aktivita diskusia Pamiatky Zvierata poskodzujuce pamiatky

  • Zvierata poskodzujuce pamiatky

    Posted by harp on 8. mája 2008 at 22:35

    Mesto bude opäť likvidovať premnožené holuby

    Holuby sa zdržiavajú najmä v centre, ich obľúbeným miestom je strecha Ponitrianskeho múzea. Samospráva na ňu predvlani nainštalovala elektronický zvukový plašič a ihlice, holuby sa však nedali odradiť. Ihlice vytrhávajú zobákmi a plašič už nefunguje. V roku 2006 mesto odchytávalo holuby vo všetkých vývojových štádiách prostredníctvom špecializovanej firmy mechanickým spôsobom – podberákom do klietok keď spali. Veterinár ich usmrtil a odviezol do kafilérie. Najpočetnejšie kŕdle boli na Mostnej ulici na povalách starších domov, na sídlisku Chrenová a v Starom meste. Z holubov odobrali aj vzorky, ktoré poslali na rozbor. Ten preukázal parazity z rodu prvokov – eimérie, ktoré však nie sú prenosné na človeka ani iné zvieratá. Holuby po čase umierajú, pretože parazity im poškodzujú tráviaci trakt.

    Ako formy poskodzovania pamiatok su vam zname?
    Drevokazny hmyz – drevene konstrukcie
    Holuby – fasady a kamenne prvky
    Vcely a osy – Dokazu staticky oslabit mur?

    Videl som aj vtaky ako rozoberaju stredoveke omietky na hradoch. Doslova v hufoch nalietvali na stenu a vyzobavali zrnka omietky.

    Proti holubom som videl viacero odstrasujucich zariadeni. Od klasickych trnov az po drotiky pod prudom.

    A co vy? S akou formou ochrany pamiatok proti zvieratcim skodcom ste sa stretli.

    Do pozornosti davam tento clanok:
    Nasadili sokolov proti holubom
    http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2004-05&article=2536

    harp odpovedal 15 years, 9 months ago 6 Členovia · 11 odpovede/odpovedí
  • 11 odpovede/odpovedí
  • shamman

    Member
    9. mája 2008 at 7:16

    Ja hovorim že sokoli su sokoli ale ešte vedšim škodcom je človek sam…..

  • miro-carsky

    Member
    9. mája 2008 at 19:53

    Pedro by vedel k tomu viac, ale veze jedneho kostola v Trnave zhnili vdaka holubiemu trusu, ktory sa tam nahromadil do neuveritelnej vysky, nejaki Trnavaci mi vraveli, ze ho bolo zopar kontajnerov. Konstrukcia bola dubova a bola stavana na vecne casy, avsak neratali s holubmi. Respektive bolo treba udrzbara, ci spravcu, ktory by tento trus pravidelne odstranoval.
    Zvierata v mestach su katastrofa – zivia ich ludia. Tuto v povazskej sa pri domanizanke medzi panelakmi produciruje cele hejno divokych kaciek a stale rastie – dari sa im. A ludom sa jednoducho neda zabranit aby to nekrmili…

  • bacil

    Member
    11. mája 2008 at 8:46

    Človek je najagresívnejší živočíšny druh…voči pamiatkám. A čo sa iných tvorov týka – no môžu mať vplyv na urýchlenie deštrukcie… tuším niekde okolo Muráňa bola akcia – odstraňovali tony guána z kolónie netopierov, ktoré našli domov v krove dákeho kostola…kostol chránený, netopiere tiež…čo včuľ? Pod jeho váhou hrozilo preborenie klenby… :-) trus sa však odstrániť dá – takže pri troche údržby sa to zvláda.
    Horšie je, keď zver priamo rozoberá konštrukcie pamiatky…u nás na Čabradi si zvykli robiť hniezda vtáky v korune muriva – pomedzi kamene…niekedy keď zapískam, tak sa ich vyrojí na stovku…a čo sa pri tom sype z múru…až strach.

  • martin-petras

    Member
    14. mája 2008 at 23:37

    No, to máš Miro pravdu, k téme “holuby a pamiatky” mám skutočne množstvo rozhorčených postrehov :D

    Už po krátkom pôsobení v úlohe statika starých stavieb som tieto operence načisto znenávidel, keď som videl, čo robia s umnými ľudskými dielami. Navyše som na krovoch chytil neskutočnú pliagu, ktorej som sa mesiace nevedel zbavit – odvtedy používam respirátor, i keď to nie je práve “štýlové”

    K škodám ktoré spôsobujú:

    Harp, neviem prečo sa pri pačmagách holubích Tvoja úvaha obmedzila na fasády a kamenné prvky? Ako vždy, omnoho väčšie sú tie škody, čo nie sú na prvý pohľad vidieť: tony agresívneho trusu, nazvláčaného materiálu a
    aj ostatkov uhynutých vtákov vo vnútri krovov, často na neprístupných miestach. Priam šokujúce kvantá trusu preťažujú konštrukcie, znemožnujú prevetrávanie, podporujú ďalšie formy škodcov, obmedzujú možnosť kontroly a opráv.

    Na veži kostola Sv.Mikuláša v Trnave – Hrubého kostola (tá čo sa nakláňala) boli trusu TONY – celý skutočne impozantný šestnásťboký rošt, na ktorom je krov postavený bol pod ním desaťročia pochovaný a postupne podliehal skaze, i keď jeho pôvodní stavitelia ho zjavne stavali pre Pána Boha na veky – všetky pôvodné prvky roštu boli z HOBĽOVANÉHO dubu, ktorý nebyť holubov mohol vydržať 1000 rokov…takto zhnil ako vývraty v pralese, spolu so všetkými spojmi naväzujúcich zvislých prvkov…tie zase v hornej časti mohutne poškodil tesárik, ktorého tam ovšem dovliekli s pomocnými konštrukciami pri nejakej z novších opráv nezodpovední remeselníci…to že oplechovanie strechy roky zatekalo celé dielo skazy len urýchlilo…

    Keby mi fungovalo vkladanie fotiek, mohol som sa s vami podeliť o 3D model celého krovu veže aj o detaily toho, čo s ním spravili škodcovia.

    Ale aby som nehanil len holuby: samozrajme, chyba bola v zanedbaní základnej údržby, jednoducho, po vetchom rebríku cez úzky otvor v klenbe sa do krovu asi nikomu moc chodiť nechcelo…

    Oproti tomu, to že mi hlinené pojivo medzi kameňmi na mojich sypárňach na Liptove vyberajú čmeliaci je úplný detail. A zase moja chyba: stačí spraviť omietku a natrieť vápnom…ale aj čmeli musia niekde bývať, nie?

    Drevokazný hmyz by bola kapitola na dlho…je, a následky jeho pôsobenia sú rozmanité…od zanedbateľných po katastrofálne.

  • harp

    Member
    16. mája 2008 at 12:54

    Harp, neviem prečo sa pri pačmagách holubích Tvoja úvaha obmedzila na fasády a kamenné prvky? Ako vždy, omnoho väčšie sú tie škody, čo nie sú na prvý pohľad vidieť: tony agresívneho trusu, nazvláčaného materiálu a aj ostatkov uhynutých vtákov vo vnútri krovov, často na neprístupných miestach. Priam šokujúce kvantá trusu preťažujú konštrukcie, znemožnujú prevetrávanie, podporujú ďalšie formy škodcov, obmedzujú možnosť kontroly a opráv.

    Ospravedlnujem sa za nekomplexny namet na diskusiu. Som obmedzeny posobenim v oblasti fasad a kamennych prvkov, este ze ste tu vy :)

    Sedim prave v BA na primacianlnom namesti a nevidim tu ziadneho holuba. Neviete preco?

  • uskalienka

    Member
    18. mája 2008 at 22:57

    podla mna je len jeden jediny skodca vsetkeho… nielen pamiatok…

    clovek sam

    vytrhol sa sam z prirodneho… prirodzeneho kontextu… okrem toho, ze je malo ochotny, resp. neochotny tolerovat prirodezenost inych ludi… cloveku robi problem tolerovat este i prirodne prirozenosti…
    vsetko je vlastne o ludskej lahostajnosti… a tou si clovek skodi… nie zvierata poskodzuju pamiatky… ale nespravna, resp. ziadna udrzba… ci uz fyzicka alebo moralna… za ktoru je zodpovedny clovek sam, ta pamiatke skodi… a to ze su niekde male otvory… za to tiez moze len clovek… niekto stavbu projektoval a nepocital s niecim prirodzenym… najsmiesnejsia ludska vlastnost mi pride, ze vzdy je po ruke niekto, na koho sa da vyhovorit…

    osrata fasada mi pride miliontina z toho, co mi pachame na prirode… ked clovek ublizuje prirode, mal by sa zmierit s tym, ze priroda ma na neho taky svoje zbrane… ked sa s tym nezmierime… budeme stale vzajomne bojovat… a ja verim, ze priroda (ktoru ja vnimam ako Vesmir) to vyhra…

    pri holuboch mi pride slovicko “pacmaga” velmi silne…

    pre mna je holubica posolkyna mieru… pramen nielen z biblickeho pribehu o Noemovej arche…

    pride mi zvratene slovne i akokolvek ublizovat niecomu – niekomu, kto sa chova prirodzene… len preto, ze cloveku sa tato prirodzenost nepaci…
    kto ma zmenit svoj postoj?
    ten kto sa chova prirodzene, alebo ten komu sa prirodzenost druhej strany nepaci?

  • miro-carsky

    Member
    20. mája 2008 at 16:59

    Priroda vzdy pracuje proti ludskym vytvorom, to sme na mlyne zistili uz davno. A zatial co my pracujeme osem hodin denne, ona je v sluzbe dvadsatstyri.
    Podla mna je to prirodzene a je to v poriadku – kym sa o stavbu niekto stara, tak nechatra a ako ju clovek opusti, tak upadne.
    Vsak aj preto som za prirodne materialy, ze rozpad takeho domu nijako nezatazi krajinu.
    Holuby vsak urcite nie su prirodzene, no za to zase moze len clovek, ktory im vytvoril prostredie a hojne ich prikrmuje odpadkami zo svojho stola.

    Myslim, ze to od pedra nie je o netolerovani prirodzenosti niekoho ineho, ale o hodnote tesarskej konstrukcie, ktoru si holubi absolutne neuvedomuju, hoci by im nedalo tolko namahy aby srali niekde inde a nie priamo na nu.
    Totiz pre nas, ako pre tesarov, je uplne prirodzene, ze tesarsku konstrukciu povazujeme za hodnotu… a nemame radi toho, kto ju nici

  • harp

    Member
    1. júna 2008 at 20:28

    TRNAVA: V Trnave budú monitorovať holuby

    TRNAVA 1. júna (SITA) – Mesto Trnava bude v letných mesiacoch mapovať miesta zvýšeného výskytu holubov. Na základe výsledkov monitoringu zvolí mestská samospráva opatrenia na zabránenie ich prípadnému premnoženiu. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca mesta Pavol Tomašovič, cieľom nebude likvidácia tejto tradičnej súčasti historického centra, ale regulácia ich výskytu a zabránenie hniezdeniu holubov v historických budovách. “Aj v Trnave sú známe dôsledky intenzívneho a dlhodobého hniezdenia holubov na stav historických objektov. Trus týchto operencov spolu so zatekajúcou vodou pôsobí ako žieravina na trámy strešných konštrukcií,” dodal Tomašovič. Potvrdila to aj rekonštrukcia veží Dómu sv. Mikuláša, alebo mestskej veže, kde stavbári museli z kopúl vyniesť niekoľko desiatok kilogramov vtáčieho trusu.

    Podobne ako v iných mestách Slovenska, aj v Trnave očakávajú, že monitoring potvrdí premnoženie tohto operenca. V tom prípade spoločne so zástupcami spoločnosti Agropodnik Trnava a.s. zvolia na jeseň ďalší postup, ako znížiť ich stav. Radnica počíta aj so spoluprácou obyvateľov mesta, ktorí môžu až do konca augusta nahlasovať na mestský úrad miesta zvýšeného výskytu holubov.

    (SITA, jp;mt), 200806010202

  • uskalienka

    Member
    15. júna 2008 at 23:19

    vcera navecer som pri ponitrianskom muzeu zazrela opereneho dravca… jeho spolocnost, ci navsteva :) ma veru potesila…

  • miro-carsky

    Member
    2. júla 2008 at 12:39

    teraz som robil v Rajci pri kostole, hore na kostolnej vezi hniezdia sokoli a podstrešie je plne netopierov, krov je uz vymeneny, len vo vezi je stary, ale aj tomu uz pomaly odzvanaju tie zvony, co sa tam kyvaju.
    Novy krov je postaveny na obrovskych ickach, ktore su polozene na betonovymi tvarnicami nadmurovanych stlpoch, tych stlpoch, z ktorych vychadzaju klenby…

  • harp

    Member
    18. februára 2009 at 12:26

    L. MIKULÁŠ: Z centra mesta vyháňajú havranov

    LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 17. februára (SITA) – V meste Liptovský Mikuláš vyháňajú havranov z centra. „Verejnoprospešné služby odstraňujú viac ako 100 havraních hniezd. Robíme tak na základe sťažností obyvateľov mesta, ktorým havrany znečisťovali prostredie a poškodzovali majetok. Hniezda chceme odstrániť do konca februára. Dovtedy máme výnimku, ktorú nám udelilo Ministerstvo životného prostredia SR,“ povedal riaditeľ Verejnoprospešných služieb (VPS) Dušan Grešo.

    Pri prácach pomáha aj horolezec. Havrany chcú dostať na perifériu, kde nebudú prekážať ľuďom. „Takéto zhadzovanie hniezd má význam len v prípade, že sa realizuje viac rokov za sebou, v období keď sa havrany začínajú sťahovať. Havran sa totiž aj po zhodení vráti na pôvodné miesto, kde ho chce postaviť opäť. Preto je potrebné ich vyháňať aj viackrát za sebou, aby boli nútené si urobiť hniezdo v inej lokalite,“ ozrejmila Viera Kacerová, zoologička Správy Tatranského národného parku.

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť