-
Na hlavu produkujeme 300 kg komunálneho odpadu ročne
Človek v priemere vyprodukuje 300 kilogramov komunálneho odpadu ročne. Povedal to predseda Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (Slicpen) Marián Pavelka. Spresnil, že z toho asi najväčšiu časť – 30 percent, tvoria práve obaly. Ak vyseparujeme to, čo sa dá recyklovať, ušetríme peniaze spotrebiteľov, pretože budú menej platiť za odvoz a mesto, ktoré zváža odpad, bude platiť menej za to, že bude skládkovať menej odpadu, uviedol Pavelka. Pripomenul, že vyseparovaný odpad je druhotná surovina, “ktorá sa dá celkom dobre speňažiť”. Sú to podľa neho prínosy, ktoré keď sa nakumulujú, sú vhodné pre všetky zainteresované strany, pre spotrebiteľa alebo samosprávu. Európska smernica hovorí o tom, že určité percento zo všetkých obalov, ktoré sa uvedú na trh, sa musí zrecyklovať a zhodnotiť. Buď sa odpad recykluje a vyrobí sa z neho to čo predtým. V prípade, že ide o rozkladateľný produkt, zhodnotí sa. Podľa smernice totiž nerozdeľujete, čo je ľahšie a čo ťažšie recyklovateľné, vychádza sa z predpokladu, že väčšina obalov sa zrecyklovať a zhodnotiť dá.
Ako informoval analytik z agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský, existuje aj tzv. nekonfliktný odpad. Je to odpad, ktorý je sčasti schopný svojej recyklovateľnosti a sčasti svojho druhotného využitia. Nekonfliktný odpad nevytvára karcinogény a nie je podkladom pre spaľovne. Britský systém obchodu konštatoval, že za týždeň prevádzky ho navštívi 1,7 milióna kupujúcich. Ak si predstavíme, že každý kupujúci dostane v tomto systéme dve igelitové tašky, vyšlo nám číslo vyššie ako 170 miliónov tašiek za rok, povedal Drahovský. “To je už objem, ktorý je viditeľný na Slovensku po jarkoch, po kontajneroch a všade,” dodal. Najväčší problém vidí Drahovský v riešení efektívnosti a dobrého zberu komunálneho odpadu.
Recyklovateľnosť igelitových tašiek je podľa Drahovského “od obchodného systému k obchodnému systému”. Sú tenšie igelitové tašky, ktoré používa Tesco, supermarkety Terno aj nový Carrefour a sú ťažko recyklovateľné hrubšie igelitové tašky, ktoré predáva napríklad Billa. “Čo sa týka objemu, koľko je to za rok v celom obchodnom systéme, to si ani netrúfam povedať”, skonštatoval Drahovský a dodal, že obchodné systémy už pochopili zložitosť tohto problému a začínajú ponúkať pre svojich spotrebiteľov tašky z plátna či papiera, ktoré nie sú až také konfliktné voči životnému prostrediu. S takýmito taškami prišlo už Tesco či Drogérie Markt. Ako potvrdil Drahovský, na Slovensku sú už spoločnosti, ktoré sa zaoberajú aj recykláciou plastov. Vyrábajú z toho napríklad základy pre parkové lavičky, podlahy do nákladných vagónov či detské sedačky.zdroj: sita
-
1 Odpoveď
-
ahoj,
no, ťažká a citlivá téma, ale veľmi dôležitá , aj keď momentálne k nej stále veľa ľudí pristupuje ako k ,, horúcemu zemiaku,, – t.j. rýchlo odhodiť aby ma nepopálil. Myslím si, že odpad a všetko čo s tým súvisí bude za pár rokov TOP Problém vlastne celej planéty.
Nedá mi nepodeliť sa s mojou dnešnou skúsenosťou : Chtiac správať sa ekologicky zbieral som doma vybité alkalické baterky ( ešte nemám všetko na dobijateľné :( ) a dnes som potreboval kúpiť nejaké nové, som zobral všetky staré, že ich odovzdám v obchode aby sa s nimi naložilo ako sa má, bohužial v Bánovciach n.B. som nenašiel obchod, kde by ich boli ochotný vziať ( ani predajne s elektronikou , ani hyperobchod T…. ) – v nemecku sa dali odovzdať pomaly aj v trafike ………….
Ale je tu pozitívna perlička zo Slovenska a síce firma z východného slovenska má nový patent, ako recyklovať použité pneumatiky – rozdrví ich a pridáva ako prímes do asfaltu – klobúk dole
Log in to reply.