aktivita › diskusia › Architektúra a stavitelstvo › Ošetrenie dreva v exteriéri
-
Ošetrenie dreva v exteriéri
Posted by evi on 16. januára 2009 at 11:31Riešim dilemu, či vôbec, a ak, tak čím by sme mali natrieť drevo na rekonštruovanom dome / dosky – podbitie pod strechou-neviem, ako sa to odborne volá/. Dosky sú smrekové, na štítových stenách na ne bude občas pršať. Stavbyvedúci navrhuje aplikáciu ľanového oleja za horúca. Netúžim po farebnej modifikácii, pôvodné drevo bolo prirodzene patinované, bez povrchovej úpravy, po rokoch matné, tmavošedé, od takejto cesty ma všetci zainteresovaní masívne odhovárajú, vraj dnešné drevo už nie je dostatočne kvalitné a husté a dlho by nevydržalo. Tak neviem…..aké máte skúsenosti?
art odpovedal 15 years, 11 months ago 3 Členovia · 3 odpovede/odpovedí -
3 odpovede/odpovedí
-
Horúci ľanový olej bol možno (a nie veľmi dobrou) alternatívou tak sto rokov dozadu. Museli by sme úplne opomenúť výsledky štúdií, pozorovaní, práce vývojárov, vedcov v oblasti náterových hmôt, ak by sme chceli porovnávať vlastnosti ľanového oleja s inými výrobkami. V prvom rade si treba uvedomiť, že ľanový olej podlieha prirodzenej degradácii, tak ako aj zahustená forma – ľanová fermež. Ošetrené povrchy na slnku tmavnú (neobsahujú UV filtre), a dlhodobo nedokážu odolávať poveternostným vplyvom.
V súčasnej dobe máte veľa výrobkov ktoré sa dajú použiť. Spravidla je ich určenie priamo na obale a skutočne dobrý predajca vie aj poradiť. Radšej by som sa ale na predajcu nespoliehal, ale radu hľadal u ľudí ktorí takéto nátery používajú, respektíve vidíte ako vyzerá výsledok ich práce, napríklad domová brána po piatich-desiatich rokoch. Vo všeobecnosti sa pre exteriér používajú nátery s obsahom alkydových živíc s UV filtrom. Veľkým problémom býva aj samotná aplikácia. Náterové hmoty sa nanášajú pokiaľ možno tak nie za priameho slnečného svitu uprostred leta, ani za vyslovene chladného a vlhkého počasia. Aj tento parameter rozhoduje o hĺbke vsiaknutia a dokonalého prepojenia s podkladom, teda aj o trvácnosti. Pre maximálnu ochranu je nutných niekoľko vrstiev. Na základ sa používajú základné nátery ktoré vsiaknu do materiálu, povrch je upravený náterom krycím ktorý má zasa potrebnú odolnosť voči pôsobeniu rôznych faktorov. Najlepšie je, ak sú oba nátery (záklaný aj vrchný) urobené dvakrát. Na nátery ihličnatého dreva nie su vhodné prípravky na vodnej báze, pretože živičnaté drevo tieto nátery odpudzuje (robia sa mapy). Najlepšie je teda použitie náterov na rozpúšťadlovej báze. Zámerne neuvediem konkrétne výrobky, pretože každý má dobré skúsenosti so “svojou značkou”. Niektoré nátery však neobsahujú potrebnú ochranu v bezfarebnom prevedení, to je dôležité brať v úvahu. U často používaného náteru Belinka ale ešte upozorním na šedý nádych vktorý vzniká pri viacerých vrstvách (dojem igelitu). -
Na drevo je vynikajuci konopný olej surový technický a potom
predavaju aj naterove hmoty farbené konopna baza laky. Je to priroda a
to je trvacne. Jakživ nepojde škodca, to
odpudzuje, ma to hlbkoviu nasiakavosť aj do prasklin.18 odtienov alebo predavaju aj ten surovy olej v atmosfere proti oxidacii
Potom tato firma n aslovensku ma velku ponuku ekonaterov
http://www.proficolor.sk/olejevosky1.html
http://www.proficolor.sk/lazury3.htmlalebo pre inspiraciu v diplomovke HISTÓRIA, SÚČASNOSŤ A MODERNÉ TRENDY POVRCHOVEJ ÚPRAVY DREVA sa pise
http://www.diplomovka.sme.sk/zdroj/3055.docV Čechách sa ako konzervačný prostriedok používala hovädzia krv
zmiešaná so soľou, ktorou sa natierali stropné trámy a dokonca takéto
trámy nájdeme ešte i dnes v moravských a českých chalupách. Sadze z
komína zmiešané s ľanovým alebo konopným olejom taktiež prispievali k
ochrane dreva. Masť zmiešaná so sadzami ( uhlík C ) prenikla hlboko do
pórov dreva a znemožnila prístup vzduchu a vody hlboko do štruktúry.
Tento spôsob využívali mnohé národy, pričom olej použili taký, aký v
danej aglomerácii prevládal. Obyvatelia južnej Európy používali
olivový olej a napríklad obyvatelia Číny mandarínkový olej vylúhovaný
zo šupiek týchto plodov. Nemenej zaujímavé bolo údenie výrobkov z
dreva. Dym, ako konzervačný prípravok sa dodnes používa na
konzervovanie potravín, pričom v minulosti sa týmto spôsobom zachovali
výrobky z dreva pre mnohé generácie. No a keď účinok dymu pominul,
stačilo predmet vystaviť pôsobeniu dymu v priestore, ktorý nechýbal v
žiadnej chalupe – v komíne.Pred viac ako 350 rokmi objavili baníci pri meste Falune vo Švédsku v
banských medených baniach červený prášok, ktorý začali používať ako
prírodný náter na svoje drevené stavby. Išlo o prírodný pálený pigment
kašovitej konzistencie s vysokým podielom kyseliny kremičitej. Táto
prírodná ochrana dreva sa používa dodnes, preslávila sa názvom
faulnerská červená a pozorovateľovi poskytne pri každej svetelnej
zmene vždy nový očarujúci odtieň.V Marseile sa v 17. storočí vyrobilo mydlo, ktorého receptúra sa
nezmenila až do dnešných dní. Toto mydlo využívali obyvatelia na
čistenie dreva pred samotnou povrchovou úpravou. Na prípravu mydla sa
používa predovšetkým olivový olej, mydlo je dobre rozpustné, bez
umelých prísad a vonných látok. Pre svoju vysokú kvalitu a hygienu sa
dnes využíva ako mydlo pre alergikov a pre malé deti .Tak ako dnes, tak aj v minulosti drevo napádali živočíšni škodcovia a
hubovité choroby. Obe sú biologického pôvodu, čo si uvedomovali aj
ľudia v minulosti. Taktiež si boli vedomí o určitej hierarchii
prírodných prvkov a pokiaľ niekto niečo likviduje, musí existovať aj
prirodzená ochrana. Ľudové liečiteľstvo bolo uznávané aj zatracované,
pričom dominantnú úlohu v ochrane dreva proti pôsobeniu biologických
škodcov hrali rastliny, ktoré svojimi aromatickými a chemickými
vlastnosťami dokázali zabrániť pôsobeniu týchto vplyvov. Aromatické
látky, ktorých prenikanie pôsobilo odpudivo pre živočíšnych škodcov,
obsahovalo niekoľko rastlín, ktoré ľudia spracovali mletím, trhaním,
miešaním, čím vznikla kašovitá hmota. Touto hmotou natierali už hotové
výrobky z dreva, čím sa aromatizujúce látky vstrebali hlboko do dreva.
Keďže pôsobnosť týchto prchavých látok bola obmedzená, postup sa musel
po určitom čase zopakovať. Medzi najznámejšie rastliny, ktorými sa
týmto spôsobom aromatizovalo drevo patrili, medovka, mydlica,
pamajorán, baza, palina, žerucha, mäta a vratič. Okrem ochranného
účinku, rastliny aj farebne zvýrazňovali výrobky, pričom pigmentujúce
látky mali dlhšiu účinnosť ako aromatické. -
Tie voskové nátery vyzerajú dobre. Používali sme v minulosti švédske a boli dobré. K tomu oleju budem trochu nedôverčivý, pretože sa jedná o firmu ktorá vyrába celú škálu výrobkov z jedného produktu a samozrejme všetky produkty v jej podaní sú vinikajúce (a ako vidieť skoro na všetko), pričom sa jedná o novinku… Nejde mi akosi dohromady tá biologická odbúrateľnosť (možno to nazvať aj splynutím s prírodou) a zároveň aj odolnosť (teda odolávanie prírodným živlom). Bol som v minulosti (12,5 roka) vegetariánom a prečítal som celkom dosť o prírodných produktoch a niektoré som aj používal. Môžem povedať, že v niektorých prípadoch boli v referenciách použité takmer výlučne superlatívy a zamlčaná druhá strana mince. Preto je aj v tomto prípade zdravá nedôvera asi na mieste.
Uviedol by som príklad na tej krvi so soľou. V Archeoskanzene v Modrej (cz) použili tento prípravok na impregnáciu drevených častí šľachtického sídla (stĺpy, schody, trámy…) Projekt sa realizoval na základe starých receptúr. Krv musela byť výlučne volská, alebo býčia, jednoducho kravská nemohla byť použitá. Náter po zaschnutí veľmi silno zapáchal a to nie len pár dní, ale celé mesiace. Celé leto sa vetralo s otvorenými dverami a aj v čase zimných akcií tam bol ešte onen puch. Teraz po niekoľkých rokoch je to v pohode. Sfarbenie dreva je silne tmavé, po estetickej stránke nič moc. Neviem si tento postup predstaviť v domácich podmienkach a neviem či by bol výsledok uspokojivý napríklad na súčasnom rodinnom dome…
Taktiež masť zmiešaná so sadzami bude pravdepodobne lákať hmyz, pri vyšších teplotách sa jednoducho vyparí a sadze sa vymyjú a skončia stečené napríklad na fasáde domu. Masť totiž nie je dobré pojivo. Možno pri pravidelnej údržbe môžeme hovoriť o nejakom ochrannom efekte, ale pre exteriér radšej nie…
Vôbec, domáce zhotovovanie akýchkoľvek “zaručených” receptov môže veľmi reálne znamenať úplné sklamanie. Chýbajú skúsenosti, tvrdenia nie su často overené praxou zabezpečenie potrebných ingrediencií naráža na problémy… V minulosti nebol napríklad problém vybieliť chalupu každý rok. Vápno dezinfikovalo a bolo lacné – pohoda. Dnes ak fasáda nevydrží aspoň desať rokov bez rýpnutia, tak to nie je veľmi dobrý náter…
Log in to reply.