súčasťou kostí a kože. Glej sa najčastejšie dodáva vo forme granúl, ktoré by mali mať žltú až hnedú farbu a charakteristickú “vôňu”. Používa sa v stolárstve, dnes už asi len pri reštaurovaní.
Kazeínové lepidlá sa vyrábajú pomocou boraxu z bielkoviny kazeín ktorej zdrojom je kravské mlieko – je to v podstate nízkotučný odstredený tvaroh a borax (tinkal – chemicky tetraboritan sodný) je vo vode rozpustný bezfarebný jednoklonný nerast, ktorý podobne ako vápno vytvára vodotesné spojenie s kazeínom. Lepidlo sa dodáva vo forme prášku. (používali sa aj pre drevené nosné konštrukcie, v začiatkoch používania lepených prvkov; zásadným problémom je odolnosť voči vode a plesniam) Dnes sa využíva v ekologických náterových hmotách.
Albumínové lepidlá sa vyrábajú z krvi jatočných zvierat. Používali sa napríklad pre lepnie preglejok
Všetky tieto lepidlá sa síce dajú vyrobiť aj v “domácich” podmienakch, ale nie je to celkom jednoduché. Najschodnejšie je skutočne použitie cementu. (mimochodom, neviem, či je nejaký cement prírodnejší ako iný, doteraz som bol v tom, že cement je na nešťastie pre prírodu prírodný materiál ;-) )
A sme pri klasickom vymýšľaní dávno vymysleného: cementotrieskové dosky, známy heraklit…
Harp, ale to lepenie medom sa mi páči…to by takto zateplený dom bol vlasne taká “aleternatívna” medovníková chalúpka :D
-
Do holandských lícových tehál vraj pridávajú na úpravu povrchu olovo-imitácia plesne-je to normálne?Ak chcem z plných tehál postaviť kozub, čo budem potom dýchať?Poradte, prosím rýchlo.
nie-nie je to normalne… olovo je jed – karcinogenna latka, ktora z vonkajsieho prostredia prenika do organizmu membranami vsetkych buniek ludskeho organizmu, hromadi sa v kostiach, peceni a slezine, pricom moze vyvolat poruchy krvotvorby v kostnej dreni, ubytok cervenych krviniek, leukemiu a dalsie druhy rakoviny, poskodenie centralneho mozgoveho systemu…
myslim, ze olovu sa tazko vyhneme… obsahuju ho nekvalitne sviecky… keramicke glazury a e-maily :) olovnaty benzin…
kulinarska rada… do jedalnicka zaradte vela dusenej ci varenej mrky a kapusty, pripadne vyvary z tejto zeleniny, pretoze pektin tejto zeleniny ma schopnost viazat na seba az 80% tazkych kovov a vylucovat ich z tela…
ak si postavite kozub zo spominanych tehal… urcite zakazte detom a tehohnym zenam vstup do miestnosti… aby nedoslo k spomaleniu dusevneho vyvoja dietata… a k nepriaznivym zmenam v jeho chovani…
-
jaaa nie som mimo temu :lol:
pektin je vlastne taky prirodne lepidlo… je to polysacharid rastlinneho povodu… ibaze sa pouziva v potravinarstve na pripravu gelov, aspikov, marmelad… :smt110
Log in to reply.