-
Likvidacia obcianskych zdruzeni
Urcite ste v poslednych dnoch poculi o likvidacnom navrhu zakona o spolkoch. Ak mate dostatocne informacie a ste presvedseny o tom ze chcete proti zakonu zasiahnut podporte hromadnu pripomienku:
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=14125
V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády (schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736) predkladáme hromadnú pripomienku k návrhu zákona o spolkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou žiadame stiahnuť návrh zákona ako celok z legislatívneho procesu a nepredkladať ho na rokovanie vlády SR (t.j. z predkladaného návrhu zákona žiadame vypustiť čl. I § 1 až § 29, čl. II až čl. X).
Hromadnú pripomienku považujeme za zásadnú.
V prípade, že Ministerstvo vnútra SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.
Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú:
Šarlota Pufflerová, Občan a demokracia, ul. 29. augusta 38, 811 09 Bratislava
Eva Kováčechová, Via Iuris, splnomocnená sieťou EKOFÓRUM, Komenského 21,
974 01 Banská Bystrica
Zuzana Szatmáry, Nadácia Charty 77, Staromestská 6/D 811 03 Bratislava
Branislav Mamojka, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, Vajnorská 1, 831 04 Bratislava
Zuzana Wienk, Aliancia Fair-Play, Páričkova 18, 821 08 Bratislava 2
Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu, Kozia 11, 81103 Bratislava
Helena Woleková, Sociofórum, Legionárska 13, 831 04 Bratislava,
Juraj Smatana, Klub Strážov, Nábrežná 999/13, 017 01 Považská Bystrica
Marián Čaučík, Platforma mimovládnych rozvojových organizácií, Miletičová 7, 821 08 Bratislava
Juraj Rizman, Greenepeace, Vančurova 7, 814 99 Bratislava 1
Rastislav Rybanič, Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko, Mlynské Nivy 41, Bratislava
Odôvodnenie:
Navrhujeme, aby bol celý návrh zákona o spolkoch odmietnutý pre rozpor s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V čl. 29 Ústavy SR sa ustanovuje, že „právo slobodne združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.“. Zároveň platí, že výkon tohto práva možno obmedziť „len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.“.
Podobne v čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) sa ustanovuje právo na slobodu združovať sa s inými, pričom „na výkon týchto práv sa nemôžu uvaliť žiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných“.
Návrh zákona o spolkoch v rozpore s Ústavou SR a s Dohovorom obmedzuje právo slobodne sa združovať, pričom to nie je nevyhnutné nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre ochranu žiadneho z legitímnych cieľov ustanovených v čl. 29 ods. 3 Ústavy SR alebo v čl. 11 ods. 2 Dohovoru (t.j. bezpečnosť štátu, verejná bezpečnosť, ochrana verejného poriadku, predchádzanie trestným činom, ochrana práv a slobôd iných…).
Ústavné právo slobodne sa združovať umožňuje každému založiť subjekt s právnou subjektivitou za účelom spoločného konania, ktorým sa môže sledovať akýchkoľvek cieľ, ktorý nie je v rozpore s ústavou. Právo slobodne sa združovať je základným právom každého, pričom je jeho pôvodným a prirodzeným právom a nie je závislé od udelenia či povolenia tohto práva štátom. Povinnosťou každého demokratického štátu je garantovať slobodu pri združovaní v najväčšej možnej miere tak, aby toto právo podliehalo len takým obmedzeniam, ktoré umožňuje ústava a Dohovor. Tieto obmedzenia musia byť len nevyhnutné a nesmú neprimerane narúšať slobodu konania a aktivitu občanov, ktorá je základným predpokladom existencie demokratického zriadenia. Právo slobodne sa združovať teda nesmie podliehať neprimeraným byrokratickým procedúram, štát nesmie stanovovať povinnosti, ktoré občanov odrádzajú od združovania, znamenajú neprimerané finančné náklady, ktoré ohrozujú existenciu združení, činnosť združenia robia závislú od povolenia štátneho orgánu.
V súvislosti s povinnosťou štátu zabezpečiť nerušený výkon práva slobodne sa združovať, návrh zákona o spolkoch ustanovuje neprimerané obmedzenia tohto práva, a to predovšetkým v nasledovných bodoch:
1.
Zamýšľaná právna úprava predpokladá, že občan môže realizovať svoje združivacie právo byť buď združením v spolku alebo v neziskovej organizácii poskytujúcej verejnoprospešné služby. V zmysle predkladaného návrhu zákona môže spolok vyvíjať činnosť len za účelom vzájomnej prospešnosti svojich členov, pričom mnohé súčasné občianske združenia vykonávajú činnosť na prospech iných subjektov alebo vecí a nielen na vzájomnú prospešnosť svojich členov. Zároveň však tieto združenia neposkytujú verejnoprospešné služby ako ich chápe zákon o neziskových organizáciách. Ide napr. o združenia vykonávajúce monitoring dodržiavania ľudských práv štátnymi orgánmi, sledujúce a monitorujúce stav životného prostredia, združenia zaoberajúce sa analýzou a sledovaním vývoja spoločnosti, pôsobiace pri školách, materské centrá a pod.
Navrhovaný zákon bráni existencii celej veľkej skupiny mimovládnych organizácií, keďže v rozpore s Ústavou a Dohovorom obmedzuje okruh činností, ktoré môžu organizácie realizovať. Vzhľadom na zamýšľanú právnu úpravu mnohé združenia nebudú ani spolkami, ani neziskovými organizáciami poskytujúcimi verejnoprospešné služby, a budú teda musieť nevyhnutne zaniknúť. Osoby, ktoré sa v nich v súčasnosti združujú, tak štát pripraví o ich právo združovať sa.
Takýto postup nie je ničím odôvodnený v demokratickej spoločnosti a nesleduje žiadny z legitímnych cieľov. Obmedzenie činností, ktoré môže mimovládna organizácia vykonávať, nie je nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ani na ochranu verejného poriadku, predchádzanie nepokojom a trestným činom, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.
2.
Ďalšie obmedzovanie ústavného združovacieho práva v súvislosti so samotnými spolkami spočívajú najmä v nasledovných ustanoveniach:
*
ustanovenie, ktoré vylučuje poľovnícke združenia spod pôsobnosti tohto zákona, je neodôvodnené a diskriminačné vo vzťahu k ostatným spolkom.
*faktické nútenie spolkov vyberať od svojich členov členské príspevky je tiež v rozpore so združovacím právom. Existencia či neexistencia členských príspevkov, ich výška, splatnosť a iné podmienky sú výlučne na rozhodnutí členov organizácie. Toto ustanovenie zakladá navyše aj diskriminačnú úpravu vo vzťahu k iným právnickým osobám (napr. politické strany, iné formy mimovládnych organizácií…).
*ustanovenie o vekovom cenze pre všetkých členov prípravného výboru je neodôvodnené a predstavuje diskriminačný zásah do združovacieho práva osôb mladších ako 18 rokov. Pre takéto obmedzenie neexistuje dôvod.
*ustanovenia, ktoré ukladajú neprimerané povinnosti v oblasti hospodárenia spolkov (povinný audit, povinné podvojné účtovníctvo) sú neprimerané, likvidačné a v hrubom rozpore s cit. ustanoveniami čl. 29 Ústavy SR a čl. 11 Dohovoru. Takýmto prísnym ekonomickým opatreniam nepodliehajú ani mnohé obchodné spoločnosti.
*zverejňovanie trvalého pobytu určitých členov spolkov v spojení s ich menom a členstvom v spolku je neprimeraným zásahom do práva na ochranu osobných údajov.
*zákon ukladá neprimerané a likvidačné sankcie (pokuta vo výške 10.000,- Sk, rozpustenie spolku), neadekvátne dôvodu, pre ktorý sú uložené, bez možnosti reálnej obrany zo strany postihovaného spolku. Zákon zakladá neprimeranú a neodôvodnenú kontrolu zo strany štátu.
*povinnosť predkladať každoročne výročnú správu bude pre mnohé spolky so žiadnym alebo minimálnym obratom neprimerane obťažujúca až likvidačná (vzhľadom na následok nepredloženia takejto správy).
*zavádzanie povinného označenia „spolok“ pre všetky organizácie v pôsobnosti navrhovaného zákona je vo vzťahu k zaužívanému, všeobecne akceptovanému a zrozumiteľnému označovaniu zbytočné, spôsobí administratívne problémy a finančú záťaž združeniam, pričom nesleduje žiadny zmysluplný spoločenský cieľ.
Žiadne z vyššie uvedených obmedzení nemožno považovať za obmedzenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, ktoré by zároveň sledovalo niektorý z vymenovaných legitímnych cieľov:
• bezpečnosť štátu,
• ochrana verejného poriadku,
• predchádzanie nepokojom a trestným činom,
• ochrana zdravia alebo morálky, alebo
• ochrana práv a slobôd iných.
V zmysle citovaných ustanovení Ústavy SR a Dohovoru možno výkon združovacieho práva obmedziť len v záujme ochrany uvedených legitímnych cieľov. Každé iné obmedzenie združovacieho práva predstavuje zásah do Ústavou SR a Dohovorom garantovaného združovacieho práva. Navrhované obmedzenia a zásahy do združovacieho práva nie sú ani nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, porušujú zásady proporcionality a rovnakého zaobchádzania (vo vzťahu k poľovníckym združeniam, k politickým stranám, k obchodným spoločnostiam…). Mnohé z nich sú podstatne prísnejšie (a vo vzťahu k organizáciám, ktoré fungujú na báze dobrovoľnosti až likvidačné) ako opatrenia, ktoré sa vzťahujú napr. na obchodné spoločnosti alebo na politické strany.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiadame, aby navrhovaný zákon bol odmietnutý pre jeho nesúlad s Ústavou a s Dohovorom.
-
7 odpovede/odpovedí
-
No od poslednych volieb sa zacala pomaly skladat nova mozaika nasej historie, pekne kamienok ku kamienku a sme tam, odkial sme vysli strngotanim.
-
Toto je neuveritelné !!!! By som rád poznal toho sedláka, čo mu takáto idea skrsla v makovici ! Naša súčasná “vláda” robí jedno : dakto z jej úradníkov alebo ministrov sa ráno prebudí a dostane ešte v polospánku nápad. Ten neuvážene pošepká novinárom ( ktorých potom považujú za nepriateľov ) a až NÁSLEDNE na to o tomto nápade začne premýšľať. Drtivá väčšina OZ-tiek a nadácii supluje štát – a toto má byť odmena. Najprv nám chce Robko zobrať a priškrtiť 2% z daní – podstatný a pre mnohé organizácie JEDINÝ zdroj financii. Priatelia, tým, že min. príspevok z 2% sa zvýšil z 20 na 100 Sk sa stalo to, že podľa štatistík 70% prispievateľov malo príspevky vo výške od 30 do 80 Sk. Čiže 70% darcov zabránili poukazovaniu 2% z daní. A teraz takáto hovadina s auditmi a finančnými správami !!! Naši páni socialisti sú sociálni len tam, kde sa im to hodí. Mám dojem, že pravý význam slova “sociálna demokracia” znamená, že : mám pocit slobody, ale som kontrolovaný na každom kroku, či som si náhodou neprdol na verejnosti. Musíme si dávať pozor, aby sme náhodou prácou na Lietave či inom hrade nerobili protištátnu činnosť, či nebodaj aby Liga proti rakovine nezačala s príspevkov a darov na ulici organizovať protištátnu činnosť. VŠETKY aktivity našej súčasnej vlády smerujú k opätovnej kontrole každého a všetkého. Len si asi páni neuvedomujú, že vládnuť vďaka sympatiám a popularite dôchodcov a pár ľavičiarov čo sa nestotožnili s kapitalizmom sa večne nedá…A možno sa spoliehajú aj na to, že neziskovky a OZ-ká nemajú takú silu a moc obyvateľov krajiny ich činnosť nezaujíma a preto to s verejnou mienkou nepohne. Absurdita je už aj v tom, že ak zo zákona musí združenie preukázať, že svoje príjmy minulo na činnosť podľa stanov, tak ako bude vykazovať poplatok za napr. audit, keď ten nieje predmetom činnosti a neslúži na dosahovanie cieľov organizácie, za ktorým vznikla….Jaj….zase sa začínam nasierať, tak radšej končím.Rado
-
Co sa tyka mienkotvornosti NGOciek, verim tomu ze kazdy rozumny clovek najde prevazne pozitiva na ich cinnosti. Je tu vsak stale dost ludi ktori iba nadavaju doma z pohovky ze vsetky neziskovky iba kradnu a vsetky tie zbierky na rakovinu aj tak idu do vreciek ludi vo vedeni.
Bohuzial niekedy to tak je, napriklad v pripade organizacii s Privilegiami nad zakonom.
Obnova.sk bola tiez dlho volnym zoskupenim ludi, neskor sme zalozili Spolocnost pre pamiatky, ktora vyvija aj inu cinnost. Dufam ze sa zas nedostaneme k volnemu zoskupeniu. Bol by to krok naspat.
-
Verím že takýto nápad v tejto podobe neprejde.
A som presvedčený o tom že to nie je nápad nejakého úradníka ktorý sa raz ráno zobudil a napadlo ho to… ale niečo sa tým sleduje. To už nadškrtli vyššie diskutujúci.Jediná rozumná vec by sa mohla zaviesť – register o.z. podobne ako je obchodný register či živnostenský, práve kvôli problémom ktoré máme – napr. s bankami, registráciou na 2% a pod – stačilo by siahnuť do registra o.z. a je to – zrušiť zbytočnú registráciu na 2% a zbytočné platby notárom a pod.
Overenie organizácie či existuje a či jej ciele sú OK by mohol akýkoľvek daňový úrad na webe, to či nemá podlžnosti na daňovom úrade, v soc. poisťovni alebo zdrav. poisťovniach si dnes tiež vedia zistiť bez problémov a iný dôvod na každoročnú registráciu na asignáciu 2% z daní nie je. -
Minister vnútra odmieta stiahnuť návrh zákona o spolkoch
BRATISLAVA 3. januára (SITA) – Tento krok považujeme len za klopanie na otvorené dvere, namiesto precitlivenej reakcie očakávame skôr konštruktívne návrhy na vylepšenie zákona zo strany mimovládnych organizácií. Povedal to dnes hovorca ministra vnútra Erik Tomáš na margo odovzdania hromadnej pripomienky mimovládnych organizácií k návrhu o zákone o spolkoch. “Na budúci týždeň preto organizujeme spoločné stretnutie ministra vnútra a odborníkov rezortu so zástupcami mimovládnych organizácií. Pevne veríme, že sa tu vyriešia sporné body,” dodal.
Zástupcovia mimovládnych organizácií tvrdia, že ministerstvo vnútra im predstavilo návrh zákona až v paragrafovom znení. Šarlota Pufflerová z organizácie Občan a demokracia si myslí, že ak ministerstvo chcelo o návrhu diskutovať, malo tak urobiť pred podaním návrhu. “Pri korektnom postupe sa dáva najprv legislatívny zámer. Až ten sa predloží na verejnú diskusiu. To sa neudialo. Zrazu sme tu mali hotový návrh v paragrafovom znení a na jeho pripomienkovanie sme mali len vianočný čas,” povedala.
Podľa zástupcov mimovládnych organizácií neprichádza do úvahy nič, len stiahnutie zákona. “Nie je o čom diskutovať po jednotlivých paragrafoch. Treba ho celý stiahnuť, pretože celý je nanič,” spresnila Pufflerová. Ministerstvo vnútra však naďalej trvá na tom, že zákon pomôže “viac stransparentniť a zjednodušiť systém tretieho sektora”. Na otázku, prečo nebol doteraz predložený na rade vlády pre mimovládne organizácie, Tomáš odpovedal: “Postup bol zvolený, aký bol.”
Pufflerová považuje zákon za protiústavný práve preto, že v zákone nemôže byť vymedzené, za akým účelom a kedy sa môžu ľudia združovať. “Občania predsa môžu robiť to, čo im zákon nezakazuje. Tu je to postavené opačne. Akoby úrady rozhodovali o tom, čo občania môžu a čo nemôžu. To je neprijateľné, také niečo v krajine Európskej únie nemôže existovať,” uviedla. Erik Tomáš jej oponuje: “Keby sme si mysleli, že zákon je protiústavný, nepredkladali by sme ho.”
Ako dôvod, prečo ministerstvo vnútra predložilo návrh nového zákona, Tomáš uviedol, že ten súčasný bol nedostatočný. Okrem toho podľa jeho slov “väčšina mimovládnych organizácií je mŕtvych”, nový zákon by tento systém pomohol sprehľadniť.
Hromadnú pripomienku podporilo viac ako štyritisíc občanov SR. Viac informácií o nej možno nájsť na webovej stránke http://www.sloboda-zdruzovania.sk.
-
V súvislosti s návrhom nového zákona o združovaní ma napadá ešte taký detailík. Sledoval som posledné dni aj vyjadrenia zástupcu MK SR a aj predkladateľov hromadnej pripomienky. Nieje to prvý raz, všimol som si to aj u iných tém pri iných zákonoch. Aj v tomto prípade, ako sa hovorca p. Tomáš vyjadril, ľudia z kancelárie lepšie vedia, ako by mali OZ-ká fungovať, ako OZ-ká samotné. MK vraví, že je slabá kontrola a evidencia, ale napriek tomu vedia, že drtivá väčšina organizácií tretieho sektora je “mŕtva” a nefunguje…Títo ľudia vedia lepšie, ako riešiť problémy a zjednodušiť našu činnosť, ako my, čo sa takmer denne osobne stretávame a riešime problémy, ktoré ako členovia tretieho sektora máme…Ďalšia “zaujímavosť” je, že MK chce pre nás “len to najlepšie”. A preto najprv pripravia návrh zákona, ale “o nás bez nás” a až potom keď je tlak, tak pripustia aj možnosť jednaní s tími, ktorých sa to bude dotýkať. Troška čudné. Ako aj zákonník práce. Či budú zamestnávatelia súhlasiť, alebo nie, aj tak si to predložíme aodklepneme. To samé je teraz. “My najlepšie vieme, ako riešiť problémy tretieho sektora a čo potrebuje, tak to dáme na papier a možno sa ich opýtame, čo oni na to. A keď budú protestovať…nevadí. Schválime, čo NÁM bude vyhovovať.” Som zvedavý, ako rokovania dopadnú a akú podobu bude nakoniec zákon mať. :?
-
…keď chcú preregistráciu – v pohode – ale nech si to z MK zaplatia! Keď chcú audit – kľudne, my v združení sa toho nebojíme (aj tak ideme cez normálnu účtovníčku…) – ale nech si to ten kto to vymyslel aj ZAPLATÍ!!! – prečo by som mal platiť za ich výmysly?
To môžme vymyslieť aj, že každý z vlády, parlamentu a ministerstiev nech dá na neziskovky 25% z platu – a hotovo, bez diskusie, my sme si to odhlasovali…
…ak to prejde, tak rozmýšlam o vyhlásení bojkotu tomuto štátu! …kto sa prida?
Log in to reply.