-
ako dalej pamiatky v B. Stiavnici
ROZHOVOR S PRIMÁTOROM BANSKEJ ŠTIAVNICE P. BALŽANKOM A RIADITEĽOM KRAJSKÉHO PAMIATKOVÉHO ÚRADU V B. BYSTRICI M. SUROM
(12.02.2007; Televízna stanica STV 2; Regionálny denník, Banská Bystrica; 17.00; 13,5 min.; ĎURIŠ Michal)
Michal ĎURIŠ, moderátor:
“Predpokladám, že táto téma vás zaujme, milí televízni diváci. Takže nech sa páči 048/415 22 65, prípadne naša internetová adresa regionybb@stvbb.sk. Že na vaše otázky, ale i na moje budú odpovedať ľudia kompetentní, vám prezradia ich funkcie a mená. Pán primátor Pavol BALŽANKA, primátor mesta Banská Štiavnica. Vitajte!”
Pavol BALŽANKA:
“Ďakujem pekne. Príjemný podvečer prajem!”
M. ĎURIŠ:
“A pán docent Miroslav SURA, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici. Vitajte!”
Miroslav SURA:
“Dobrý večer!”
M. ĎURIŠ:
“Ak dovolíte, pán primátor.”
P. BALŽANKA:
“Nech sa páči.”
M. ĎURIŠ:
“Pán riaditeľ, začuli sme v tom príspevku, že všetky tie pamiatky sú v takzvane dezolátnom stave. Je ich tam zaradených okolo tridsať. S niečím ste teraz práve nesúhlasili. Prečo sú tie pamiatky v takom stave?”
Miroslav SURA:
“Chvalabohu, tridsať ešte neznamená všetko. Banská Štiavnica skutočne má problémy s obnovou kultúrnych pamiatok. Okrem týchto nešťastných vecí, ktoré sa stali, sú aj pozitívne príklady. Čiže tento dom je v takom stave, ako ste počuli, povedali to viacerí. Jeho záchrana bude nejednoduchá, neľahká. Ešte pristúpime k zložitejším veciam. Chcel by som uviesť Prahu, ktorá po veľkých zátopových vlnách, ktoré zatopili napríklad Libeň, neskôr začali odčerpávať vodu a domy začali padať vlastne preto, že stratili prudko vlhkosť. Aj tento objekt, ktorý sme tu videli, ten Meštiansky dom, má dneska v sebe obrovské kvantá vody, ktoré keď (…), začnú vysychať. Čiže problematika tohto domu je taká, že bude veľmi zložitá. My už chytáme líšku za chvost. My už vlastne zachraňujeme kultúrnu pamiatku, ktorá je devastovaná. My by sme boli omnoho radšej, keby sme mohli na základe už našich vedomostí a skúseností, my vlastne máme preskúmanú väčšinu domov v Banskej Štiavnici, aby sme vedeli urobiť prevenciu. Čiže začať skôr, ako sa dostane dom do takéhoto stavu.”
M. ĎURIŠ:
“Pán SURA, vy ste spomínali, že tých objektov je viac ako tridsať, ako mám ja uvedené tu v mojich poznámkach. Prečo vôbec Banská Štiavnica z pohľadu pamiatkarov vyzerá tak, ako vyzerá? Potom sa na to, samozrejme, opýtam aj pána primátora, nebojte sa.”
M. SURA:
“My už dlhodobo hlásame, prepáčte taký radikálny názor, ale o to jednoduchšia bude odpoveď ‑ Banská Štiavnica je mesto, ktoré tam nemá byť. Lebo to, prečo vzniklo, tam už nie je. Čiže my potrebujeme, aby Štiavnica najskôr začala existovať ako mesto. Keď bude mesto naštartované, budú tam žiť ľudia, bude tam chodiť návštevníci, až potom budeme môcť robiť ľahko pamiatkovú starostlivosť. Potom táto naša činnosť má úplne nový zmysel. Dnes, keď mesto nežije, sa robia tieto práce veľmi ťažko. A to je práve to, o čo sa bude usilovať primátor mesta.”
M. ĎURIŠ:
“Nech sa páči, pán primátor. Budete sa naozaj usilovať? Ožije Banská Štiavnica?”
P. BALŽANKA:
“Pevne verím. Dúfam, že je na čom stavať. Niektoré procesy sú naštartované. Samozrejme, ak sme hovorili tu o nejakom čísle 30, tých objektov, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok a sú ako národné kultúrne pamiatky, je viac 350. Ďalších 160 objektov čaká na takéto zapísanie, alebo sú kandidátmi na zapísanie ako národné kultúrne pamiatky. Takisto máme 3 archeologické náleziská na území Banskej Štiavnice, dokonca dva sú priamo v mestskej pamiatkovej rezervácii. To znamená, že roboty je viac ako dosť. Na druhej strane treba priznať, tak ako aj pán riaditeľ povedal, tým, že s veľkými problémami dávame nový význam týmto budovám, ťažko sa realizuje ich uplatnenie v praxi. A veľká ťažká je aj komunikácia s majiteľmi. Veľmi ťažko sa tlačí na tých majiteľov, aby investovali do niečoho, prečo nemajú aktuálne význam, prečo nemajú svoje určenie do budúcna.”
M. ĎURIŠ:
“Prepáčte, samozrejme, tejto téme sa budeme venovať aj naďalej. Je tu však divácka otázka prostredníctvom internetu.”
Mariana KOVAČECHOVÁ, redaktorka:
“Áno, máme aj otázku, ale chcela by som upozorniť tých, ktorí ešte nemali šancu navštíviť Banskú Štiavnicu, aby sa s týmto mestom zoznámili aspoň prostredníctvom internetu. Pretože webová stránka http://www.banskastiavnica.sk je naozaj veľmi prehľadná a podrobná. Zistíte tam niečo z historických zaujímavostí, architektonické pamiatky tu nájdete aj vyfotografované, všetky podujatia. Naozaj, máloktoré mesto takto pekne rozpracovanú webovú stránku. A teraz už prejdem k tej internetovej otázke. ‑ Niektorí podnikatelia si v Banskej Štiavnici prerábajú interiéry a exteriéry podľa vlastných predstáv. Aké sú kompetencie pamiatkarov? Čo môžu v takýchto prípadoch robiť?”
M. ĎURIŠ:
“Pán SURA, to je otázka asi na vás.”
M. SURA:
“V prvom rade o tom musíme vedieť. Ale to je… samozrejme, že vieme. Je to problém financií. My sme pred týmto rozhovorom s pánom primátorom viedli spolu dialóg. Ide o to, že obnova kultúrnych pamiatok nie je lacná. Systémová grantová schéma Obnovme si svoj dom nerieši všetko. Treba hľadať tie peniaze z iných zdrojov, možno aj medzirezortným konaním ‑ z turistického ruchu. Hovorili sme, že o pamiatkach nestačí len plakať nad rozliatym mliekom, že takáto relácia nevyrieši vlastne nič, okrem konštatovania. Možno by bolo dobre rozpútať celonárodnú diskusiu ‑ čo vlastne chceme? Chceme pamiatky? Chceme, aby tvorili náš imidž? Chceme, aby boli naše pamiatky tým, čo nás robí inými v Európskej únii? Toto sú otázky, ktoré by sme si mali klásť. A čo sa týka detailov, ktoré nám unikajú, unikajú nám z viacerých dôvodov. Jednak vlastníci častokrát nerešpektujú, dôvodia tým, že nemajú peniaze. Iné sú situácie, kedy sú objavené počas prác, iný systém nastupuje pri rôznych variáciách týchto vecí. Nemáme peniaze, dajte nám peniaze, keď chce, aby to bolo v poriadku.”
M. ĎURIŠ:
“Stále je to ten problém peňazí, ako hovoríte.”
M. SURA:
“Áno, áno.”
M. ĎURIŠ:
“Pán primátor, čím chcete vy naštartovať tú obnovu a ako chcete oživiť Banskú Štiavnicu?”
P. BALŽANKA:
“Aj v rámci nášho nového programového vyhlásenia samosprávy, ktorá začala po voľbách 2. decembra 2006 novú cestu v rámci Banskej Štiavnice, sa zaoberáme touto otázkou. A častokrát je to naozaj o čo možno najintenzívnejšej diskusii. Nazvem to spásou ‑ pre Banskú Štiavnicu sú veľké štátne podniky. Poviem otvorene, sú to rezorty, sú to sídla štátnych podnikov alebo štátnych inštitúcií, ktoré majú v rámci svojho rozpočtu prostriedky na to, aby dokázali obnoviť takúto národnú kultúrnu pamiatku, dokázali ju prevádzkovať. Potom sú to, samozrejme, silné investorské skupiny, ktoré už ale, nazvem to, možno trošičku opatrnejšie obzerajú tú korunku, ktorú chcú investovať do prípadnej rekonštrukcie. Zvonku sa snažia dodržiavať, samozrejme, všetko to, čo im pamiatkový úrad prikáže, ale zvnútra niekedy je to už také, by som povedal… Ale častokrát si povieme aspoň ako Štiavničania, však ten dom si neodnesú na pleciach niekde preč a my ako Štiavničania aj turisti Banskej Štiavnice budú mať o jeden pekný objekt v Banskej Štiavnici viac. Aj v upútavke bolo povedané, že ak nie je mesto majiteľom budovy, máme veľmi zviazané ruky. Máme jeden taký zaujímavý motivačný nástroj. V prípade, že majiteľom predmetnej nemovitosti, ktorá je predávaná, je mesto, predávame zvlášť nemovitosť a zvlášť pozemok, pričom predaj pozemku, respektíve jeho cenu zaväzujeme dvojročnou lehotou dania tejto nemovitosti do prevádzky. To znamená, poviem príklad ‑ ak súkromná osoba kúpi nemovitosť v mestskej pamiatkovej rezervácii a opraví ju do dvoch rokov, pozemok meter štvorcový pod touto budovou bude stáť trebárs 300 korún, ak toto nedodrží, bude stáť 1600 korún. Toto je výrazne motivačný faktor, avšak so smútkom musím konštatovať, že častokrát ani tento motivačný faktor nezaberá na tých investorov, skôr sa snažia špekulovať. Kúpi historickú budovu s veľkou historickou hodnotou, potom ju posunú niekde ďalej a takto to potom dopadne.”
M. ĎURIŠ:
“Prepáčte, páni, my sme mali pripravený ešte jeden materiál, žiaľ už ho neuvidíme, týkal sa HELLOVHO domu, ktorý našťastie, ale pán SURA, vy o tom musíte vedieť viacej, dopadol dobre, pokiaľ sa začal ten dom trošku sanovať. Je to tak?”
M. SURA:
“No, čo je to dobre? Tento dom si pamätám ešte, keď som osemdesiatom štvrtom roku prišiel robiť na záchrane Banskej Štiavnice. Tento dom bol vtedy v havarijnom stave. Dneska ten dom nie je v lepšom stave, avšak vďaka viacnásobným prostriedkom z grantového systému Obnov si svoj dom, je aspoň stabilizovaný. Čiže prvky, ktoré tvoria jeho slohovú hodnotu, dneska sú podopreté železnými konštrukciami, do objektu netečie, sú urobené strešné zvody. To je to prvé, čo má prísť. Len za tým nasleduje to, čo treba urobiť. A tam už nám nepomôže, ako som už povedal, niekoľko stotisíc korún, tam už musí byť záujem toho, kto ten dom ide využívať. A ten zatiaľ nie je známy.”
M. ĎURIŠ:
“Dobre. Je mi to jasné.”
P. BALŽANKA:
“Potrebujeme dostať jednoducho do tých domov život. Život do centra, život do toho jadra, plného historických a kultúrnych pamiatok a ono sa to už potom rozbehne.”
M. ĎURIŠ:
“Súhlasí s tým aj historik?”
M. SURA:
“Áno, áno. My chceme zvýšiť rating Štiavnice. A ten nespravíme tak, že na ceste pre motorové vozidlá, teda diaľnica popri Hrone nemá napríklad dneska odrážku, že toč vpravo ‑ je mesto zapísané na zozname Svetového kultúrneho dedičstva. To sa dozviete až v Štiavnici pred samotným mestom. Takže my vieme robiť aj úplne základné chyby. To, kde sa všetci hrdia, že aha, to máme my, tak my nie. Štiavnica je do dneska najlepšie utajeným mestom, zapísaným v Svetovom kultúrnom dedičstve.”
M. ĎURIŠ:
“Dobre. Páni, vidím, že obom vám…”
P. BALŽANKA:
“Mne je to jasné.”
M. ĎURIŠ:
“Ja vám verím. Obom vám Banská Štiavnica leží nie v žalúdku, ale na srdci. Banská Štiavnica je však v Stredoslovenskom kraji. Ako ste si isto všimli, Slovenská televízia organizuje súťaž ‑ Hľadá sa superkraj. Aký je váš vzťah k strednému Slovensku, páni? Pretože najbližší piatok budeme bojovať proti východniarom, teda bojovať ‑ symbolicky, pochopiteľne. Aké sú vaše prognózy?”
M. SURA:
“Náš vzťah k nášmu rodnému kraju?”
M. ĎURIŠ:
“A aké sú vaše prognózy?”
M. SURA:
“Má aj historické opodstatnenie, keďže náš (…) má tristo rokov. Takže sme tu vydržali, tak už je to prejav istej statočnosti, že sme sa stadiaľto nevzdialili. Jednak vzťah je daný mojou profesiou, ktorú môže robiť len s diagnózou patologický optimista. A teda ja sa usilujem celý život a strávil som tu už nejeden rok ‑ zachrániť, čo sa dá. Častokrát prirovnávam pamiatkarov, na ktorých sa zvezú všetky hriechy sveta, k HREBENDOVI, teda predávame knižky, presvedčujeme ľudí o tom, že to, čo majú, je ich obrovským majetkom, obrovskou hodnotou. Vidím to tak.”
M. ĎURIŠ:
“Dobre. Čiže pán SURA, je mi jasné, komu budete drukovať vy v tom súboji. Pán primátor?”
P. BALŽANKA:
“Dúfam, že nečakáte nejakú inú odpoveď. Nechcem, aby to vyznelo pateticky, ale úprimne milujem Banskú Štiavnicu, ja som Banskoštiavničan telom aj dušou. A z toho sa dá následne veľmi jednoducho, logicky odvodiť, že komu budem fandiť.”
M. ĎURIŠ:
“Slovensko hľadá superkraj! Takže je to jasné. Milí Košičania, máte sa na čo tešiť, máme za sebou veľmi silné zázemie! ‑ Páni, veľmi pekne ďakujem za návštevu. Dovidenia.”
-
5 odpovede/odpovedí
-
:!: Keby oko nevidelo, rozum asi neuverí :?: :!: Pán Sura spomína aj diagnózu, tú jeho by som si netrúfol stanoviť. No stredisku KPÚ v B.Š. by zrejme prospela odluka od KPÚ v B.B. (čo tak delimitovať pod KPÚ v Žiline?). Trvalo sa dovolávame propagácie v médiách, utajenie tohto vystúpenia p. Suru by pamiatkam, a najmä pamiatkárom, pomohlo viac ako akákoľvek medializácia. Trestuhodne premrhaná príležitosť. Navyše v spojitosti s B.Š. Až takú “pozornosť” si toto mesto nezaslúži :(
-
Tym chcel p. Sura asi povedat ze napriklad v takej Bratislave ci B. Bystrici sa robi pamiatkova starostlivost lepsie. Investor tam pride a zariadi si aby sa mu do pamiatky ci budovy v pam. starostlivosti nik nestaral. Alebo nie?
Je vsak pravda ze stiavnica potrebuje zivot do centra viac ako cokolvek ine. Samospravny kraj to vsak neriesi. Min rok odislo z centra niekolko mozno aj tisic VS studentov. Tomu hovorim strata.
-
Tiež som prekvapený, že VŠ rušia v B.Š. fakulty a katedry, ktoré sa do mesta až uzneseniami vlády presadili. Keďže v posledných rokoch vzniklo mnoho vys.škôl aj tam, kde nikdy nemali tradíciu, často ani zázemie, tak školstvu dochádza dych. Škoda, že aj na úkor B.Š.
-
Otvorená výzva na odvolanie riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici
http://www.obnova.sk/blog/otvorena-vyzva-na-odvolanie-riaditela-krajskeho-pamiatkoveho-uradu-v-banskej-bystrici -
Parcelny / ohradny mur banickej nemocnice, ktory je sucastou kulturnej pamiatky prebieha v tychto dnoch “obnovou”. Alebo to skor nazvat destrukciou autentickeho vzhladu? Tento mur bol paradoxne ikonou Workshopu ktory bol zamerany na konzervaciu murikov (2010)
http://www.obnova.sk/clanok/kamen-pri-obnove-pamiatok
V com podla mna spociva destrukcia? Vec ma dva hladiska. Metodicke a technologicke.
– Prehresky proti autenticite. Kamen nie doplnany v povodnej skladbe, strukture a materiali ale je nahradzany vapenno-cementovou maltou a aj ulomkami tehal.
– Toto je zaroven aj technologicky problem. Mur ktory podlahol tak masivnej destrukcii fo forme vyplaveneho pojiva nemoze fungovat iba na tom ze niekolko desiatok cm hlboke skary a aj 10cm siroke doplnime iba maltou. A aj to podla prveho pohladu vyrazne nadstavenou.
Log in to reply.