-
Pamiatky a zelen
Vcera som navstivil hrad Beckov. Ked som videl imitaciu povodnej omietky, napadlo ma co hovorite na prekrytie nedobrych zasahov pamiatkovej obnovy popinavou zelenou, pokial su nevhodne upravy neodstranitelne za danych podmienok.
Ja osobne mam rad zelene fasady a myslim si, ze pokial niekto takuto fasadu nechce odstranit, neskodi ani povrchu. Samozrejme zalezi od rastliny ktora sa zvoli. Divy vinic napr. nevrasta do povrchu, na rozdiel od Brectanu.
-
10 odpovede/odpovedí
-
No ja to pokladám za niečo veľmi dobre. Neni to len rastlina ale zároveň izolant . Videl som pár budou ktoré mali brečtan alebo vinu revu na stene bolo to dobra ochrana prti daždu ale aj izolant v lete.
-
Keď tu už hovorime o zeleni a pamiatkach v našom zákone sa rozprava o parkoch ale nie o historických parkoch. A tu je problém ak mame par ako je v na Sv. Antole posudzuje sa ako historický park alebo ako park okrasný.
Arboretum mliňany sa vedie ako vedecky inštytúcia ale ak mate normalny zámocký park musite sa on starať ako o bežný par a dreviny ktoré sa v ňom nachádzajú a podla zákona sú nevihovujúce. -
Vcera som navstivil hrad Beckov. Ked som videl imitaciu povodnej omietky, napadlo ma co hovorite na prekrytie nedobrych zasahov pamiatkovej obnovy popinavou zelenou, pokial su nevhodne upravy neodstranitelne za danych podmienok.
Ja osobne mam rad zelene fasady a myslim si, ze pokial niekto takuto fasadu nechce odstranit, neskodi ani povrchu. Samozrejme zalezi od rastliny ktora sa zvoli. Divy vinic napr. nevrasta do povrchu, na rozdiel od Brectanu.
K výberu popínavých drevín v krajine:
Brečtan môže byť použitý, je to drevina domáca, vyskytuje sa prirodzene v pôvodných rastlinných spoločenstvách / lesných/; okrem vyslovene južnej oslnenej steny znesie všetky expozície.
Pavinič je drevina introdukovaná /JV Ázia/, nemá u nás areál prirodzeného rozšírenia a jej vysádzanie sa v krajine nedoporučuje. Na hradnom múre v krajine by pôsobil rovnako cudzorodo ako nevhodný typ omietky. Veľmi vhodný je do záhradných a mestských úprav.
Poznámka: spôsob uchytávania oboch druhov / brečtan – vzdušné korene, pavinič – prísavné doštičky/ je podobný a ich vplyv na omietku tiež. Zdravej omietke neškodia. -
Ak mate skusenosti, nehromadi sa v takto ozelenenej stene viac neziaducich zvierat? Mam konkretne na mysli mysi, ine hlodavce a napriklad aj kuny? Vtactvo a hmyz nevadia.
-
Ak mate skusenosti, nehromadi sa v takto ozelenenej stene viac neziaducich zvierat? Mam konkretne na mysli mysi, ine hlodavce a napriklad aj kuny? Vtactvo a hmyz nevadia.
Z osobnej skúsenosti / dom až po strechu máme obrastený z jednej strany brečtanom a z ostatných paviničom trojlaločným/: je to príroda na fasáde a zvieratstvo k nej patrí. Tam, kde je pavinič, výskyt chrobače je asi podobný, ako keby tam bola škrabaná omietka; v mieste s brečtanom žije celoročne silná komunita hlučných vrabcov ….; hlodavce a šelmy sme zatiaľ nezaregistrovali, ale vylúčiť sa to samozrejme nedá.
Popísané 2 druhy popínaviek zlodeja neunesú.
Ešte je jeden moment, na ktorý upozorním – v období kvetu / cca 2 týždne uprostred prázdnin/ je pavinič samá včela. -
Spominany dom:
-
Zaujimalo by ma aku podpornu konstrukciu ma zelen na tomto dome. Niekedy som citala ze zaklad moze byt brectan ci zimozelen a ta vytvori dostatocne pevny zaklad pre plamienok ci psie vino. Je to pravda, alebo ste pridali aj drotenu konstrukciu.
-
Ak sa má na fasádu použiť popínavá rastlina v takomto rozsahu ako máme my, tak je dobré dať takú, ktorá nepotrebuje žiadnu oporu. Akákoľvek mriežka by predražila realizáciu, plus asi by pri niektorých popínavkách (wistéria, pavinič päťlistý a pod. musela byť z trvácnych materiálov, aby sa nestalo, že sa zeleň odlúpne od domu aj s konštrukciou. U nás je podkladom štaridsaťročný brizolit. Ako vidno na vrchnom (jesennom) obrázku: brečtan je ten tmavozelený a pavinič trojlaločný – vyfarbený do červena. Dnešný stav je trochu iný – brečtan sme zhodili, lebo rastie tak, ako rastie – hore si robí korunu, iné listy a bohaté dlhé kvitnúce výhonky, čo bolo dosť ťažké a rínam hrozilo odtrhnutie. Pavinič na strechu nelezie, lebo mu je tam na rozpálenom plechu veľmi teplo (ako mačke…). Spodný obrázok – letný stav – pavinič trojlaločný.
Upozorňujem na rozdiely v raste dvoch paviničov: trojlaločný je drobnými úponkami schopný prichytenia na každom type omietky a robí na nej len jednu vrstvu listov pekne naukladaných ; pavinič päťlistý (niekedy uvádzaný ako päťlaločný) potrebuje oporu, ak ak ju aj má, neurobí zelenú stenu – jeho prepletené konáriky robia časom nepekné laloky a klbká. Je vhodný na pegoly a na rýchle zarastenie napr. plotov.
Poznámky pre cocovicku:
Zimozeleň nie je popínavka, ktorá by sa na kolmé fasády dala použiť, skôr sa zozplazí po zemi, alebo šikmých pritienených plochách.
Pavinič päťlistý =psie víno.
Šľachtené plamienky potrebujú oporu, ale brečtan by ich na faséde vytlačil, lebo je vitálnejší , plus majú odličné nároky na slnko, tak ich nedávaj spolu. Plamienky potrebujú oporu, hlavu na slnku a nohy (korene) pritienené nejakou inou rastlinou.
-
Priatelia znovu naspat…
…a co chmel a visteria?
-
Chmeľ po fasáde len tak, bez opory, nepôjde. Potrebuje sa ovíjať. Na pergoly sa hodí ako rýchlorastúca rastlina. Používajú sa dva druhy: trvalka (chmeľ obyčajný, alebo ovíjavý) a letnička (jednoročný- chmeľ japonský). Oba sú dosť teplomilné.
Wistéria je zaujímavejšia! Pre bohaté kvitnutie potrebuje pravidelné zrezávanie a chránenú slnečnú polohu. A tiež vyväzovanie k opore.
Príklady wistérie na fasáde sú z Palladiovej vily Barbaro (Maser), z bočného krídla – ak by ju pravidelne nerezali, vznikla by nekontrolovaná pospletaná džungľa s minimom kvetov.
Log in to reply.