-
Archeológia regiónov
skúsim teda ja rozbehnúť nejakú dalšiu debatu aby sa to netočilo len okolo detektorov a aby sme sa dostali konečne dalej tak kto máte pridajte nejaký článok o archeológií v jednotlivých regiónoch ja pridávam tento odkaz …
a teda začnem Oravou… -
28 odpovede/odpovedí
-
ide o prierez dejinami oravského regiónu….
pre záujem prikladám citáciu na knihu od pavla čaploviča…
Čaplovič 1987: P. Čaplovič: O R A V A v Praveku. Nitra, 1987.
-
dobre tak začnem celoplošne, v rámci Slovenska…a začnem od paleolitu…
Periodizácia.
Starý Paleolit (25 000 000 – 250 000 p.n.l.)
Stredný Paleolit (250 000 – 40 000 p.n.l.)
Mladý Paleolit (40 000 – 11 000 p.n.l.)
Neskorý Paleolit (11 – 8200)
Mezolit – konečný Paleolit (8200 – 6000 p.n.l.)
Prírodné prostredie
Úsvit človeka, Ranný Paleolit (25 mil. – 1 mil.)Oddelenie človeka od ostatných zástupcov zvieracej ríše bol nesmierne pomalý a zložitý proces. Len zlomkovité poznanie vtedajšieho prostredia a jeho obyvateľov neumožňuje vytvoriť detailný obraz evolúcie od jedného z najstarších primátov – Purgatoria (65 mil. rokov) po človeka moderného typu Homo Sapiens Spiens (200 000 p.n.l.). Každý nový nález môže zmeniť naše nazeranie a posunúť nás o krok vpred. Ujasnenie si vlastného pôvodu patrí ku kľúčovým otázkam antropológie, preto je potrebné každému nálezu z tohto starého obdobia venovať maximálnu pozornosť. Tak sa na základe prehodnotenia staršieho výzkumu Prof. Leakeyho na rieke Omo v Tanzanii podarilo posunúť datovanie doteraz najstarších lebiek moderného človeka do doby spred 200 000 rokov, datumu kory urcili genetici ako pravdepodobny datum vytvorenia samostatneho druhu Homo Sapiens Sapiens
Aj na území Slovenska sa podarilo nájsť doklady existencie primátov (Anthropoidea) – najstarších prapredkov opíc, hominoidov (ľudoopov) i človeka. V Devínskej Novej Vsi, dnes mestskej časti Bratislavy, sa dodnes nachádza veľký vápencový kameňolom, zvyšok polostrovu v neogénneho mori. Počas prvej svetovej vojny sa našlo v Capfeho štrbine, pomenovanej podľa vtedajšieho majiteľa kameňolomu Helmuta Capfeho, sedem kompletných kostier rodu PLIOPITHECUS, z čeľade Pliopithecidae (25 – 15 mil. rokov), pokladaného za predka gibonov a možno i ľudoopov. Dnes sú uložené vo viedenskom Natürhistorisches Museum. Z rovnakej lokality pochádzajú tri zuby DRYOPITHECA (16 – 9 mil. rokov). Dnes sa pripisujú druhu Sivapithecus Darwiny (14 – 10 mil. rokov), z ktorého pravdepodobne vzikol orangutan.
Prvý rod, ktorý sa podľa názoru väčšiny bádateľov priamo podieľal na genéze neskoršieho rodu Homo bol rod RAMAPITHECUS. Prvý raz sa objavil pred 14. mil. rokov. Jeho rozšírenie v strednej Európe potvrdzujú nálezy z okolia maďarského mesta Tatabánya. V roku 1951 sa v nováckej hnedouhoľnej bani našla kostra, ktorá údajne patrila samici s mláďaťom, geologický vek vrstvy pritom naznačuje, že mohlo ísť práve o Ramapitheca. Bohužiaľ, vedúci pracovníci sa obávali prerušenia prác a nesplnenia úloh pvej päťročnice. Trestuhodným spôsobom prikázali robotníkom nález zneškodniť a utajiť.
Starý Paleolit (1 000 000 – 250 000 p.n.l.)Po niekoľko miliónoch rokov, počas ktorých nemáme žiadne nálezy, pokračoval vývoj predkov človeka. Postupne ovládli oheň, začali používať a neskôr aj vyrábať nástroje. Išlo o jednoduché okruhliakové industrie (súbory artefaktov vytvorené rovnakou technikou). Typickým nástrojom tohoto obdobia je pästný klin. Vďaka činnosti amatérskych zberateľov sa podarilo tieto pamiatky nájsť na území Bratislavy, konkrétne na južných terasách Malých Karpát. Spadajú do jednej z ľadových dôb (Mindel, 600 000 – 300 000 p.n.l.).
Záver starého paleolitu reprezentujú na Slovensku artefakty vyrobené pritĺkacou technikou, kde produktom bol úštep, opracovaný do funkčnej podoby (formalizovaný nástroj), v tomto období hrubé driapadlo. Archeologickú kultúru, pre toto obdobie definovanú ako súbor opakujúcich sa nástrojov vytvorených rovnakým spôsobom nesúce spoločné kultúrne črty, reprezentuje CLACTONIEN. Nález rádiolaritového sekáča pochádza z Vyšných Ružbách, clactonské úštepy sa našli Hraničnej pri Hornáde – Seni a Čani. Stratigraficky (následnosťou pôdnych vrstiev) dobre datované sú nálezy z Nového Mesta nad Váhom – Mnešíc, kde z odokrytého sprašového profilu pri ťažbe hliny pre bývalú tehelňu narazilo na úštep, datovaný do obdobia prelomu starého a stredného paleolitu – čo zodpovedá záveru doby medziľadovej Mindel – Riss, nazývanej Holstein. (250 000 p.n.l.
Stredný Paleolit (250 000 – 40 000 p.n.l.)
Čelová kosť neandertalskej ženy vybagrovaná z riečiska váhu pri Šali (Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991.)
Stredný paleolit v Európe predstavujú populácie neandertálcov (Homo Sapiens Neanderthalensis. Pokrok v tomto období bol technologický (zdokonalené spracovanie kamennej suroviny, prvý raz doklady podpovrchovej ťažby, jemnejšie tvarovanie úštepu kosteným retušérom, uchytenie hrotu v asfalte či živici, parohová a kostená industria (podložky, kopáče, ihly), drevené nástroje, predpokladané prútené a slamené výrobky), ekonomický (špecializácia lovu), duchovný (prvé neutilitárne prejavy, pohreby) aj praktický (zvýšenie komfortu bývania, udriažavané ohniská).
Výliatok lebečnej dutiny pokročilého neandertálca. (Novotný, B. – Novotná, M. – Kovalčík, R. M.: Popradská kotlina v dávnej minulosti. Poprad. 1991.)Na území Slovenska využil praveký človek teplé minerálne pramene, ktoré mu poskytli vhodné zimovisko. Postupným navrstvovaním z nich vznikli travertínové kopy. Najdôležitejšou z nich je dnes už skoro úplne vyťažená travertínová kopa v Gánovciach. Popri otlačkoch a výliatkoch tiel hadov, korytnačiek a súdobej flóry sa tu roku 1926 našiel výliatok ženskej lebečnej dutiny. Lokalita spadá na počiatk poslednej doby medziľadovej – EEM al. Riss-Würm, približne 120 000 p.n.l.), zachovaný typ predstavuje veľmi primitívnu formu neandertálca. Z koryta Váhu pri Šali bola vybagrovaná čelová kosť ženy a 2 kosti iného jedinca, tentoraz predstavujúcich pokročilú /prechodnú/ formu neandertálca. Iné náleziská sú predovšetkým travertíny v Hôrke – Ondreji, Bojniciach III Hradnej priekope, Behárovciach, Bešeňovej, Hranovnici, ale aj jaskyňa Čertova pec pri Radošine, a sprašové lokality Banka a Mňešice. Industria zodpovedá drobnotvarej kultúre TAUBACHIEN.
Počas starého a stredného Würmu (poslednej doby ľadovej) hustota lokalít stúpa, v Bojniciach – Prepoštskej jaskyni sa našli kamenné nástroje MOUSTIERSKEJ kultúry so silnou levalloiskou tradíciou. Moustierska kultúra ovládla celú strednú Európu – typické sú šupinovo retušované driasadlá. Sídelná oikumena sa rozšírila do predtým neosídlených polôh (Záhorie – Kunov, Sobotište, Prievidza – Mariánsky vŕšok, Laborecká vrchovina), prvý krát človek prenikol do okolia Prešova, ale hľadanie vhodnej suroviny ho zaviedlo až k miestnym ložiskám limnokvarcitov pod Tatrami (Žiar).
Mladý Paleolit (40 000 – 11 000 p.n.l.)Mladý paleolit bol pôvodne vydelený ako obdobie, kedy sa stáva nositeľom nových archeologických kultúr človek moderného typu – Homo sapiens sapiens. Zánik neandertálca však najpravdepodobnejšie prebiehal postupnou asimiláciu, vytláčaním a nie násilnou cestou či náhlym vyhynutím. Dnes, pri znalosti zložitosti otázky a nedostatku antropologického materiálu, kritériom je technologické zvládnutie suroviny novou mladopaleolitickou technikou – mäkkým otĺkačom, pričom v zásade ide o nový tvar industrie – čepeľ. Zručnejší človek však rozširuje paletu nástrojov i o škrabadlá, pílky, vrtáčiky, dlátka a nože.
Mladý paleolit začína na Slovensku prechodnou SZELETSKOU kultúrou, rozšírenou v Strednej Európe a celom povodí Dunaja. Nositeľmi jej staršej fázy mohli byť ešte neandertálci, mladšiu už bezpečne vytvoril Homo Sapiens Sapiens. Jej začiatok sa zhoduje s nástupom teplého výkyvu uprostred poslednej doby ľadovej – interštadiálu Hengelo, vyznieva počas konca nasledujúcej studenej fázy Würm 2 a nástupu ďalšieho teplejšieho výkyvu – interšadiálu Denepamp (Würm 2 -3). Analýza C14 na vzorkách z jaskyne Čertova pec ukázala vek 38 320 ± 2480 rokov. Industria pozostáva so stredopaleolitickej zložky (driasadlá, listovité hroty, klinky, diskovité moustéroidné jadrá), časom pribúdajú mladopaleolitické prvky – nízke škrabadlá, rydlá. Najcharakteristickejším prvkom sú krásne listovité hroty. Existuje predpoklad, že tieto sa mohli po prvý raz použiť ako hroty diaľkových zbraní, dokonca šípov. Počas mladšej fázy sa na výrobu začína používať i importovaná surovina – pazúrik, rádiolarit, glasporfyr (sopečné sklo odlišnej štruktúry ako obsidián). Zo Slovenska pochádza unikátny nález – rytina na rebre z Veľkého Polačína (okres Trenčín), údajne znázorňujúca Mihuľu riečnu (Petromyzon fluviatilis). Vzrastá i počet lokalít, zachytených povrchovými zbermi: Kunovo, Sobotište, Vlčkovce, Ivanovce – Skala, sprašové terasy pozdĺž stredného Považia. Výskum prebehol v jaskyniach Čertova pec pri Radošine (Bárta 1958 – 61), Deravá Skala pri Plaveckom Mikuláši (Hillebrand 1912 – 13; Prošek, Bárta 1950), Domica pri obci Kečovo (Böhm 1932 – 34; Bárta 1956, 1963). Najvýznamnejšia je lokalita Moravany nad Váhom, poloha Dlhá. Podľa nej je pomenovaný charakteristický tvar listovitého hrotu ako typ Moravany – Dlhá. Dôležité sú aj nálezy kostených hrotov kopijí mladečského typu v mladšej, možno už aurignackej vrstve v jaskyni Deravá Skala.
Východ Slovenska patril do sídelnej oikumeny megakultúry AURIGNACIEN, zaberajúcej priestory Blízkeho východu, Mezopotámie, Pričiernomoria, celej západnej a južnej Európy okrem Škandinávie, Balkánu a Karpatskej kotliny. Tomu zodpovedá aj široké časové rozptie (42 000 – 22 000). Pre štiepanú industriu sú charakteristické vysoké kýlovité škrabadlá s kýlovitou retušou, rovnako kýlovité rydlá. Aurignacká čepeľ má piškótový tvar. Až 80% suroviny tvorí importovaný severský pazúrik. Dôležitá je i kostená industria, predovšetkým hroty kopijí, staršie s rozštiepenou bázou, mladšie – tzv. mladečské (alebo typ Potočka /Slovinsko/). Nositeľom kultúry bol bezpečne Homo sapiens sapiens – jeho kostrové pozostatky z Mladečskej jaskyne (Morava) sú najstarším nálezom kostí človeka moderného typu v Európe. S tým istotne súvisí aj prvé skutočné jaskynné umenie v južnom Francúzsku, nálezy figúriek zvierat i ľudí z mamutoviny, i prvé paleolitické Venuše (Rakúsko). Na Slovensku poznáme iba náleziská s východnej časti (okrem už spomínaných mladečských hrotov v jaskyni Deravá Skala). Tu možno rozlíšiť starý aurignacien, ktorý reprezentuje Hornádska aurignacká skupina (lokality Barca I., Barca III., Tibava, Kechnec I., Seňa I.);stredný aurignacien zastúpený lokalitami Barca I., Tibava a mladý aurignacien reprezentovaný Hornopotiskou aurignackou skupinou, kde už prevažujú čepele. Tá sa posúva i viac na sever a pozdĺž Torysy prechádza do Poľska. Neisté je jej rozšírenie na strednom Slovensku.
Najvýznamnejšou paleolitickou kultúrou je na Slovensku GRAVETTIEN. Ten sa rozšíril po celej Európe až po Don (pochopiteľne, mimo severnej Európy pokrytej ľadovcom). Podobné kultúry s otupeným bokom (nástroja) zaujali aj celú severnú Afriku a Blízky Východ. Kultúra začína počas 2. polovice würmského pleniglaciálu v polovici interštadiálu Denekamp (Würm 2 – 3), vyznieva ako epigravettien v prvej polovici posledného a zároveň najchladnejšieho štadiálu (studeného výkyvu) Würm_3. V absolútnych dátach to znamená začiatok pri hranici 30 000, ťažisko medzi 25 – 21 000 rokov, pre epigravettien 20 000 až 18 000 p.n.l.). Gravettský ľud lovil mamuty, zajace beláky, soby, polárne líšky, kone, luníky, rosomáky, vlky, levy, medvede, veľa vtákov i slimáky. V tomto období sa udiala prvá zmena odlišujúca psa od vlka – jeho chrup sa zmenil na cikcakovitý (okolo r. 26 000 ). Štiepanú industriu reprezentujú charakteristické gravetty (úzke čepeľovité hroty s jednou hranou otupenou otupujúcou čepeľou). Rozlišuje sa niekoľko typov (Châtelperronské, Kostienkovské, typ Des Vachons a Pavlov), okrem nich to sú kostienkovské nože (správnejšie išlo o dlátka), rydlá, nízke škrabadlá a hrubé archaické tvary s miestnych surovín. Veľmi bohatá je kostená, mamutovinová a parohová industria: od ihly (ešte stále bez ušiek), cez lyžice, mlaty, harpúny, kopije, kopáče, kyjaky po drtiče z mamutích klov. Sídlenie sa stabilizovalo minimálne počas zimy v dlhodobých, po niekoľko tisíc rokov používaných aglomeráciách, chaty mali približne kruhový pôdorys, priemer 5m. V dnách sa nachádzali skrýše (v nich prstene z mamutoviny alebo štiepaná industria), ohniská boli prvý raz pecovito prekryté. Jaskyne sa osídľovali iba prechodne, situácia v Deravej Skale naznačuje možnosť gravettske chaty. Rozmnožuje sa umelecká aktivita v podobe venúš, iného figurálneho umenia, rytín, skalných malieb. Veľa dôkazov hovorí o dôležitej úlohe šamana vo vtedajšej spoločnosti. Bežné boli rôzne amulety.
Kamenná plastika ženského lona, Cejkov(Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991.)Hustota osídlenia stúpla a zaujali sa severnejšie oblasti. Zo západného Slovenska je množstvo lokalít, najdôležitejšie sú: Nemšová (C14 28 500), Trenčianske Bohuslavice (C14 22 500), Vlčkovce nad Váhom, Nitra (polohy Čermáň, jaskyňa pod hradom, úpätie Zobora, Horné Krškany), Svodín, Veľká Ves nad Ipľom (epigravettien) a najdôležitejšia lokalita Moravany nad Váhom s nálezom venuše z mamutoviny. Na východnom Slovensku ide o lokalitu Cejkov (poloha I – epigravettien – C14 19_600; II – ml.; III – st. gravettien), pozoruhodný nález kamenného červeno pomaľovaného idolu tvaru vulvy a rezby na kosti (tvár?); lokalita Kašov (st. C14 20 700, ml. C14 18 600 – zlomok hlinenej plastiky, hrudka vypálenej hliny); lokalita Hrčeľ, Gánovce, Barca III, Slaninova jaskyňa (C14 27 000 – najst. gravettien v strednej Európe).
Lovci sobov – a tvorcovia slávnych malieb v jaskyniach Altamira, Lascauix, Rouffignac, Les Trois Fréres – boli nositeľmi MAGDALENIENU. Zatiaľ najvýchodnejšími lokalitami sú jaskyne moravského krasu (C14 15 000 až 11 000), i keď poza karpatský oblúk sa magdalénski lovci dostali až do východného Poľska. Preto treba overiť možnosť prieniku z týchto oblastí na východné Slovensko s jeho strategickými ložiskami obsidiánu. Rovnako kostená industria na lokalite Skalka pri Púchove naznačuje možnosť prieniku magdalenienu i na západné Slovensko so susednej Moravy. Pred vyrieknutím definitívneho záveru treba preskúmať i jaskyne Deravá Skala a Veľká Pec pri Prašníku. Na územiach nezaujatých magdalenskymi lovcami pokračoval Epigravettien. Toto obdobie je charakteristické veľkou klimatickou nestabilnosťou sprevádzajúcou konečný ústup ľadovca i dožívaním zvierat doby ľadovej ako hyena, nosorožec srstnatý, jaskynný medveď. Mamut už nežil resp. zvyšky populácie dožívali v chladnejších pásmach.
Neskorý Paleolit (11 000 – 8 200 p.n.l.)Toto kratučké obdobie reprezentuje pokračovanie mladopaleolitickej tradície počas posledného chladnejšieho obdobia – štadiálu Dryas 3, ktorým končí pleistocén. Ľadovec sa stiahol do Škandinávie, tundra a lesotundra sa zmenila na zmiešané lesy s dnešnou faunou (jeleň, srnec, los, tur, zubor). Hustota osídlenia je veľmi riedka, nová lovná zver vyžaduje dezintegráciu väčších loveckých skupín, nástroje sa zmenšujú, surovina sa používa väčšinou miestna. Z Poľska prenikla do Popradskej kotliny kultúra ŚWIDERIEN (charakteristické dvojhroté čepeľovité listovité hroty), jej staršia a stredná fáza sa zachytili na lokalite Veľký Slavkov.
Mezolit (8 200 – 6 000 p.n.l.)Koncepcia vyčleniť mezolit ako samostatné obdobie predstavujúce most medzi neproduktívnou ekonomikou loveckých skupín a neolitických poľnohospodárov sa ukázala pre Európu ako fiktívna. Nepredstavuje žiadne prechodné obdobie, ide o prosté pokračovanie života pravekého lovca v nových prírodných pomeroch holocénu. Do popredia sa dostáva lov rýb (i morských, i morských cicavcov) a vtákov. Malá skupina lovcov má svoj revír, dochádza k tvrdým bojom o tieto územia (stopy na kostiach, kult lebiek). Industria sa mení a získava špecifický mezolitický výzor – mikrolit len niekoľko milimetrov dlhý v tvare trojuholníku, lichobežníka, kruhovej úseče, hrôtiku sa vsadzovali do parohových, kostených i drevených násad a až tak sa vytvoril funkčný tvar (hrot kopije, nejaký nástroj).
Na východe Slovenska (lokality Barca I, Dolná Streda) predstavuje mezolit potiská skupina kultúry TARDENOISIEN s tvarmi príbuznými obsidiánovej industrii duny Ciumeşti v Rumunsku
Na západnom Slovensko je to mladšia seredská skupina kultúry SAUVETERRIEN súdobej z azilienom. Industria geometrických tvarov dosahuje maximálnu mikrolitičnosť. Sídlisko bolo skúmané na pieskových dunách zvaných Mačianske vŕšky asi 4 km od Serede. Neskôr pribudli nálezy z Bratislavy-Dúbravky.
-
Neolit
Periodizácia.
Starší Neolit (6 000 – 5 200 / 4 900 p.n.l.)
Stredný Neolit (5 200 / 4 900 – 4 700 / 4 500 p.n.l.)
Mladý Neolit (4 700 / 4 500 – 4 000 / 3900 p.n.l.)
Starý neolit (6 000 – 5 200 / 4 900 p.n.l.)
Prírodné prostredie.
Starší Neolit (6 000 – 5 200 / 4 900 p.n.l.)
Proces neolitizácie spôsobil najrozsiahlejšie zmeny v prístupe èloveka k prírode a stojí na poèiatku neustáleho ovplyvòovania jedného druhým. Usadlé skupiny ro¾níkov, vyrábajúcich keramiku, zaoberajúcich sa pestovaním a chovom domácich zvierat, nová brúsená kamenná industria, výroba tkanín – to všetko charakterizuje neolitické skupiny, ktoré prišli na naše územie na zaèiatku šiesteho tisícroèia. Po diskusiách sa koneène uzatvorila diskusia o pôvode neolitu na našom území: ide jednoznaène o inváznu kultúru ¾udu s lineárnou keramikou, ktorá v priebehu pomerne krátkeho èasového intervalu zaujala územia od juhozápadného Maïarska po južné Po¾sko, od Moldavska a Ukrajinských stepí po Rýn, Belgicko, Holandsko a Parížsku kotlinu. Chýbajú akéko¾vek stopy po prežívaní mezolitického obyvate¾stva. Balkánsko – analólsky pôvod zatia¾ nie je dostatoène objasnený, v každom prípade, na Slovensku kultúra pôsobí ako pomerne vyspelá a homogénna, s postupom èasu nadobúdajúca lokálne prejavy vyrastajúce na spoloènom základe. Pritom západné Slovensko je súèasou kultúry so západnou lineárnou keramikou, nazývanou aj volútová, východ sa primkýna k potiskému vývoju, kde po staršej neolitickej kultúre Starèevo – Criº nastupuje kultúra s východnou lineárnou keramikou, nazývaná aj Alföldská kultúra. Preto je nutné zaobera’ sa oboma oblasami samostatne.
Na západné Slovensko preniká neolitický_ po¾nohospodár proti toku riek od Dunaja hore povodiami Hrona, Nitry, Dudváhu. Moravy a usadzuje sa na úrodných sprašiach blízko vody. S najstaršieho obdobia poznáme iba málo nálezov, keramika je ve¾mi zle vypálená, väèšinou hrubostenná, s drsným nezdobeným povrchom. Naproti tomu tenkostenná, so stenou pod 0,8 cm. má sivý, èasto dokonale leštený povrch zdobený zväzkami rytých línií (špirála, meander, U) meander. U), absolútne zriedkavo i farebných. Zaujímavá je prítomnos plastiky: antropomorfná, znázoròujúca èloveka, je reprezentovaná hlavièkou ženy z úèesom vyhotoveným technikou barbotínu (nalepovaných hlinených gu¾ôèok) (lokalita Ve¾ký Grob), èi zlomkami plastík s rytím motívu rybej kosti na chrbte (tzv. röntgen štýl). Doložená je i aplikovaná plastika na nádobách, zoomorfná plastika a okruhliakové idoly (tzv. pebleidol)
Východné Slovensko má svoj najstarší nález neolitickej jamy z fragmentmi menších ajednou ve¾kou zdobenou nádobou na lokalite Košice – Èervený rak. Na základe ve¾kej nádoby z plastickým motívom tanca èi boja je radená do skupiny Méhtelek, predstavujúcej okrajový prejav kultúry Starèevo – Criº na severnej hranici jej rozšírenia. Vekovo by mal nález približne
zodpoveda’ najstarším nálezom zo záp. Slovenska. Neskôr sa vývoj neolitu na východnom Slovensku diverzifikuje do dvoch odlišných skupín kultúry s východnou lineárnou keramikou: Košickú kotlinu a Šariš zaujala skupina Barca III, charakteristická rytou výzdobou; na Východoslovenskej nížine, v skupine Kopèany, sa uplatnilo èierne ma¾ovanie pásikov a geometrických vzorov na svetlom podklade. Celkovo je východná lineárna keramika odlišná neporovnate¾ne širším keramickým inventárom odlišného vzoru a pestrejšou škálou výzdobných
motívov, kde prevažuje vlnovka. lalokovité a elipsovité útvary. špirála a. meander.
Stredný neolit (5 200 / 4 900 – 4 700 / 4 ~00 p.n.l.)
Západné Slovensko:
Poèas stredného neolitu dochádza k vyvrcholeniu; lineárnej kultúry, výskum odokryl nieko¾ko sídlisk (Blatné. Èataj. Patince, Cífer-Pác. Bratislava – Mlynská dolina) s typickými neolitickými dlhými domami (dåžka až 45 m, šírka 5 až 7 m) s nosnou konštrukciou s troma vnútornými radmi kolov. Predovšetkým výskum v Štúrove priniesol najzávažnejšie zistenia o horizontoch
osídlenia. priestorovom delení areálu, konštrukcii a využívaní dlhých domov, hospodárskom zázemí èi rituálne (v hrobe, s príslušnou výbavou a v skrèenej polohe) i nerituálne (v jamách hodené. èasto nekompletné kostry) pochovaných jedincoch na sídlisku. Poznáme aj nieko¾ko pohrebísk mimo sídlisk. najväèšie bolo odokryté v Nitre – Priemyselnej ulici (75 jedincov. skrèenci. na ¾avom boku. bez príloh i s výbavou – nádoby, sekerky, spondylový šperk). Keramika dostáva výzdobu tzv. notovými hlavièkami. okrúhlymi jamkami na strete dvoch línií, ktoré postupne prerastajú do súvislého vrypu. V závere doby sa zmení i tvar nádob, gu¾a a gu¾ová úseè získa nábeh na hrdlo, èím sa tvar zmení na hruškovitý. Nastúpi èervené. obèas žlté ma¾ovanie. Tento závereèný prejav lineárnej kultúry je nato¾ko špecifický, že bol vyèlenený ako
želiezovská skupina. Objavili sa aj prvé vàtané kamenné nástroje a dovtedy nepoznané obilné zásobné jamy. V závere doby dochádza následkom náhlych klimatických zmien k vysokej mobilite kolektívov a širokým kultúrnym posunom a kontaktom. Tak sa v Štúrove našli fragmenty nádob kultúry Vina, vo Vinèi (Juhoslávia) sa našla želiezovská nádoba. v hrobe z
Békásmedyér – Nagytetény (Maïarsko) sa stretli želiezovská, bukovohorská a vinèianska nádoba. v hrobe z Dvorov nad Žltavou sa nachádzala miska s plastickým hadom vymodelovaným vo vnútri a keramika ohlasujúca tvary budúcej lengyelskej kultúry (strácanie výzdoby. dvojkónická ker. iba hladená a ma¾ovaná). Poèas tohto obdobia lineárna kultúra sporadicky prenikla spoza Tatier z Malopo¾ska aj na Spiš. (Lokalita Poprad – Matejovce
(650 m.n.m.)) Z juhu prenikla skupina. nosite¾ov mladej lineárnej keramiky pozdåž Hrona do oblasti Zvolena Banskej Bystrice. Oba prieniky do horských oblastí zrejme súvisia so získavaním vhodných surovín na výrobu štiepanej industrie.
Východné Slovensko:
Ma¾ovaná keramika Kopèianskej skupiny sa v mladšom stupni nazýva typom Raškovce, pod¾a najbohatšej lokality. K èiernej farbe pristupuje èervená. ma¾ovanie je jemnejšie, pribúdajú ïalšie keramické typy, výzdoba už predznaèuje motívy na keramike bukovohorskej kultúry.
Na zvyšnom území sa transformovala skupina Barca III na skupinu Tiszadob – Kapušany (rytie je jemnejšie, èastejšie osídlenie sa posúva viac na sever a uprednostòujú sa strategicky – obranne – dobre zabezpeèené polohy (ostrohy, vrcholy, èasto miesta
Mladý Neolit (4 700 / 4 500 – 4 000 / 3900 p.n.l.)
Poèas mladého neolitu bol celý Balkán a stredná a východná Európa osídlený nosite¾mi kultúr s ma¾ovanou keramikou /Lengyel, Vinèa – Ploènik, Herpály, Gumelniþa, Sãlcuþa, Butmir, Ariust – Cucuteni – Tripolje/. Vznik lengyelskej kultúry úzko súvisí práve s búrlivým vývojom na konci stredného neolitu – tretia fáza želiezovskej skupiny je už oznaèovaná ako prelengyelský stupeò. Protolengyel reprezentuje lokalita Bíòa (nález ihlanovitého idolu typu Biszcke, nové tvary keramiky. ako napr. misa na plnej nôžke. plošné ma¾ovanie èervenou alebo žltou) a lužianska skupina (lokality Lužany pri Nitre, Abrahám. Bajè). Na základe náhleho nárastu podielu kostí lovnej zvery, silexových streliek šípov a bojových sekeromlatov a bojových gu¾ových mlatov sa uvažuje o vstupe mezolitického obyvate¾stva do neolitických kultúr. V lužianskej skupine sú známe iba pohrebiská, výrazne birituálne (žiarové hroby i hroby skrèencov), prièom èas’ hrobov je úplne bez výbavy. iné sú prebohaté – Nitra Mlynárovce v ženských hroboch až 20 nádob. v mužských šperk (spondylový, zvieracie zuby). prevàtaný sekeromlat. plochá sekerka. silexové šípy ( a luk ?), silexová surovina. Odtia¾to pochádza najstarší nález kovu z územia Slovenska – èas’ medeného šidla a dlhá ;..~ cm. V oblasti Bratislavy sú nálezy príbuzné rakúskej skupine Shee – Unterwölbling (hríbovité nádoby).
Vlastná lengyelská kultúra je rozdelená vo svojom neolitickom období na dve ve¾ké fázy I a II a nieko¾ko menších fáz, pomenovaných pod¾a charakteristických lokalít. Lengyel I znamená neuverite¾ný nárast hustoty osídlenia na úrodných sprašiach, spolu s germánskymi nálezmi tvorí najpoèetnejšie zastúpené pamiatky praveku. Sídliská delíme na centrálne alebo rondelové (Svodín, Buèany, Borové – Ružindol, Nitriansky Hrádok), strategické (Devínska kobyla), ve¾ké dediny s dlhými domami (osídlenie pozdåž potoka až nieko¾ko sto metrov – Budmerice, Šenkvice) a malé usadlosti (jeden dom a nieko¾ko jám). Vývoj rondelov konèí v širokom stredoeurópskom priestore náhlym nevysvetleným zlomom. kedy sú násilne zlikvidované (v Ružindole – Borovom aj so svojimi tvorcami), èi prevrstvené. Pochováva sa na pohrebiskách i sídliskách. Keramika je bohato ma¾ovaná èiernou a žltou, poznáme aplikovanú i samostatnú plastiku. zoo i antropomorfnú. Najznámejšie je tzv. magna mater – rekonštruovaná soška sediaceho neolitického ženského idolu z Nitrianskeho Hrádku. Poznáme aj hlinené modely striech domov èi sýpok (Branè, okres Nitra). Druhý stupeò charakterizuje biele ma¾ovanie keramiky i pretrvávanie èervenej a nové hnedé ma¾ovanie.Lokalít je známych len málo, prièom najväèšia bola osada v Žlkovciach, opevnená obnovovanou palisádou. Zástavba bola tvorená dlhými domami, prièom najmohutnejší stál v strede. Bol dvojpriestorový a èelnú stenu mal s mohutných dubových kolov, èo podnietilo úvahy o možnosti vežovitej nadstavby.
Stupeò Moravany nad Váhom stojí na hranici eneolitu. Keramika je hrubšia, upadá, úplne sa vytráca èervené a hnedé ma¾ovane, zostáva len biele ma¾ovanie bez podkladovej èervenej farby, v súvislých vrstvách bez ornamentu. Posledný krát sa objavuje antropomorfná plastika.
-
Eneolit
Periodizácia.
Starší eneolit (4 000 / 3 900 – 3 400 / 3 200 p.n.l.) => (údaje pre kalibrované datovanie C14 / konvenèné C14 datovanie)
Stredný eneolit (3 400 / 3 200 – 2 600 / 2 300 p.n.l.)
Mladý eneolit (2 600 / 2 300 – 2 300 / 1 900 p.n.l.)
Prírodné prostredie.Eneolit – doba medená – neznamená len zaèiatok masového používania kovu – medi a zlata, ale úplnú zmenu sociálno-hospodárskej a tým aj sídelnej, kultúrnej a náboženskej štruktúry obyvate¾stva zavedením oradla, jarma, využívaní volov ako ažnej sily i objavenie voza. Výrazne sa posilnila úloha muža v spoloènosti. Kov umožnil ïalšie narastanie majetkovej diferenciácie, vyèleòuje sa typ výšinného opevneného sídliska dokladmi remeselnej výroby, na druhej strane otvorené po¾nohospodárske osady tvoria potravinové zázemie hradiska. Obdobie konèí ve¾kými etnickými presunmi vyvolanými pohybmi stepných koèovných kmeòov, nastáva krátkodobý úpadok. Až poèas doby bronzovej umožní nová stabilita pokraèovanie vývoja.
Starý eneolit ( 4 000 / 3900 – 3 400 / 3 200 p.n.l.)
Na západnom Slovensku pokraèoval vývoj lengyelskej kultúry v rámci trendov vidite¾ných už ku koncu neolitu: nezdobenú keramiku piesèitého materiálu s podkovovitým žliabkom, nôžky mís naberajú zvoncovitú profiláciu, zostáva drobná zvieracia a aplikovaná plastika, pribúdajú hlinené modely, napr. sekeromlatov. Posun na sever súvisí s ïalším úbytkom zrážok i h¾adaním zdrojov štiepanej industrie a v Ludanickej skupine už i s ranným prospektorstvom kovov (Banská Bystrica, Liptov, Orava). Ve¾ké otvorené sídliská reprezentujú Brodzany, Branè pri Nitre a Jelšovce – vývoj domu prebiehal cez trapézovitý (17 x 6,5 -5,6 m), po mladšie dvojpriestorové menších rozmerov (6×4 m). V okolí Malých Karpát sa objavujú vplyvy zo západu i juhu (kult. jordanow, okruh bisamberg – oberpulendorf – balaton – lassigna). Znovu sa osíd¾ujú jaskyne (Bojnice, Deravá Skala pri Plaveckom Mikuláši) , Èertova pec (doklady antropofágie), Dúpna diera pri Slatinke nad Bebravou, Liskovská jaskyòa pri Ružomberku (múrik, za ním kostry, Cu šperk, plastika býèka). Pohrebiská sú malé, naznaèujúce rozpad matrilineárnej ve¾korodiny, v skrèenej polohe (Vyšehradné, Silo), mladšie žiarové (Bratislava – Dúbravka). Stupeò Brodzany -Nitra sa dnes po revízii materiálu rozdelil, lokalita Nitra sa už radí do Ludanickej skupiny.
Ku koncu obdobia dochádza k silnému kultúrnemu ovplyvòovaniu vývojom na západ a sever (lievikovité poháre) a juh (Balaton -Lassina) od slovenského územia. V takomto prostredí sa vytvorí kultúra s brázdeným vpichom typu Bajè – Retz. Lokality sér sústredené na západnom Slovensku, nastáva rozmach metalurgie (medené dýèky a sekeromlaty, klinky, sekery, dlátka).
Východné Slovensko na dlhý èas osídlili nositelia skupín polgárskej kultúry. Hneï prvou je skupina prototiszapolgárska, známa z lokality Lúèky. Ma¾ovanie nahradil leštený ornament, plastiky sa menia na ploché, tiszapolgárska skupina je známa z osád (Lúèky, Tibava, Barca) i pohrebísk. Práve na pohrebiskách mladšieho stupòa nachádzame odozvu balkánskeho diania (pohrebisko vo Varne) v podobe výskytu pásikových náramkov, zlatých záveskov (typ Tibava a typ Ve¾ké Raškovce), importovaných h¾úz zakarpatského pazúriku z porieèia Bugu (až 20 kg!) i produktov z neho (ve¾mi dlhé èepele). Muži ležia na pravom, ženy na ¾avom boku, v závere sa vyskytujú žiarové hroby. Bodrokeresztúrska skupina nadväzuje na predchádzajúci vývoj, keramika je zdobená rytím i brázdeným vpichom, lokalít poznáme malo, ale nálezov sekier z krížovým ostrím je pomerne ve¾a. Zaujímavý je prienik do Vysokých Tatier (Malá Studená dolina), súvisiaci s prospekciou. Záver polgárskeho kultúrneho okruhu patrí lažnianskej skupine s prevládajúcim žiarovým pohrebným rítom (urny i jamky), prežívajúcej ešte poèas zaèiatku stredného eneolitu. Ustupuje rytá výzdoba keramiky, znova sa zaèína ma¾ova èiernou farbou. Výskyt drobných medených dýèok súvisí s kultúrnym vplyvom východných nomádskych oblastí (kult. okrových hrobov), prvý raz sa objavuje kôò.
Stredný eneolit (3 400 / 3 200 – 2 600 p.n.l.)
Poèas stredného eneolitu dochádza prvý raz v praveku k zjednoteniu vývoja na celom Slovensku v rámci jednej kultúry. Tou kultúrou
je bádenská kultúra, kedysi nazývaná kultúra s kanelovanou (žliabkovanou) keramikou. Jej vývoj zaèína bolerázskou skupinou,
rozšírenou z Malopo¾ska, až po ústie Sávy do Dunaja. Vo výzdobe keramiky zaèína žliabkovanie, èastý je motív tzv. rybej kosti, èi
cikcakovitý ornament. Poháriky majú pásikovité uchá èiastoène vybiehajúce nad okraj. Pokraèuje rozmach medenej industrie, vyrábajú sa
ve¾ké sekeromlaty typu Handlová, jednoduchý šperk, surovina sa transportuje v tvare nákrèníkovitej hrivny, známej aj v súvekých
blízkovæhodných štátoch (oblas Levanty). Naïalej sa používa štiepaná i brúsená industria (ve¾ké sekeromlaty, gu¾ové mlaty). Sídliská poznáme
opevnené výšinné (Bratislava, Devín), nížinné (Nitriansky Hrádok – Vysoký breh, Žlkovce), zvláštna je kruhová priekopa v Bajèi –
Vlkanove (rondel?) a sídlisko v moèarinách Súr. Domy boli asi zrubovej konštrukcie. Pohrebiská na našom území nemáme, iba
ojedinelé birituálne pohreby na sídliskách. Zaujímavosou sú modely voza z maïarských lokalít Budakalász a Pilismarót majúce
istú paralelu na Slovensku v podobe modelu vozíka èi saní s dvoma zvieracími protómami, symbolizujúcimi ažné zvieratá. Kôò je
doložený aplikovanou plastikou, nálezom krstenej postranice i v osteologickom materiály.Klasický báden rozširuje aj na východné Slovensko. Centrami sa stávajú výšinné opevnené sídliská: Nitriansky Hrádok, Vèelince, Ve¾ká Lomnica a iné. Keramika tmavej farby je buï žliabkovaná, alebo leštená, typické sú èrpáky a poháriky s vysokým uchom a kanelovanou spodnou èasou, zvláštnymi tvarmi vanièkovité a závesné nádoby a misy delené stredovou prieèkou s dvoma gombíkmi s rytou výzdobou. Prvý raz sa objavujú prenosné hlinené piecky – pirauny. Množstvo praslenov hovorí o dôležitosti chovu oviec a spracovávaní vlny. Vyèerpanie prvotných ložísk nerastov v povrchovej oxidaènej zóne znamená aj zmenšenie kovovej produkcie, ide hlavne o drobný a plechový šperk, ihly, šidlá, dláta a sekerky už len zriedkavo. Zo Slepèian pochádzajú zlievaèské tégliky. Dokladmi kultu sú ploché štylizované idoly (Šarovce), závesky z hliny v tvare sekier, drobná zoomorfná plastika. Pohrebný rítus je úplne uvo¾nený, najèastejšie však v skrèenej polohe. Z Jelšoviec pochádza detský hrob vo ve¾kej nádobe (pithoi), v Bajèi bola pochovaná v peci žena a diea, v Mužli – Èenkove dostala žena mužský atribút – dve sekerky, na Nitrianskom Hrádku sa našli dve kruhové jamy hlboké 4 m, v prvej sedelo dookola 11 kostier, v strede bol pochovaný pes, v druhej ich dookola sedelo až 20 a v strede bol ve¾ký sekeromlat. Zaujímavý je lokálny jav oblasti okolia Rimavskej Soboty (aj pri¾ahlého maïarského územia – lokalita Center): žiarové hroby pod mohylovým násypom boli uložené v tzv. sovích vázach, antropomorfných urnách s najbližšími paralelami v Tróji. Na lokalite Vèelince bolo v jednom hrobe 5 váz a plastika, rôznej ve¾kosti, takže sa hovorí o božskej trojici èi rodine (s analógiami na Blízkom Východe).
Mladý eneolit (2 600 / 2 300 – 2 300 – 1 900 p.n.l.)
Ku koncu bádenskej kultúry silnejú balkánske vplyvy, kultúrny prejav sa zaèína silne diverzifikova na lokálne skupiny, nastáva rozpad jednoty. Sever západného Slovenska pokraèuje v silnej domácej bádenskej tradícii v závereènej bošáckej skupine. Osídlenie sa viaže na strategické polohy (Ivanovce), v keramike sa uplatòujú nové vzory: kolkovanie, otlaèok šnúry, slamovanie, voštinovanie. Pozdåž Dunaja sa na juh západného Slovenska z Juhoslávie dostáva Kostolacká skupina. Na lokalitách Patince a Iža sa popri charakteristickej slavónskej mise na dutej nôžke (pôvod vo vuèedolskej kultúre) nahradili misy s pretiahnutým hrdlom, tanierovité misy, amfory s valcovitým hrdlom, výzdoba je predovšetkým kolková s typickým vzorom šachovnice, ale pristupuje i jemný vpich, slamovanie a voštinovanie
-
Toto by sa skôr hodilo do sekcie archeológia medzi články, nie do diskusie, lebo sú to informatívno-vzdelávacie články, nie výzva do diskusie;-)
Áno, bolo by fajn mať prehľad jednotlivých období zhrnutý na obnove.sk, avšak neviem či tu nie je problém s autors. právami zdroja.
Harp? Dávam návrh na prehľadové články (presun tohoto tam), ale vyjasniť či zdrojová stránka (kde možno tiež nie je autorský článok ale kompilácia alebo prepis zdroja) je s tým OK. Alebo to dajme niekomu z blízkeho okolia obnovy napísať podľa neho… -
Beniqnus
jasné v podstate by nebolo mať niečo podobné po kope preto som s tým začal…
a čo sa týka autorských práv je to vec ktorá sa dá poriešiť citáciami a odkazmi a podobne preto som tam dal aj tie linky…čím sa teda problém rieši pokiaľ tam je uvedený zdroj alebo autor…ako to je v prípade hore uvedeného Čaploviča…je to v podstate všeobecný postup aj keď niekto píše nejakú prácu musí citovať literatúru z ktorej čerpal…. -
No pani, najprv by to ale bolo treba trochu osekat a urobit hoooodne velku korekturu. Lov na slimaky v paleolite, to bola veta, co ma definitivne zabila, asi tam sa moje citanie aj skoncilo na prvom prispevku. Aha a k lunikom- jeden lunik je v Kosiciach. Inak viem uz len o luMikoch. Kultury s otupenym bokom a ihly bez usiek, to je tiez, pardon, ale dobra konina. A dlatka ala kostienkovske noze….Taktiez existovala otupujuca (pritupujuca) retus, ale urcite nie cepel. Piskotovy tvar aurignackej cepele, kylovita retus, dialkove zbrane, drtice z mamutich klov a prstene z mamutoviny……………………..robite si srandu?
-
NAvrhoval by som pre kazde obdobie vytvorit osobitnu temu tu rozdiskutovat. Napr: Encyklopedia archeologie: Eneolit, Encyklopedia archeologie: Paleolit, Encyklopedia archeologie: Stredovek 10-13 stor. atd.
Co sa tyka autorskych prav. Je to zlozitejsie. Da sa vsak predpokladat, ze ked autor vyslovene na stranke nezakazuje preberat obsah da sa citovat poodbne ako si to urobil ty. Niekedy je prebratie obsahu podmienene oznamenim. Treba to respektovat.
-
Prispevok zamazany administratorom, bol “MIMO TEMU”. V buducnosti budu podobne prispevky mazane bez takehoto oznamenia.
-
Dakujem administratorovi za hrdinsky cin len cakam kedy zamaze aj tie somariny hore.
-
Ach boze! Nemam rad taketo dotahovanie. problemom je ze rubrika archeologia nema moderatora. Ja osobne neviem posudit nakolko su prispevky hore fundovane ci nie.
QUIDO ak sa citis byt odbornikom v oblasti archeologie, zavolaj mi na 0907344743 stretneme sa a mozno sa stanes moderatorom rubriky arch.
Alebo niekto z dalsich z vas… Odvazite sa moderovat rubriku archeologia.
-
for:Harp
Len dúfam, že si tam naozaj nedal svoje tel. číslo. v opačnom prípade
predpokladám jeho rýchlu a nútenú zmenu. :thumbleft:S pozdravom
a prajem pekný a úspešný deň -
harp má pravdu!!! a ja si musím rypnúť…
koniec koncov post redaktora v tejto rubrike je nutné obsadiť…
ja navrhujem Quido
Sana Mens poprípade im podobných… znalcov tém…
pretože určite to budú nezaujatý objektívny a fundovaný znalci archeologickej problematiky a ja rád im odovzdám články na korektúru aby som ostatných “obnovákov” nezavádzal mylnými informáciami hoc pochádzajúcich z dlhoročných výskumov a všeobecných faktov a ktoré je možné prezentovať na obnove a podobných stránkach, a ktoré pod ich dohľadom nespôsobia žiadne nedorozumenia v rámci tu rozoberaných diskusiís pozdravom demo…
-
Demo: to je vsetko ok, ale mne konkretne islo o to, ze ked nemam overeny pramen (v tomto pripade internetovu stranku), neodvolavam sa nan, inak vznikne to co vzniklo- kopa somarin. Na to ani netreba studovat archeologiu, aby si clovek vsimol hrube chyby v tych “vseobecnych faktoch”. Nehovoriac o stylistike… A prezentujete tym predovsetkym (uznajte, ze na Vasu vlastnu skodu) seba.
-
ano ?! a čo konkrétne?! čo sa týka tých faktov…?!
a napokon štylistika je to najmenej čo sa dá kritizovať….
demo….
Log in to reply.