-
Rekonštrukcia valkového domu
Pozdravujem všetkých odborníkov.
Kúpili sme 60-ročný valkový gazdovský jednopodlažný dom.
Chceme ho rekonšruovať, aby nám slúžil veeeeľa rokov.
Dlhú dobu sledujem fóra, portále, …, no nenašiel som jasné odpovede.
Existuje skúsený odborník, ktorý by vedel objasniť, ako postupovať pri rekonštrukcii takého domu?
Prikladám zopár otázok:
– odizolovať múry drenážou, injektážou, …?
– omietky bez cementu na rabic ? aké je zloženie omietky ?
– aké sú vhodné konštrukcie podláh ?
– aké vykurovanie ?!?
– môže sa nadstavovať podkrovie ?
– aký strop ? (trámový / bet. doska)
– aká krytina
– z akého materiálu priečky ?
Stálo by za to napísať odborný komplexný článok.
Ak nie, rád by som aspoň konzultoval, aj za odmenu. -
7 odpovede/odpovedí
-
Poviem trochu iný pohľad ako je bežný v európskej spoločnosti okrem výnimiek v určitých etnických skupinách. Dom je ako produkt ktorý má svoju určitú životnosť. Tak ako topánky. Používaním sa opotrebuje. Jeho životnosť je načasovaná pre jednu generáciu. Potom príde druhá a mladé deti s novými požiadavkami achcú si postaviť nový dom. Mladý sa môžu odsťahovať do iného mesta z aprácou a podobne. Takže dom s takýmto použitím by mohol byť postavený z materiálov ktoré dožijú s jeho majiteľlom. Potom sa dom rosipe a v prírode neostane žiadna externalita, môže sa dokonca opäť časť materiálov nanovo spracovať do nového domu. Ono každý majiteľ ponechá v dome svoju energetickú informáciu a prečo by nový majiteľ nemohol mať dom nový postavený podľa jeho predstáv a potrieb. Extrémy príklad sú cigáni. Dom – chatrč si rozoberajú skladajú podľa ročných klimatických podnmienok, počtu detí a iných premenných.
Dokázom toho je aj fakt že v súčasnosti je efektívnejšie, lacnejšie chalupu zbúrať a postaviť novú, ale to neplatí pokial má človek lacnejšoiu prac silu a používa prírodné materiály svojpomocn evyrobené, alebo má vela volných penez, alebo ho to naplna a teší.Takže možeš sa napríklad prihlásiť na kurzy stavani azo slamy, hliny, dreva, kameňa, pecí kde sa prirodzenou cestou naučíš čo taký prírodný materiál požaduje ako sa správa, čo to už aj vieš z fór o teorii návrhu a potom to celé inuitívne zrekonštruuješ.
Duhá cesta je objednať si projekt u projektanta s ktorým sa na mieru doladí celý zámer, podľa stavu stavby, podľa cien a náročností na odbornosť a biokvality použitých stavebných materiálov a technologii. Takú stavbu treba autorsky dozorovať a kontrolovať a riešiť množstvo vecí ktoré realita vyplaví.
Tretia možnosť je použiť jestvujúce menšie stavebné partie a brigádnikov a dom bežnými technologiami alebo aj ekologickými pokial sa nájdu materialy v akceptovaných canách zrekonštruovať a to bez projektu tak živelne.
Sú aj iné cesty ako to nanovo postaviť ale to je …
-
No mne sa zda, ze problem je v tom, ze Gabib nema celkom jasno akym sposobom CHCE valkovy dom rekonstruovat. Zaujma ho iba ako sa to da. Pre mna je relevantne ak by sa rozhodol zachovat vsetky povodne stavebne postupy a technologie.
teda, podstatny pre mna je jeho zamer a ten tam necitim -
Podla mna by kazda s tychto otazok by mohla byt dobrou osobitnou temou na diskusiu:
– omietky bez cementu na rabic ? aké je zloženie omietky ?
– aké sú vhodné konštrukcie podláh ?
– aké vykurovanie ?!?
– môže sa nadstavovať podkrovie ?
– aký strop ? (trámový / bet. doska)
– aká krytina
– z akého materiálu priečky ? -
Odpovedi na to mnozstvo otazok je urcite variantne niekolko. je si nutne uvedomit, ze vzdy vsak budu len vseobecne platne. Zda sa, ze hladate konkretne odpovede a rady, avsak to sa da len po podrobnej prehliadke a diagnostikovani stavby. Vypracovat vecny harmonogram rekonstrukcie by nebolo problemom, horsie to bude najst dobreho remeselnika, ktory sa do toho pusti. Upresnite lokalitu a aku mate predstavu o funkcii gazdovstva (byvanie? rekreacia?) a aky je predpokladany casovy horizont obnovy.
-
Dakujem za Vase nazory.
Upresnim moje pohnutky. Tento typ domu sa nam paci a preto sme si ho kupili na byvanie. Nie sme vsak ekologicky nadsenci.
Dom je v zachovalom stave, no potrebuje “prelestit”.
Pripada mi barbarske (?) zburat ho, preto zistujem, ako sa mu da pomoct, aby sa v nom dalo hygienicky existovat. Cital a videl som vela o valkovych domoch, kde sa spominaju vsetky obmedzenia (cement,…), ale nespominaju sa konkretne riesenia.
Dom sa nachadza pri Kosiciach. Rekonstrukcia zacne buduci rok, hned ako to pocasie dovoli. -
Skuste sa obratit o radu na pamiatkarov, napriek tomu, ze to pravdepodobne nebude kulturna pamiatka, urcite vam radi poradia. skuste tu prilozit nejake foto, ktore budu zachytavat najvacsie problemy.
-
Prišlo mi e-mailom:
Kúpili sme pred pár týždňami dom s hlinenými nosnými stenami ( asi 3/5 domu ), zvyšok je prístavba z kvádrov. Majiteľ domu nás ubezpečil, že dom je suchý. Presvedčili sme sa o tom aj vizuálnou kontrolou stien. Dom je z 2/3 podpivničený, pričom na výstavbu stien pivnice sa použil kameň. Válkove obvodové nadzemné steny sú od týchto kamenných stien pivnice riadne odizolované.
Majiteľ domu, pred jeho predajom robil počas posledných mesiacov v dome čiastočnú rekonštrukciu. V rámci tejto rekonštrukcie urobil v dome betónové podlahy a vápenno – cementové omietky. Z toho čo som si doteraz o „ hlinených „ domoch prečítal, viem že neurobil zrovna dobre, z hľadiska celkového predýchavania stien. Zrejme si nebol celkom vedomý toho, ako by sa mala robiť rekonštrukcia takýchto domov.
Chcel som Vás poprosiť o informáciu, či je možné, že za určitých priaznivých okolností, nemusí pri takto urobených úpravách ( podlahy + omietky ) dôjsť k žiadnym problémom, k akým nedošlo ani doteraz. Ak je napríklad predpoklad, že vzhľadom na vysokú vrstvu kameňa pod válkami a navyše aj odizolovacej asfaltovej vrstvy medzi kameňom a valkom by nemuselo dochádzať ani v budúcnosti k stúpaniu vlhkosti do stien domu. Na druhej strane si kladiem otázku, čo urobia vápenno cementové omietky ( stierka ) s „ dýchaním “ domu v prípade nášho bývania v ňom a normálnej ľudskej činnosti – varenie, sprchovanie a podobne. Je možné tuto zvýšenú vnútornú vlhkosť odvetrať len bežným vetraním ? Zatiaľ som na dome nezaznamenal žiadny väčší problém ( všetko je naprosto suché ),ale pýtam sa dopredu, aby sme predišli možným problémom v budúcnosti.
V najbližšom roku by som rád pokračoval v rekonštrukcii domu a položil na dom aj obývateľné podkrovie ( sanácia dreveného stropu, úplne nová strecha, ľahká plechová krytina, sadrokartónové priečky – proste všetko tak, aby základy boli čo najmenej zaťažované).
V posledných týždňoch intenzívne študujem rôzne materiály a budem Vám veľmi vďačný, ak mi poradíte tiež a tak prispejete svojou troškou do mlyna informácii, ktoré som v poslednom čase nazbieral.
Ospravedlňujem sa za veľmi neskorú, ale hádam ešte aktuálnu odpoveď.Ale najprv položím pár doplňujúcich otázok:
– Aký je výškový vzťah medzi úrovňou podláh obytných miestností na prízemí a úrovňou vonkajšieho terénu okolo domu?
– Z akého materiálu sú stropy nad pivničnými priestormi?
– V akej hrubej vrstve sú nanesené nové vápennocementové omietky? Sú len z interiérovej alebo aj z exteriérovej strany?
– Čo konkrétne plánujete robiť v rámci „sanácie dreveného stropu“ nad prízemím?Z roho, čo viem, si dovoľujem vyvodiť nasledovné závery:
Ak je vodotesná izolácia v múroch na úrovni alebo radšej pod úrovňou podláh obytných miestností a je súvislá, zemná vlhkosť sa nemá ako dostať vyššie. Dôležité však je, aby bola vodotesná izolácia aj pod novými betónovými podlahami, pod ktorými nie je podpivničenie a aby bola napojená na izoláciu v múroch.
Vápennocementové omietky na interiérových stenách môžu a nemusia robiť problémy vo vzťahu k zvýšenej vzdušnej vlhkosti, ktorá v miestnostiach vzniká pri užívaní domu. Ak by v omietkach bolo príliš veľa cementu, mohlo by sa stať, že na chladnejších miestach by sa skondenzovaná vlhkosť prejavila ako viditeľné kropaje na povrchu omietky alebo by dokonca po nej stekala. Lepšie je, ak skondenzovaná vlhkosť môže vsiaknuť do omietky a po skončení činnosti, ktorá vlhkosť produkuje, sa môže ľahko odpariť. Ak by sa neodparila – napríklad preto, že povrch je príliš chladný – trvalé zavlhnutie by mohlo podnietiť rast pliesní.
Ak sú vonkajšie vápennocementové omietky príliš cementové a bude sa pod nimi zhromažďovať vlhkosť, časom pravdepodobne dôjde k ich oddeleniu od muriva (najmä vplyvom mnohonásobne opakovaného zamŕzania a rozmŕzania tejto vody).
Ak budete robiť obytné podkrovie akokoľvek ľahké, aj tak bude podstatne ťažšie než to, čo je tam teraz. Z únosnoťou základov si asi netreba robiť starosti. Zrejme si netreba robiť starosti ani s tým, že by to neuniesli hlinené steny, hoci vplyvom väčšieho zaťaženia sa asi mierne stlačia.. Tvrdšia vápennocementová omietka nie je schopná takejto deformácie a pravdepodobne miestami dôjde k jej porušeniu alebo oddeleniu od podkladu.
Log in to reply.