-
Ucebnica dejin pre celu EU
Nedavno som v SME cital o tom ze nemka Annete Schavan chce presadit jednotnu ucebnicu pre celu EU. Vyjadroval sa tam k tomu aj Zemko. eho nazor je ze my sa nevieme dohodnut ani so susedmi s Madarska. Nevidi to realne. Tiez spomenul ze by jednotlive staty neamli pravdepodobne k dispozicii taky rozsah aky by chceli.
-
12 odpovede/odpovedí
-
Myšlienka / idea “zjednotenej” učebnice pre dejepis Európy je prínosná. Mohla by prispieť k povzneseniu vedomia o spoločnej Európe (európskom priestore) a súdržnosti v jej rámci.
Myšlienka však stroskotá(va) na požiadavkách práve zúčastnených strán, ktoré by si nárokovali stále viac “pre seba”. Učebnica by však mala prijať model základných “tendencií”, “smerov” a “trendov”, resp. mala by ich identifikovať v rámci vývoja – s tým, že môžu byť uvádzané konkrétne príklady (explikácie) – a práve tu môže nastať svár.
Napr. také štúrovské hnutie (Slovensko) bolo jedným z viacerých národných hnutí tzv. utláčaných národov v rámci svojho obdobia; napriek prirodzenej rozličnosti aktérov a miest mali veľa spoločného – príbuzných zámerov a cieľov. Na takto chápanom výklade dejín by sa Európa mohla dohodnúť; svedčilo by to o vyspelosti poverených zástupcov a o vôli k nájdeniu zhody.
Práve tí najprofilujúcejší historici dospeli k oným “sumárnym” (analytickým) záverom, čo povyšuje ich prácu z roviny čistej materiálovosti (faktografie) do roviny koncepčného prínosu – k samotným Dejinám.
-
myslienka takejto ucebnice je v skutku zaujimava, ale mam pocit ze by to trosku potlacalo taku narodnu hrdost pretoze by v takomto pripade bolo menej casu na narodne (cisto narodne – daneho statu – historicke udalosti). Dokazal by som si to predstavit v pripade, ze by boli hodiny dejepisu dve – europska a narodna…
v opacnom pripade… myslim ze by nase deti vedeli o vsetkom ale zaroven o nicom… -
:arrow: uhlie, oceľ, obchod a služby, to je príliš málo, aby EÚ zmysluplne pretrvala. Časom musí byť prepojená aj “spoločnými dejinami”, lebo mnohé historické väzby tu sú, a vždy aj boli (Skýti, Kelti, Rimania…etc.). Možno tiež vznikne niečo, čomu bude možno hovoriť “európska kultúra” (pokusy o “európsky film” už sú tu, aj keď “iba” ako protiváha filmu americkému). Určite nie som prívržencom akéhosi európskeho “pudingu”, v ktorom nerospoznáme jeho pôvod, no “európsky šalát”, v ktorom vidieť a citiť jednotlivé ingrediencie, môže byť chutný a príťažlivý. Žeby spoločná učebnica dejepisu zaťažila študentov viac, ako dnešné vyučovanie dejín Európy po častiach ?! To je len vecou prístupu. Podľa mňa: proces od “celku k detailu” môže byť úspešnejší, ako naopak. Najmä ak niektorí, poznajúc priveľa podrobností a detailov, si už (zavalení najmä prevahou dátumov a čísel), celok ani nedokážu zložiť, resp. aspoň predstaviť :wink:
-
Ak ste dňa 14.3.2007 vo večerných hodinách na STV2 sledovali televíznu reláciu vysielanú pre maďarskú menšinu (bohužiaľ názov nepoznám), reč bola aj o tejto záležitosti. Diskutujúci odborníci maďarskej národnosti (aj keď oni sami o sebe hovoria že sú maďarmi žijúcimi na slovensku a k Maďarsku sa hrdo hlásia), vyriekli niekoľko veľmi zaujímavých, ale zároveň závažných názorov. Podľa nich je napríklad spoločná učebnica maďarsko – slovenských dejín potrebná, ale vydať ju bude možné len v spolupráci s novou generáciou slovenských historikov, ktorí budú ochotní chápať a prezentovať spoločné Uhorské dejiny inak, než tí súčasní :?: Dokonca prítomná historička prišla s tvrdením, že podľa historických záznamov Slováci v Uhorsku neboli utláčaní a spolužitie oboch národov bolo harmonické a bezproblémové. Problémy nastali až okolo roku 1848 (revolučné roky) kedy si oba národy začali uvedomovať svoju vlastnú národnú hrdosť a snažili sa osamostatniť najmä od Rakúska. Zaujímavé tvrdenie, najmä ak si uvedomíme kto celé stáročia na Slovensku vládol ekonomicky aj mocensky. Koľko príslušníkov Uhorskej šľachty bolo Slovákov a koľko Maďarov? Ďalšou skutočnosťou, ktorá ma v spomínanej televíznej relácii veľmi prekvapila bolo priznanie diskutujúceho stredoškolského učiteľa, že na hodinách dejepisu bežne vyučuje z maďarských učebníc (rozumej Maďarskú republiku). Netajil sa tým, že žiakov dejiny Uhorska mimoriadne zaujímajú a v diskusiách živo prejavujú poľutovanie napr. nad “Trianonom”, ktorý považujú za veľkú tragédiu maďarských dejín.
Takže na záver: spoločnú učebnicu dejín ÁNO. Ale takú, ktorá bude naozaj SPOLOČNÁ. Tragédiou by bolo, ak by sa vnej ocitlo učivo tendenčne priklonené na tú, alebo inú stranu. Ak by sa slovenský študent mal učiť o tom, ako nám bolo za Uhorska dobre, aký tu bol rozkvet a rozmach, ako maďarskí šľachtici prideľovali slovákom pôdu a podporovali ich, tak potom ďakujem pekne. To by bol Maďarský dejepis napísaný po slovensky. Bohužiaľ, súčasní maďarskí pedagógovia, historici (a musím povedať) že aj politici majú podľa mňa tendencie dejiny revidovať a prinavracať sa k myšlienkam Veľkého Maďarska. -
Neviem prečo je veľké Uhorsko stále tak ošemetnou témou.
Históriu dezinterpretujú rovnako maďarský aj slovenský historici. Keďže my sme tý čo sa odtrhli, je vysoký predpoklad, že históriu deformujeme viac ako dedičia kultúry veľkého Uhorska. V podstate sme sa cielene zbavili časti našich dejín, ktoré máme nejakých smiešnych 1000 rokov spoločné. Potrebovali sme od nuly vytvoriť mýtus slovenského národa. Prvok negatívneho vymedzenia identity je na pováženie. Teoreticky sme dedičmi maďarskej kultúry, len ju nevieme prijať. Tak nemáme radšej takmer nič.
Na druhej strane aj nacionalizmus patrí k prirodzeným prejavom, chyba je len v atmosfére v ktorej sa táto problematika zvykne vnímať.
S tou dvojitou výučbou dejín, to je sympatický nápad. Viesť školákov prostredníctvom komparácie rôznych zdrojov k pluralitnému relativistickému pohľadu na neriešiteľné rozdiely v interpretácii jednotlivých historických udalostí. To by šlo. Možno.
-
:arrow: zväčša odmietavé postoje spoločnej učebnice o európskej histórii ma utvrdzujú v názore, že je potrebná. Nemyslím, žeby to bola učebnica pre prvý stupeň, skôr pre deviatakov a gymnazistov. Teda už dosť vyspelých, aby pochopili rôznu interpretáciu historických udalostí. Hlavný text by teda mal uvádzať vedecky doložené fakty, dole (“pod čiarou”) by mohli byť uvádzané aj interpretácie odborníkov všetkých (2-och a viacerých) zainteresovaných strán (krajín). Študent (čitateľ) by dal prednosť faktom, alebo emóciám, no nemalo by sa stať, aby niečo bolo pred ním skryté… :wink:
-
Keby sa na tuto temu neboli v rovnakom zmysle vyjadrili viaceri, myslel by som, ze to napisal nas vyucujuci muzeologie. Presne to co napisal dobran, saecula a scasti aj Eo Ipso bolo vyslovene na prvej prednaske. Vzdanie sa vlastnej historie a nevyhnutnost slovensko-madarskeho vyrovnania pre nas Slovakov. V zavere prehlasil, ze narod, ktoy sa vzdal svojej minulosti sa vzdava aj svojej buducnosti (alebo tak nejak) a ulozil nam napravu ako celozivotnu domacu ulohu. Myslim si, ze mal dost pravdu hlavne pokial ide o kulturu a kulturne dedicstvo a mozno aj v tom spociva hlavna idea EU ked sa zamysla nad projektom jednotnej ucebnice dejepisu. Uloha to nebude lahka ale snad sa vysledku doziju nase deti :D
-
:arrow: projekt spoločnej učebnice pre EU je zaujmavý no skrýva viac nebezpečenstiev než osohu v súčasnej dobe. stredoeerópsky priestor je plný xenofóbneho a nacionalistického pretlaku, ktorí práve teraz po posintegračnom období sa dostáva na povrch. nechcempovedať že by hrozila balkanizácia regionu no idealne to tu nevizerá. tak isto je treba brať do úvahy aj balkánsky region(západný balkán) kde sa len v posledných rokoch podarilo zvládnuť situaciu ako tak. a západ je tiež nie tak v pohode ako sa zdá na prvý pohľad. skoncipovať európsku učebnicu ako celok v súčasnosti by viznelo viac kontraproduktívne než prínosne. tu by sa viac hodilo spracovanie dejín ako sa učí na naších sloch vo význame rozdelenia dejín na svetové a domáce. svetové su tak či tak na 90% európske. prave tie by sa mohli spracovať spoločne to by bolo priechodné riešenie pre všetkých a nevivolalo by to zbytočné vášne, ktoré by len posilnili nacionalistických-populistov. :arrow: :arrow: :arrow: :arrow:
-
Pre saeculu:
Dovolím si v niečom nesúhlasiť. To niečo je ale pritom veľmi podstatné. Slováci niesu a ani nikdy neboli dedičmi maďarskej kultúry. Už bežne prezentovanou a dokázateľnou teóriou je, že na spoločnom území, najmä bezprostredne po vzniku Uhorska Slováci aj Maďari žili rovnocenne. Dokonca Arpádovci, ktorým Štefan ponechal Nitriansko, Hont, Abov atď… ako samostatné územné jednotky (župy) severného Uhorska, mali silné väzby so Slovákmi, a Slovanmi všeobecne (najmä pokrvné). Takže skôr sa prikláňam k názoru, že dejiny a kultúra v Uhorsku sa tvorili spoločne, navzájom sa ovplyvňovali a vyvíjali. Tkaže tvrdiť, že nosným národom Uhorska boli Maďari, je už dávno nemoderná a prekonaná verzia Maďarského dejepisu.
-
Teda späť na tému učebnice:
je úlohou historikov, aby pri tvorbe novej učebnice dokázali akceptovať aj moderné výskumy a možno úlohou národných vlád (najmä na Slovensku) by bolo financovať najmä archeologické výskumy. Archeologický výskum na Slovensku má čo doháňať, ani za Uhorska, ani za Československa nášmu územiu nebola venovaná dostatočná pozornosť. Aspoň podľa mňa. Vždy sme boli vnímaní iba ako súčasť iného štátneho útvaru. Preto chýbajú argumenty a preto sa nám zdá, že Slováci nemajú zaujímavé dejiny. Vďaka ľuďom s veľkým Ľ., ako napr. p. Pavel Dvořák postupne zisťujeme, že tomu tak nie je. SLováci boli rovnako štátotvorným národom Uhorska, ako Maďari. Spoločne tu žili, spoločne bojovali proti nepriateľom, dopĺňali sa a vyhovovalo im to. Do určitej doby. Že to neskôr (najmä v 18. – 19. stor.) začali maďari nakláňať na svoju stranu, to je druhá vec. Ale o tom nám musia PRAVDIVO, bez zaujatosti povedať naši – vaši – ich historici. DRŽME IM PALCE.
-
ad Dobran,
priznávam, dedičia maďarskej kultúry, to bol z mojej strany prešľap. Ale keď použijem termín uhorskej, neviem či to bude menej konfrontačné. Nepopierateľne sme sa spolupodieľali na tom čo sa interpretuje ako majoritná uhorská kultúra. Len pre istotu sa tú majoritnú kultúru nechávame Maďarom a pipleme sa vo svojej minoritnej. A potom sa čudujeme, že Slováci boli nejaký svojrázny národík mimo hlavného prúdu. Nie som odborník na tieto otázky, ale zjavne sa náš postoj k vlastnej identite zasekol niekde v etape národnoemancipačných tendencií. A pritom sa uhorsko /lepšie RU/ dá chápať ako územný celok v rámci ktorého sa zásadne vyvíjala spoločná identita stredoeurópanov. Keď sa ktokoľvek zo strednej európy začne zaoberať genealógiou zistí, že národnosť a kultúrna príslušnosť je len voľba, geneticky sme všeobecne stredoeurópania, mix od x až po y-te etnikum. -
ad Dobran,
priznávam, dedičia maďarskej kultúry, to bol z mojej strany prešľap. Ale keď použijem termín uhorskej, neviem či to bude menej konfrontačné. Nepopierateľne sme sa spolupodieľali na tom čo sa interpretuje ako majoritná uhorská kultúra. Len pre istotu sa tú majoritnú kultúru nechávame Maďarom a pipleme sa vo svojej minoritnej. A potom sa čudujeme, že Slováci boli nejaký svojrázny národík mimo hlavného prúdu. Nie som odborník na tieto otázky, ale zjavne sa náš postoj k vlastnej identite zasekol niekde v etape národnoemancipačných tendencií. A pritom sa uhorsko /lepšie RU/ dá chápať ako územný celok v rámci ktorého sa zásadne vyvíjala spoločná identita stredoeurópanov. Keď sa ktokoľvek zo strednej európy začne zaoberať genealógiou zistí, že národnosť a kultúrna príslušnosť je len voľba, geneticky sme všeobecne stredoeurópania, mix od x až po y-te etnikum.
:arrow: stredoeurópanstvo ako identita je niečo čo vzniklo až po rozpade sovietskeho imperia. to ako ho vnmame teraz je len súčasná predstava v minulosti to tak nebolo.
uhorská historia je aj našou no termín uhorsko obydve strany vnímajú rozdielne. v maďarsku v šeobecne platí že išlo o maďarský štát zatiaľ čo unás sa to chápe ako pomenovanie pre štát v ktorom žili aj iné etniká než len maďarské. to znamená že aj iné etniká sa zúčasňovali formovania štátnej kultúri. :arrow:
Log in to reply.