Rómovia si stavajú slameno-hlinený dom
3. júna 2008, SITA – V rómskej osade pri Spišskom Podhradí vyrastá prvý slameno-hlinený dom na Slovensku. “Je to experimentálna stavba a zároveň pokus ponúknuť alternatívu voči nevhodnému bývaniu, v ktorých mnoho obyvateľov v rómskych lokalitách bývajú,” uviedla pre SITA riaditeľka slovenskej pobočky humanitárnej organizácie Člověk v tísni Miroslava Hapalová. Slameno-hlinený dom má ambície byť alternatívou aj k domom nižšieho štandardu, ktorých výstavba je podporovaná zo štátnych zdrojov.
Na stavbe slameno-hlineného domu sa podieľajú jeho budúci obyvatelia, dnes tam bola početná rodina Vojtecha Horvátha, ktorý sa už na nové bývanie teší. V súčasnosti žije aj s rodinou v neďalekej hájovni bez základných inžinierskych sietí. V novom dome sa teší najmä na elektrinu, ale i kúpeľňu s tečúcou vodou a splachovací záchod. Slameno-hlinený dom má okrem vstupnej obytnej haly, záchoda a kúpeľne ďalšie dve izby. Celý dom je položený na klasických betónových základoch. Nosné steny tvoria slamené balíky, ktoré sú “omietnuté” hlinou. Podľa M. Hapalovej pri výstavbe z už použitých stavebných materiálov a doplnkov, ako okná a dvere, sa dá takýto dom postaviť aj za 100 000 korún. Zámerom celého projektu v Spišskom Podhradí nie je len výstavba jedného domu, ale aj vyškolenie obyvateľov z iných osád, ktorí by si mohli takýto dom postaviť.
Tento týždeň prišiel do Spišského Podhradia dánsky staviteľ Lars Keller. Ten by mal v novom dome postaviť hlinenú pec. Tá bude slúžiť nielen na varenie a pečenie, ale aj na vykurovanie celého objektu. V peci sa bude kúriť drevom. Zdokonalený systém odvádzania dymu zabezpečí dokonalejšie spálenie dreva a vykúrenie celého objektu.
Celý projekt výstavby slameno-hlineného rodinného domu sa začal už v roku 2006. Pre meškajúce platby z fondov Európskej únie bola stavba zastavená. Opäť sa začalo pracovať až v závere minulého roku. Intenzívne sa na stavbe pracuje od začiatku apríla. Celý dom by mal byť hotový v lete. V Spišskom Podhradí chceli vyskúšať aj stavbu domu technikou nabíjanej hliny. “Nie je to zlá technika, ale je to pomalšie a náročnejšie na presný technologický postup,” povedala Hapalová.