aktivita › diskusia › Reštaurovanie a konzervovanie › kriedovy podklad
-
kriedovy podklad
Posted by ilo on 9. marca 2007 at 20:19Ahojte.Kto by mi vedel pomôcť?Prvy krat v živote nanašam kriedovy podklad.Použil som na to plavenú kriedu od Kittfortu v kombinacii s kostnym glejom ako je zname.Pomer glejovej vody je taky aky by mal byť aspoň podla toho čo som sa dočital v literatúre.Prve dve vrstvy sa mi nanašali normalne az na to že sa mi tvorili bublinky.Ktore po vytuhnuti spravili plno jamiek.Ale nojhorsie na tom je že tretiu vrstvu ked nanašam tak sa mi lepí stetec na podklad a ked trocha pritlačím tak už stieram dole tu predošlú vrstvu.S tou treťou vrstvou som došiel do polovice ramu a musel som prestať.A keď to uschlo tak mi ta vrstva este k tomu vsetkemu popraskala.Co mam robiť. poradte mi prosím
shamman odpovedal 13 years, 1 month ago 5 Členovia · 19 odpovede/odpovedí -
19 odpovede/odpovedí
-
Ahojte.Kto by mi vedel pomôcť?Prvy krat v živote nanašam kriedovy podklad.Použil som na to plavenú kriedu od Kittfortu v kombinacii s kostnym glejom ako je zname.Pomer glejovej vody je taky aky by mal byť aspoň podla toho čo som sa dočital v literatúre.Prve dve vrstvy sa mi nanašali normalne az na to že sa mi tvorili bublinky.Ktore po vytuhnuti spravili plno jamiek.Ale nojhorsie na tom je že tretiu vrstvu ked nanašam tak sa mi lepí stetec na podklad a ked trocha pritlačím tak už stieram dole tu predošlú vrstvu.S tou treťou vrstvou som došiel do polovice ramu a musel som prestať.A keď to uschlo tak mi ta vrstva este k tomu vsetkemu popraskala.Co mam robiť. poradte mi prosím
Nemam sice s tymto moc skusenosti, ale cosi som uz kriedoval. Neviem co myslis pod tym ze sa ti podklad stiera. To by si musl dovysvetlovat, alebo poslat foto.
Ked ti vsak vrstva vypraskala znamena to ze si pouzil riedku zmes.
-
,,Stiera,, som myslel to ze keď tu vrstvu natieram tak nemôžem moc na podklad tlačiť štetcom.Lebo tým že ju natriem tak ta vrstva pod nôu namokne a vačším tlakom štetca ide dole.
-
takže sa mi podarilo odoslať aj fotky.NA tej vrchnej fotke vidno ako sa mi spravili na kriede bublinky a praskliny.Takze neviem co by som s tym mohol spraviť ako spravne naniesť tu kriedu na povrch toho ramu?Tym bublinkam sa nemôžem nijak vyhnuť.Prosim o odpoveď
-
Zdravim, no nevim zda poradim, ale pri kridovani prvni dve i tri vrstvy delam tupovanim – tzn. dotykam se stetcem jen bodove a to tak, aby se teck ynedotykaly…teprve dalsi vrstvy natiram…pomohlo by snad i vymenit tvrdsi kostni klih za kozni…pokud bude zajem muzu pridat i nejake citace na literaturu…
-
Ahoj tonda.No to vyskusam to tupovanie.Ja som tupoval len prvu vrstvu.Robil som to podĺa literatury.A este nevieš mi povedat prečo sa mi robia tie bublinky?A preco mi popraskala ta kriedova vrstva.Ono sa mi zda ze podklad je moc savy lebo sa mi štetec lepi pri tom nanašani ale pri tom kostni glej je v pomere ktory som vyčital z literatury.A ešte aku asi hustotu by mal mať ten nater? Jak čo?Ja ho natieram asi tak husty jak je smotana.A tu literaturu možeš pridať.
-
No nevim zda jsi podklad pred kridovanim napustil klihovou vodou pro sjednoceni savosti…to praskani muze byt klihem, spatnym pomerem klihu a kridy, rychlosti schnuti(susit spis pomalu – ne u kamen:-) ale i tim neupravenym podkladem…s temi bublinkami nevim – snad jsi promychal kridovy roztok prilis prudce a dostal se ti do nej vzduch…nechej ho tak hodinku “oddechnout”…co se tyka hustoty – ze stetce by mela krida pomalu stekat…rozhodne se nesmi roztekat po dreve…takze tak asi:-)
…starsi tituly tu nemam, nicmene z nedavno vydanych najdes technologicky postup treba u Lososa (Losos, L.: Pozlacování a polychromie. Grada Publishing, Praha 2005. cena cca 130,-)
p.s. …ted jsem se jeste dival na ty obrazky – mozna nanasis prilis silnou vrstvu – rukopis rezby by nemel byt po trech vrstvach necitelny…s tim muze taky souviset sklon k tem zminenym prasklinkam…
-
no ja presne popišem ten postup jak som kriedoval ten ram:takže ten ram je z borovicoveho dreva.Predtym na ňom bola tak isto kriedova vrstva ktora bola velmi poškodena tak som ju dal dole vodnou sprchou.Tak po vysušení som napustil povrch dreva glejovou vodou v pomere(500g kostneho gleju na 3l vody).Po uschnutí som naniesol prvu vrstvu kriedy zmiešanu s glejovou vodou tak isto rovnakym pomerom gleju(500g kostneho gleju na 3l vody)Ked som premiešaval tu zmes tak som si daval velky pozor aby som ju miešal pomaly aby sa mi netvorili bublinky.Ale oni sa aj tak robili. Tu prvu vrstvu som nanašal tupovanim zmes bola mierne tepla asi tak 40 stupnov.Po Uschnutí,ktore trvalo asi 1 deň som druhu vrstvu ktoru som pripravil rovnako, nanašal naterom.Inač pri každej vrstve sa mi tvorili tie bublinky.A tretia vrstva tak isto pripravená,s ňou som došiel do polovice ramu a dalej som nepokračoval lebo sa mi to nepačilo.Ked som ju nanašal tak štetec sa mi lepil na podklad tak som musel naberať viac hmoty na štetec a tym sa mi ta vrstva stala moc silnou a zaliala tie detaily na rezbe.No neviem čo s tym teraz.Literaturu som mal prave tu od Lososa-Grada Pozlacovanie a polychromia.A okrem toho som mal dve staršie knihy o tom kriedovom podklade
Tonda prosim keď možeš tak mi napiš tvoj podrobny postup pri kriedovaní.fotky z prveho nanosu kriedy ornamenty su z keraplastu -
Zdravim Ilo.
Nekriedoval som sice uz asi dva roky, no este cosi si pamatam.Zda sa mi, ze mas zarobenu silnu kriedu 16.6%. Ide ti brusit?
Mi sme na skole kridovali so 7% a v Polsku som sa stretol s 12%, no to uz bola dost tvrda vrstva.
Princip nanasania je taky, ze pomer percent gleja by si mal dodrzat rovnaky, pripadne smerom nahor uberat. Vrchne vrstvy nesmu byt silnejsie ako spodne, inak dojde pnutiu a praskaniu. Moze sa ti to lahko stat, ked kriedu zohravas viac krat, pricom dochadza uniku pary a tym aj zvysovanu percent gleja.
Ja som vzdy daval do kriedy kvapku – dve lanoveho oleja, cim sa krieda stala pruznejsou. Pouzivaju to maliary na seps. Na studiu v Polsku sme do kriedy pridavali cukor a ten sluzil ako plastifikator.Robeniu bubliniek dochadza aj, ak je predchadzajuca vrstva sucha, rychlo pije vodu a tvoria sa bublinky. Ja nanasam dalsiu vrstvu, ak predzadajuca vrstava “zavedne”, cize nie na uplne suchu, to znamena, ze kriedovanie je otazka jedneho dna. Ak vsak vrstva vyschne, tak ju trosku pokropim vodou a zacnem nanasat.
A este nieco, myslim ze nanasas velmi hustu kriedu!!!
To je asi vsetko, s ostatnym hore Tondom napisanym suhlasim.
Je to niekedy zlozite, a vela veci sa da naucit len praxou, teoria len naznaci cestu a niedy sa aj majster tesar utne. :wink: -
Zdravim Mikulasm velmi pekne dakujem za vysvetlenie.S tym pomerom gleju si mi veľmi pomohol.Len neviem čo s tym teraz keď to mam v takom stave mam tam dve vrstvy a tretiu do polovice.Mal by som to dať dole?Alebo nanašať dalej tu kriedu na to?Lebo keď to začnem umyvať tak mi asi poodletuju ornamenty ktore su z keraplastu.Ja som raz kriedoval keď sa to da tak nazvať asi pred 4-mi rokmi.No miesto kriedy som zmiešal glejovu vodu z hladkou sadrovou stierkou na steny ,,stemal,, ktora sa predava v takom skupenstve ako husta kaša vo vedrach.Lebo mi niekto povedal že to obsahuje plavenu kriedu.No vysledok bol ako pri kriedovani.Hladky povrch a drži to tam na dreve do dnes.Ani to nepopraskalo.Prikladam foto,,Faraon,, Inač ja som rezbar tak takyto vytvor odo mnafaraon-polychromia
-
Pokial sa ja pamatam, tak nanasanie novych vrstiev na “bublinkovu” vrstvu bolo neuspesne.
Neviem aku zaverecnu upravu pouzijes. Ak budes zlatit na vysoky lesk, tak odporucam nepodarene vrstvy dat dole, lebo nekvalitny podklad sa hned prejavy.
Do buducna (ak nebude podmienka klasicky kriedovy podklad) mozes pouzit uz tebou spominany, hotovy kriedovy tmel. My mame odskusany tmel tzv. Litostucco. Da sa riedit vodou, nepraska, dobre sa s nim pracuje, lahko sa brusi a je reverzibilny.A ku tomu faraonovi:
myslim si, ze ked si si dal namahu vyrezat ho z dreva, mohol si sa uz pohrat s jeho polychromiou a neuspokojit sa len s bronzenkou.
Vela zdaru! -
Zdravim. Dakujem za rady.Skúsim tu kriedovu vrstvu naniest ešte raz a potom priložim fotky z vysledku mojej prace.Ešte raz dik všetkym zúčastnením. ilo
Log in to reply.