-
História skazy historického centra Prievidze
Prievidza bola male mestečko, akých bolo po druhej svetovej vojne na slovensku ako maku. Mala v 50. rokoch okolo 5500 obyvateľov a malé centrum z historickeho obdobia, ktoré možno z pamiatkárskeho hľadiska nebolo také výnimočné ale… Potom prišla nová doba a mesto muselo “zaplatiť za úžasný industriálny rozvoj”(A platíme stále v podobr najvyšieho výskytu rakoviny!) . A tie útulné domčeky museli masovo “uhnúť” miesto pre “modernú socialistickú výstavbu”!Že je teraz centrum bez historického jadra ako “bez duše” nie je pochýb. Akú výhodu majú mestá kde sa zachovalo historické jadro,- akú atmosféru to má! Márna je snaha magistrátu posledných 20 rokov “poľudštiť” toto centrum. Posúdte sami o čo sme prišli:
-
16 odpovede/odpovedí
-
Ale história Prievidze bola plná skazy:
Hrad Prievidza sa spomína v roku 1276, keď z kráľovského majetku prešiel do vlastníctva Adorjána, neskôr menil majiteľov. V roku 1289 ho obsadil Peter z rodu Hunt-Poznanovcov, neskoršie Matúš Čák. Za kastelána vymenoval Ladislava Pecha. Hrad a jeho panstvo (Uherce, Oponice) po Čákovej smrti vrátil šopronský župan Omodej kráľovi, ktoré oboje pripojil k panstvu Bojnica. Hrad zanikol v rokoch 1321-1330. V roku 1383 sa pri tunajšom kostole usadili kamelitáni. Hradný materiál použili na stavbu kláštora, ktorý v roku 1564 zanikol.Od roku 1330 sa obec vyvíjala ako mesto so slobodnou advokáciou. Do roku 1369 patrilo do okruhu žilinského práva. V roku 1383 dostalo od kráľovskej Márie výsady kráľovského mesta podľa budínskeho práva, v súdnych záležitostiach sa riadilo krupinským právom. Prievidza bola vyňatá z právomoci bojnických kastelánov, pre posilnenie hospodárskej základne dostala poddanské osady Malú a Veľkú Lehôtku a Moštenicu, ale nepodarilo sa jej natrvalo dostať medzi slobodné kráľovské mestá a vyvíjala sa ako poddanské mestečko panstva Bojnice. V staršom erbe malo sv. Bartolomeja, v mladšom troch kľačiacich anjelov s krížom. Od 14. storočia mala Prievidza remeselnícko-poľnohospodársky ráz. Pracovali tu mäsiari, pekári, ševci, kováči, krajčíri, súkenníci, klobučníci, čižmári, kováči, zámočníci, nožiari, kožušníci, murári, gombičkári. Živý bol obchod so soľou. V roku 1415 dostala jarmočné právo, v roku 1488 potvrdenie slobodného obchodu po celej krajine.
Koncom 17. storočia bolo rozšírené vinohradníctvo, ovocinárstvo, pestovanie šafránu, výroba dosák a šindľov. Mesto malo 2 mlyny, pivovar, pílu, mýto, poštovú stanicu. V rokoch 1432-1433 Prievidzu vyplienili husitské vojská, v rokoch 1520 a 1599 Turci, v roku 1678 Thőkölyho vojská, v rokoch 1681 a 1683 Turci, v roku 1704 Rákócziovci. V roku 1666 sa v Prievidzi usadili piaristi. V 18. storočí sa hospodársky život skonsolidoval, v roku 1753 bolo z 394 zdanených domácnosti 246 domácnosti remeselníkov a obchodníkov. V spore s panstvom Bojnice v rokoch 1765-1770 mešťania stratili svoje výsady. Pri exekúcii rozsudku v marci v roku 1771 sa obyvatelia, najmä ženy, vzbúrili. Vzburu kruto potlačili. Prievidzu poškodili aj požiare v rokoch 1824, 1832 a mor v roku 1828. V roku 1828 mala Prievidza 350 domov a 2469 obyvateľov. V Prievidzi sa 10. 1. 1849 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom rečnil J. M. Hurban. V 19. storočí prevládalo vo výrobe súkenníctvo. V roku 1883 založili súkennícke družstvo a súkenku, v roku 1872 Prvú prievidzskú banku, v roku 1901 sporiteľňu, v roku 1906 gazdovskú banku, v roku 1907 Karpatiu, ktorá vyrábala éterické oleje, farmakologické výrobky, terpentínový olej a kolóniu. v roku 1896 dokončili železničnú trať do Topoľčian, v roku 1909 do Nitrianskeho Pravna, v roku 1913 do Handlovej. Koncom 19. storočia sa konali veľké trhy na konope a ľan a bola strediskom obchodu s obilím a múkou. Tunajšia ovocinárska škôlka vyvážala stromčeky do celého Uhorska.
-
Neviem, ale takmer všetka zástavba Námestia slobody, na 1. snímke (okrem domu celkom vpravu na zvláštnom pôdoyse) je zachovaná v celom rozsahu – pravda, s utilitárnymi úpravami najmä parteru.
Čo však chcete, ak v okrese sú drsne likvidované AJ vyhlásené pamiatkové zóny (napr. Nitrianske Pravno) – čo iné očakávate, keď do nemeckých miest a mestieček aj dedín (ak nie vo väčšinových, tak v pomerných počtoch) vtrhli po 1918 a 1945 – Slováci? -
Nuž hej, s tým námestím maš pravdu v tom že zrovna tento roh sa zachoval, ale zvyšných 65 až 75 percent padlo. Len nemám záber na opačnú stranu, ikeď jestvuje.
A co sa týka vtrhnutia tých slovákov do nemeckých obcí- no nevedel som že slováci expandovali niekedy do “nemeckej rýše” a to i napriek že som nositeľom povodne nemeckého priezviska aviac “menovcov” mimo našej vetvy na Slovensku neexistuje. A tak nejak sa pokladám za slováka. Tak sa neuraz na mna, ale čo majú ešte ľudia z obcí obsadenými nemeckým obzvateľstvom- nemecké?! Bola tu na návšteve rodina z nemecka a bavili sa na tom ked počuli tú nemčinu z tých dedín. Sorry boy!
Ale diskusia je možná na túto tému. -
takto: Začal (1945) vládnuť a bačovať, vrátane prideľovania domov – slovenský národný front a miestny národný výbor. Nie?
-
Fíha , tak o takýchto krivdách som len okrajovo niečo započul v posledných rokoch. Zrejme sa ťa to priamo dotklo. Vieš ja som z Kanianky, kde sme taký čistý profil obyvateľstva nemali, i ked existuje jedna hypotéza o založení obce (nie je známe kdo ani kedy presne ), že to mohlo byť vrámci osídľovania nemeckých kolonistov- ale toho prvého stredovekého. Ale postihlo nás prezmenu vyvlastnovanie kôli presídľovaniu obce Koš. Takže krivdy boli na mnohých miestach.
-
Nemecké obyvateľstvo, a miestmi väčšinové, aj na hornej Nitre, bolo, a zrejme ste počuli o Benešových dekrétoch vo verziách totožných nariadení SNR o Nemcoch, Maďaroch, nepriateľoch a zradcoch slovenského národa, takisto. S dôsledkami straty št. občianstva ČSR, majetku a odsunu do “ríše”.
A ak sa Vaši príbuzní “rehotali” z karpatského dialektu ich priamych jazykových príbuzných (Hauerland), svedčí to tiež o úrovni… -
Hmmm, Ale zdá sa že to čo predchádzalo vydaniu Benešových dekrétov ti nejako historicky ušlo. I keď to bolo radikálne riešenie. A vzniklo za podpori “mocností” aby predchádzalo udalostiam zo začiatku vojny na národnostne zniešanom území. Európa proste už nechcela daľší vojnový konflikt. Teraz budem ironický, ale škoda že sa to neuskutočnilo s ma´darskou menšinou. Nerobili by teraz konflikty- pričom si zrejme neuvedomujú aké ˇdalekosiahle následky to môže mať v stiesnenej starej dobrej Európe.
-
No, je to, veru už diosť brutálne s týmto Vašim názorom.
Neviem však, prečo teda banujete za starou Prievidzou, keď ju máte zrazu “čistú”; je totiž naivné chápať “pamiatky (len) pre pamiatky” (vrátane mesta či dediny) a teda veriť, že k nim nadobudnú/získajú vzťah tí, ktorí si ich historicky nemohli ani dovoliť. (Nezabudnite, že aj Prievidza, ktorá sa ešte ako-tak zachovala, je kolonizačný typ, a celú jej históriu, aspoň dobre do 19. storočia tam meštianstvo tvorilo nemectvo, maďarstvo a židovstvo…)
Bohužiaľ, diskusia Vašim prispením prešla do nacionalistického ponímania súčasnosti a súčasných nacionálno-politických problémov, za rámec nevyhnutný pre komplexné a sociálne chápanie historických epôch a ich pamiatok, preto účasť v nej končí. -
Tak teraz som sa musel zasmiať!
Nakoniec ma tu budete presviedčať, že slovaáci sa ocitli v Prievidzi a na Hornej Nitre až v druhej polovici 20 storočia- po rozdávaní majetkov chudákov iných národností “postbenešovskými súdruhmi KSČ”! A potom že ja tu rozohrávam nacionalizmus. Šak vy mi tu popierate samotnú existenciu slovákov na Slovensku!
A žeby mesto s takmer 1000 ročnou doloženou historiou bolo treba stále označovať ako “kolonizačné” je smiešne tiež. Všetko niekdo niekedy musel osídliť. A podľa vašich rečí vďačí územie severných karpát za to že na prahu 21 storočia nie je bielym miestom na mape nemcom ,madarom a židom. Zaujímavé. A to prvá vlna slovakov-slovenov prišla na toto územie už v 4 storočí. A kde boli tí “kolonizátori”??! -
A ešte som zabudol vysvetliť prečo banujem za starou Prievidzou. Tak ako som nepostavil žiadny z hradov, a tiež boli vlastníkmi cudzinci(a prišli k tomu väčšinou ako slepí k palici- najčastejšie darovaním od “koloniálnych” kráľov) a nieje mi jedno že sa rozpadávajú, tak mije ľúto za starou architektúrou Prievidze . A to aj napriek tomu že midávate nálepku extrémistu a nacionalistu. No čo, už som ja raz taký -obyčajný zástupca zberby slovenskej.
-
to klm:
Netrep kraviny. Prievidza nebola nikdy väčšinovo nemecká a maďarská už vôbec nie. Väčšinovo nemecké bolo na Hornej Nitre najmä Nemecké (dnes Nitrianske) Pravno a Handlová niekoľko dedín v ich okolí. Ale Prievidza určite nie. Prievidza bola vždy prevažne slovenská. A čo sa týka Maďarov, tak tí v tej oblasti takmer vôbec nežili. Hranica maďarského osídlenia na Ponitrí bola zhruba pri Nitre. Môžeš si pozrieť aké mená sú v Prievidzi v celokrajinskom súpise obyvateľstva z roku 1715:
http://www.arcanum.hu/mol/lpext.dll?f=templates&fn=main-hit-h.htm&2.0
Je tam výrazná prevaha slovenských mien. Nemeckých mien je tam pomerne málo. A maďarské skoro vôbec. Takže skôr než nabudúce vypotíš podobnäú kravinu, tak si to najprv over. Nech nevyzeráš ako úplný idiot. -
No dobre. Vráťte sa teda k veci:
“Neviem, ale takmer všetka zástavba Námestia slobody, na 1. snímke (okrem domu celkom vpravu na zvláštnom pôdoryse) je zachovaná v celom rozsahu – pravda, s utilitárnymi úpravami najmä parteru (východná strana námestia).
Čo však chcete, ak v okrese sú drsne likvidované AJ vyhlásené pamiatkové zóny (napr. Nemecké/”Nitrianske” Pravno) – čo iné očakávate, keď do nemeckých miest a mestieček aj dedín (ak nie vo väčšinových, tak v pomerných počtoch) vtrhli po 1918 a 1945, a v iných a početnejších, väčšinovo žili – Slováci?”
Čo poviete na svojvoľnú likvidáciu a “vylepšovanie” Nemeckého Pravna súčasnou zmeskou obyvateľstva, čo poviete na zrušenie Pamiatkovej zóny v slovenskej vsi Lazany v prievdzskom okrese (MK SR)? V rámci zriadenia Slovenskej republiky a s dnešným drvivým zastúpením etnika – ktoré je teda hlavným aktérom?
Nie je banovať neskoro, a tí, ktorí sú miestni, nie je lepšie najmä medzi “svojimi rodákmi”? Kto sú teda idioti? -
Apropo Priwitz:
Zabúdate na pamiatku par excellance – Piaristický kláštor s kostolom. Myslíte, že sklené búdy a chaos na Ul.A. Hlinku(!) – pri býv. kláštore -, napovoľované za ostatných 20 rokov, sú tou snahou magistrátu “poľudštiť toto centrum”, a so zreteľom na pamiatky? Alebo toto je práve riešením? -
Je to zvláštne, ale doteraz som ani netušil že na hornej nitre máme také etnické problémy. Som smutný s toho kam sa moja snaha pri otvorení témy dostala.
A poslednému príspevku som ani nepochopil kam mieri. Ale problematiku témy nerieši, iba znovu povyšuje inú národnosť nad slovenskú a to univerzálne vysvetľuje všetko zlo na tejto planéte. Asi požiadam administrátora o zmazanie témy. -
Čo sa týka budovy na A.Hlinku, tak z tej stavby som bol nepríjemne prekvapený tiež, hlavne z ohľadom na likvidáciu zelene v centre. Pri pátraní ako je možné že dostali povolenie zo životného prostredia a pod. inšt. , som sa len dozvedel že to bolo v dlhodobom územnom pláne “dobudovať výstavbu blokového charakteru” čím sa malo “dobudovať centrum”. Že to myslia takto ma ani vosne nenapadlo. A pripomienkové konanie malo prebehnúť viac ako 2 roky pred tým. Ale , tie informácie bývajú “zverejnené na 2-3 tabuliach v meste kde vysí všetko možné aj nemožné(+ kopa reklám) a niečo popísané na formáte A4, čo navyše rýchlo prekryje najký plagát s koncertom a pod., nepovažujem za dostatočnú informovanosť verejnosti.
A máto ďaľší rozmer. V tých miestach ten park nebol “odjakživa”! Ale aj tam bola pôvodná zástavba s klenutýmy pivnicamy, ktorá ale bola dávno zlikvidovaná tak dôsledne, že odstránili všetko aj zo základmi. Počul som rozprávanie jedného inžiniera, ktorí sa na tých demolačkách podieľal.
Log in to reply.