-
Drobná hradná architektúra: Latrína
Vytvaram tuto temu ako miesto kde sa mozete pochvalit vasou hradnou latrinou. Stredoveké záchody S hygienou to mali ľudia v stredoveku ťažké: jemné rímske mravy sa stratili kdesi v dobe sťahovnaia národov a neskorší vplyv v tomto smere vyspelého Orientu (napríklad v časoch križiackych výprav) bol obmedzený najmä na uspokojovanie túžob Európanov po luxusnejších veciach. O takej praobyčajnej inštitúcii, akou boli toalety, nachádzame v historických prameňoch naozaj málo záznamov, o rímskych či arabbských kúpeľoch už ani nehovoriac. Môžeme predpokladať, že väčšina ľudí (a nielen tých menej urodzených) vykonávala svoju “potrebu” pod holým nebom. S praktickým zariadením “vynájdeným” práve na tento účel sa tretávame napríklad v známom kláštore St. Gallen (v dnešnom Švajčiarsku) v roku 820, kde si jeho opát Gozpen v kláštornej budove nechla vybudovať osobitný záchod. Ostatní mnísi používali niekoľko drevených domčekov na dvore, označených nápisom Necessaria. Hradní páni zasa využívali záchody pristavené k vyšším poschodiam svojich veží. Asi netreba pripomínať, že s odpadovým kanálom si ich stavitelia hlavu nelámali, vďaka čomu vodná priekopa odrádzala nepriateľov nielen svojou hĺbkou a šírkou, ale často práve svojim zápachom. Spadnúť do takejto priekopy znamenalo takmer istú nákazu niektorou z kožných, či niných chorôb. Ani vidiečania sa však nespoliehali po celý stredovek len “na zelenú lúku”. Odpad z maštalí odvádzali žliabkom vedúcim cez dvor do blízkeho hnojiska, ktoré neraz poslúžilo aj domácim. Nieje dôvod si myslieť, že v hrdom Anglicku to bolo inak. Až na konci 12. storočia si dal kráľ Richard Levie srdce vybudovať vlastné necessarium, čo bolo na tie časy veľmi významnou a nezvyčajnou udalosťou. Ale svetobežník Richard si tohto zariadenia príliš neužil. Cesta k splachovacím záchodom bola ešte, veľmi, veľmi dlhá. Európania však postupne pochopili, že spríjemniť si chvíle venované tejto chúlostivej záležitosti nie je len vecou pohodlia, ale aj hygieny. Je priam zarážajúce, že to trvalo tak strašne dlho. Veď záchody a kúpeľne napojené na kanalizačný systém, poznali už staroveký kréťania, rimania či Indovia. Nuž čo, Európania sú predsa “najstarším” kontinentom, s “najzaujímavejšou históriou”, ako sa niekedy tvrdí, a ja len dodávam, že aj s najšpinavšou. Zdroje: In: História. 2/2001 Hrad Uhrovec, dvojlatrinka, autor: Jan Lasak (brankar so sekerou) Latrina tatranska (Clozetus montanum alpinum), autor neznamyVytvaram tuto temu ako miesto kde sa mozete pochvalit vasou hradnou latrinou.
Stredoveké záchody
S hygienou to mali ľudia v stredoveku ťažké: jemné rímske mravy sa stratili kdesi v dobe sťahovnaia národov a neskorší vplyv v tomto smere vyspelého Orientu (napríklad v časoch križiackych výprav) bol obmedzený najmä na uspokojovanie túžob Európanov po luxusnejších veciach. O takej praobyčajnej inštitúcii, akou boli toalety, nachádzame v historických prameňoch naozaj málo záznamov, o rímskych či arabbských kúpeľoch už ani nehovoriac. Môžeme predpokladať, že väčšina ľudí (a nielen tých menej urodzených) vykonávala svoju “potrebu” pod holým nebom.
S praktickým zariadením “vynájdeným” práve na tento účel sa tretávame napríklad v známom kláštore St. Gallen (v dnešnom Švajčiarsku) v roku 820, kde si jeho opát Gozpen v kláštornej budove nechla vybudovať osobitný záchod. Ostatní mnísi používali niekoľko drevených domčekov na dvore, označených nápisom Necessaria.
Hradní páni zasa využívali záchody pristavené k vyšším poschodiam svojich veží. Asi netreba pripomínať, že s odpadovým kanálom si ich stavitelia hlavu nelámali, vďaka čomu vodná priekopa odrádzala nepriateľov nielen svojou hĺbkou a šírkou, ale často práve svojim zápachom. Spadnúť do takejto priekopy znamenalo takmer istú nákazu niektorou z kožných, či niných chorôb.
Ani vidiečania sa však nespoliehali po celý stredovek len “na zelenú lúku”. Odpad z maštalí odvádzali žliabkom vedúcim cez dvor do blízkeho hnojiska, ktoré neraz poslúžilo aj domácim.
Nieje dôvod si myslieť, že v hrdom Anglicku to bolo inak. Až na konci 12. storočia si dal kráľ Richard Levie srdce vybudovať vlastné necessarium, čo bolo na tie časy veľmi významnou a nezvyčajnou udalosťou. Ale svetobežník Richard si tohto zariadenia príliš neužil. Cesta k splachovacím záchodom bola ešte, veľmi, veľmi dlhá. Európania však postupne pochopili, že spríjemniť si chvíle venované tejto chúlostivej záležitosti nie je len vecou pohodlia, ale aj hygieny.
Je priam zarážajúce, že to trvalo tak strašne dlho. Veď záchody a kúpeľne napojené na kanalizačný systém, poznali už staroveký kréťania, rimania či Indovia. Nuž čo, Európania sú predsa “najstarším” kontinentom, s “najzaujímavejšou históriou”, ako sa niekedy tvrdí, a ja len dodávam, že aj s najšpinavšou.Zdroje: In: História. 2/2001
Hrad Uhrovec, dvojlatrinka, autor: Jan Lasak (brankar so sekerou)
Latrina tatranska (Clozetus montanum alpinum), autor neznamy
Log in to reply.