-
Vznik Slovenského štátu
MAREC 1939: Slovenský štát vznikal za zložitých podmienok
Historik Martin Lacko nesúhlasí s prívlastkom vojnová pre Slovenskú republiku 1939-45BRATISLAVA 11. marca (SITA) – Slovenský štát, ktorého 70. výročie vzniku si pripomenieme v sobotu 14. marca, vznikal za veľmi zložitých vnútorných no najmä medzinárodných podmienok, hovorí historik z Ústavu pamäti národa Martin Lacko. Slovenská republika vznikla v čase nacistickej expanzie v strednej Európe, podľa niektorých historikov bola istým produktom “nepriamej” hitlerovskej agresie proti Československu. Ako poznamenal, s týmto tvrdením sa dá aj nedá stotožniť. Podľa neho Nemecko zohralo pri vzniku slovenského štátu nepochybne rozhodujúcu úlohu a keď slovenskí poslanci 14. marca 1939 rozhodovali o osude Slovenska, boli pod obrovským tlakom. Dodáva ale, že Slovenská republika nevznikala na zelenej lúke a išlo tu o 20-ročnú snahu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany o autonómiu Slovenska, ktorá sa konštituovala 6. októbra 1938 a obsahovala už viaceré atribúty slovenskej štátnosti (vláda, snem). „Treba si uvedomiť, že to nebol nejaký mechanický skok z obdobia 1. ČSR k 14. marcu 1939. Je ale neodškriepiteľným faktom, že išlo o prvý samostatný štátny útvar Slovákov, samozrejme za nepriaznivých podmienok,“ skonštatoval.
Lacko nesúhlasí s názormi niektorých historikov, ktorí dávajú Slovenskej republike prívlastok vojnová. “Pomenovanie vojnová nie je podľa mňa namieste. “Ako vieme, nielen preto, že to nebol oficiálny názov, ten znel od júla 1939 Slovenská republika, ale tiež preto, že vznikla pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny.“
Pohľad spoločnosti na nový štátny útvar bol podľa historika rôzny. Dobové dokumenty hovoria o tom, že časť obyvateľstva prijala tento akt s úľavou, časť Slovákov dokonca s radosťou a len málo ľudí prijalo rozdelenie Československa s menším zármutkom. „Väčšina historikov sa zhoduje v tom, že to prijatie bolo v zásade pozitívne, vzhľadom na to, že v obyvateľstve, ale aj v politických špičkách prevládal názor, že ak by k rozdeleniu nedošlo, hrozila by nám okupácia zo strany Nemecka, Maďarska, možno čiastočne Poľska, ten osud by sa podobal Čechom v protektoráte,“ vysvetlil.
Slovenskú republiku uznala aj väčšina vtedy existujúcich suverénnych štátov. Tento vzťah bol však podmienený, lebo postupom času, ako sa slovenský štát viac a viac spájal s nacistickou politikou, jednotlivé mocnosti sa začali prikláňať k uznaniu exilovej vlády na čele s Edvardom Benešom a k obnoveniu Československa. Za významný považuje historik diplomatický vzťah SR s Vatikánom. Ten SR – na rozdiel od vojnového Chorvátska – uznal a diplomatické vzťahy pretrvali takmer do konca vojny. Svätá stolica však viackrát protestovala proti antižidovskej politike slovenskej vlády. To bol traumatizujúci bod vo vzťahu oboch štátov, tým skôr, že na čele Slovenska stal kňaz. Ako vysvetlil, “Vatikán si uvedomoval, že po vojne padne zodpovednosť na celú katolícku cirkev, čo sa aj stalo.”
Lacko na záver zhodnotil aj prezidenta Jozefa Tisa. Podľa neho netreba naň pozerať jednostranne. „Išlo o kontroverznú postavu. Ja si však uvedomujem ako historik aj negatívnu aj pozitívnu úlohu. Negatívnu predovšetkým v židovskej otázke. Ako prezident, ako predseda vládnucej strany, ako autorita, kňaz, teológ, nikdy verejne nevystúpil proti rasovým perzekúciám, surovostiam, ktoré sa tu diali voči židom. V tomto vidí hlavnú politickú, osobnú aj morálnu zodpovednosť Jozefa Tisa. No zároveň dodal, že mu nie je možné uprieť istú snahu o minimalizáciu nemeckého tlaku na Slovensko. Školstvo, veda či kultúra boli aj vďaka Tisovmu úsiliu pomerne málo zasiahnuté nacistickou ideológiou – na rozdiel napríklad od neskoršej komunistickej totality , vysvetlil. Tisovi šlo tiež o to, aby bolo Slovensko uchránené od vojnových hrôz, škôd. Spoločne s ministrom národnej obrany Čatlošom sa snažil minimalizovať slovenskú vojnovú účasť i ekonomické straty v prospech Nemecka. Výsledkom bolo, že slovenská spoločnosť až do roku 1944 utrpela menšie škody, ako to bolo počas prvej svetovej vojny či v prípade iných štátov vtedajšej Európy.(SITA, px;bl), 20090311125433
-
9 odpovede/odpovedí
-
Slovenský štát (1939-1945) prvá slovenská republika
Komplexný prierez históriou Slovenského štátu z rokov 1939 až 1945 – prvej Slovenskej republiky, aký inde nenájdete. Opísané charakteristiky osobností. Vojnové konflikty. Ústava, hospodárstvo, kultúra. Riešenie židovskej otázky v súvislosti. SNP z oboch strán barikád.
Zaujímavý pohľad na túto časť dejín sa dá prečítať aj TU:
Obsah práce
Úvod
Metodika práceI. Československá republika
1.1 Vznik ČSR
1.2 Dôvody smerujúce k snahe o autonómiu
1.3 Cesta k autonómii
1.4 AutonómiaII. Slovenský štát
2.1 Vznik štátnosti
2.2 Vojnové konflikty
2.2.1 Malá vojna
2.2.2 Vojna s Poľskom
2.2.3 Barbarossa
2.3 Ústavný systém
2.4 Antisemitizmus a riešenie židovskej otázky
2.5 Hospodárstvo
2.5.1 Slovensko-nemecký hospodársky pomer
2.5.2 Hospodárska politika Slovenského štátu
2.6 Kultúra
2.7 PovstanieIII. Obnovená Československá republika
3.1 Zánik slovenskej štátnosti
3.2 Súdy a trestyZáver
Použitá literatúra21.11.2004
Napísal JOZEF JURÍK -
Vznik slovenského štátu bol jedinou racionálnou alternatívou
BRATISLAVA 14. marca (SITA) – Rozhodnutie o vzniku samostatného slovenského štátu bolo v roku 1938 jedinou racionálnou alternatívou. V diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy sa na tom zhodli historici Ivan Kamenec zo Slovenskej akadémie vied a Martin Lacko z Ústavu pamäti národa. Podľa Lacka je načase, aby sa existencia tzv. vojnového slovenského štátu prestala politicky zneužívať. „Boli sme svedkami zneužívania tejto otázky kontinuálne od roku 1945. Tragédiou Slovákov bolo, že vznik a existencia ich prvého národného štátu v dejinách sa spojila, bohužiaľ, s existenciou nacistickej nadvlády v Európe,“ uviedol Lacko. Okolnosti vzniku, ani tragédia Židov v slovenskom štáte nekompromitujú podľa Lacka samotnú ideu slovenskej štátnosti. „Likvidácia Židov tu nebola preto, že tu existoval samostatný slovenský štát, ale preto, že Hitler ovládol priestor strednej Európy,“ povedal. Podľa Lacka bol charakter štátu vecou politického režimu a vládnucej garnitúry. „Samotnú myšlienku slovenskej štátnosti to predsa nemôže žiadnym spôsobom nejako očierňovať,“ vyhlásil.
Kamenec poukázal na to, že antisemitizmus bol v spoločnosti prítomný aj pred vznikom štátu, až po ňom sa však stal súčasťou štátnej politiky. „Tým sa začala odvíjať tragédia, ktorá vyvrcholila vyvraždením dvoch tretín slovenských Židov,“ skonštatoval. Kamenec nevidí problém vo vzniku slovenského štátu 14. marca 1939, ale v tom, čo sa z neho „vyvinulo“. Vnútorné pomery podľa neho hovoria jednoznačne, že išlo o totalitný štát s niektorými fašistickými prvkami.
zdroj: SITA
-
Vznik slovenského štátu
BRATISLAVA 12. marca (SITA) – V sobotu 14. marca uplynie 70. rokov od vzniku prvého štátneho útvaru Slovákov, Slovenskej republiky. Agentúra SITA prináša sled najdôležitejších udalostí z tohto obdobia:
30. januára 1933
– Adolf Hitler sa stal nemeckým ríšskym kancelárom po tom, ako jeho Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP) vyhrala v lete 1932 voľby v Nemecku.
2. augusta 1934
– po smrti ríšskeho prezidenta Paula von Hindenburga prevzal ríšsky kancelár Adolf Hitler aj úrad hlavy štátu, stal sa ríšskym prezidentom.
12.-13. marca 1938
– odohrala sa prvá otvorená agresia nacistického Nemecka. Vojská hitlerovského Nemecka obsadili Rakúsko. Hitler vyhlásil pripojenie Rakúska k Nemecku – anšlus.
29. septembra 1938
– na konferencii v Mníchove sa Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko dohodli, že ČSR odstúpi Sudety Nemecku, východnú časť českej časti Tešínska Poľsku a južnú časť Slovenska a Podkarpatskú Rus Maďarsku. Československí zástupcovia neboli na rokovania Mníchovskej dohody prizvaní, o tejto konferencii sa hovorí aj ako o stretnutí „o nás bez nás.“
5.-6. októbra 1938
– v Žiline sa stretlo širšie vedenie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a ďalších politických strán. Výsledkom bolo podpísanie Žilinskej dohody, ktorá deklarovala autonómiu Slovenska. Dohoda podporila vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska z dielne HSĽS.
7. októbra 1938
– predseda ústrednej vlády pomníchovského Česko-Slovenska Jan Syrový menoval prvú slovenskú autonómnu vládu. Na jej čele stál Jozef Tiso, ministrami boli Matúš Černák a Ján Ďurčanský, Ján Lichner a Pavel Teplanský.
– vznikla Druhá česko-slovenská republika alebo aj pomníchovské Česko-Slovensko, ktorej prezidentom bol od 30. novembra 1938 český právnik Emil Hácha.
2. novembra 1938
– Československo prišlo o štyri milióny ľudí a vyše 28-tisíc kilometrov štvorcových územia. Vo viedenskej arbitráži sa ČSR musela vzdať južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
18.decembra 1938
– konali sa voľby do Snemu Slovenskej krajiny, prvýkrát zasadal 18. januára 1939 (14. marca 1939 transformovaný na Slovenský snem)
11. marca 1939
– slovenská autonómna vláda bola odvolaná a Karol Sidor, predstaviteľ HSĽS, sa stal predsedom novej autonómnej vlády. Zástupcovia Nemecka od neho žiadali, aby vyhlásil samostatnosť, Karol Sidor to však odmietol.
13. marca 1939
– Jozef Tiso po niekoľkých nemeckých žiadostiach odišiel do Berlína. Adolf Hitler mu dal ultimátum, buď sa Slovensko odčlení od Čiech, alebo bude rozdelené medzi Poľsko a Maďarsko. Jozef Tiso informoval o rokovaniach v Berlíne prezidenta Emila Háchu a Karola Sidora.
14. marca 1939
– prezident Emil Hácha zvolal mimoriadny Slovenský snem. Karol Sidor podal demisiu. Snem odhlasoval vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky.
15. marca 1939
– ustanovili prvú vládu Slovenskej republiky na čele s Jozefom Tisom. Podpredsedom vlády bol Vojtech Tuka.
– Adolf Hitler oznámil svoje rozhodnutie vytvoriť Protektorát Čechy a Morava.
16. marca 1939
– prezident Emil Hácha podpísal v Prahe Hitlerov Výnos o Protektoráte Čechy a Morava.
1. septembra 1939
– Nemecko napadlo Poľsko, vypukla 2. svetová vojna
26. októbra 1939
– Slovenský snem zvolil Jozefa Tisa za prezidenta Slovenskej republiky.
9. septembra 1941
– vláda vydala nariadenie o právnom postavení Židov, tzv. Židovský kódex.
25. marca 1942
– z Popradu odišiel prvý transport s tisíckou židovských dievčat a žien do koncentračného tábora Osvienčim. Začali sa deportácie Židov zo Slovenska.
15. mája 1942
– prezident Jozef Tiso podpísal ústavný zákon o vysťahovaní Židov, ktorý spätne zlegalizoval už uskutočnené deportácie.
20. novembra 1942
– transporty židovského obyvateľstva do koncentračných táborov sa zastavili. V priebehu roka 1942 zo Slovenska odtransportovali 57 628 slovenských Židov.
29. augusta 1944
– vypuklo Slovenské národné povstanie s centrom v Banskej Bystrici. Išlo o jednu z najväčších ozbrojených povstaleckých akcií v Európe proti nacistickému Nemecku.
30. septembra 1944
– začala sa druhá vlna deportácií Židov zo Slovenska už pod dohľadom nacistického Nemecka. V tejto vlne bolo zo Slovenska do koncentračných táborov deportovaných okolo 12 až 13 tisíc Židov.
8. mája 1945
– kapituláciou Nemecka sa skončila 2. svetová vojna na území Európy.
18. apríla 1947
– prezident Jozef Tiso bol popravený v Bratislave. Stalo sa tak po súdnom procese, ktorý sa začal 2. decembra 1946 na Národnom súde v Bratislave. Rozsudok vyniesli 15. apríla 1947.Zdroj: SITA
-
Historici začali dvojdňovú diskusiu o 14. marci 1939
BRATISLAVA 11. marca (SITA) – Rozbitie Česko-Slovenska v marci 1939, je hlavnou témou dvojdňovej medzinárodnej historickej konferencie, ktorá sa dnes začala na českom veľvyslanectve v Bratislave. Konferencia pod názvom “Rozbitie alebo rozpad. Historické reflexie zániku Česko-Slovenska,” sa uskutočňuje pod záštitou podpredsedu vlády Dušana Čaploviča. Zorganizoval ju Historický ústav SAV v spolupráci s Historickým ústavom Akadémie věd České republiky a s Vojenským Historickým ústavom v Bratislave.
Historici zo Slovenska, Čiech, Nemecka, Rakúska, Maďarska a Poľska budú dnes a vo štvrtok diskutovať o príčinách, prečo 14. – 15. marca 1939 došlo k zániku Česko-Slovenska. V rámci diskusii sa dotknú otázok, či išlo o vnútorný rozklad republiky, o akt agresie zo strany nacistického Nemecka, alebo o dlhoročnú snahu Slovákov o vytvorenie samostatného štátu. Cieľom konferencie je podľa jej účastníkov reflektovať udalosti z tohto obdobia v českej, slovenskej a československej historiografii vo vzťahu s medzinárodnou situáciou a vnútropolitickým vývojom. “Dúfam, že sa na konferencii stretneme s nejakými novými výsledkami, dokumentmi, ale k samotnému rozbitiu Česko-Slovenska už bol urobený rozsiahly výskum aj pred tým. Máme tie udalosti zmapované doslova nie z hodiny na hodinu, ale z minúty na minútu,” povedal pre agentúru SITA historik Dušan Kováč.zdroj: SITA
-
Ľudáci boli Hitlerovým nástrojom na vytvorenie štátu
Historik Dušan Kováč o Slovenskej republike z roku 1939BRATISLAVA 12. marca (SITA) – Vznik slovenského štátu 14. marca 1939, ktorého 70. výročie si pripomenieme v sobotu, bolo dielo politiky Hitlera. Ako nástroj na dosiahnutie svojho cieľa mu poslúžili slovenskí ľudáci, povedal v rozhovore pre agentúru SITA historik Dušan Kováč. Podľa neho rozdelenie Československa Slováci nechceli a nebola na to pripravená ani samotná Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorá začiatkom marca 1939 odmietla okamžité vyhlásenie samostatnosti. Kováč sa v tejto súvislosti vyjadril, že názory na Slovenskú republiku v roku 1939, ktoré ju obhajujú, vyplývajú z tradície, spomienok rodičov, starých rodičov. “Je to ilúzia, ktorá sa stáva určitým základom k legendarizácii niektorých období našich dejín.” Slovenský štát bol diktatúrou, bola tu zlikvidovaná demokracia, systém jednej politickej strany. Ústava, ktorá bola prijatá v júli 1939, bola podľa historika komická v tom, že aj keď bola, nikdy sa neuplatňovala, nedodržiavala. “Reči o tom, ako sa vtedy žilo na Slovensku, že tu bol raj na zemi, nie sú celkom pravdivé,” poznamenal.
Ako Kováč ďalej skonštatoval, sú to veci, ktoré v súvislosti so slovenským štátom fungujú a podobná téma, o ktorej sa bude rovnako polemizovať, sú 50. roky a politické procesy. “Tu niečo funguje, proti čomu musí historik ako odborník stále bojovať a ja si myslím, že to je permanentná úloha. A keď sa hovorí, že by sme mali dosiahnuť jednotu, ja sa pýtam: Načo nám je jednota? My nepotrebujeme jednotu, my potrebujeme solídnu diskusiu vyargumentovanú,” dodal.
Kováč si myslí, že vnímanie slovenského štátu a prekonávanie minulosti by nemalo byť odbornou diskusiou, ale skôr diskusiou verejnou. “Prekonávanie minulosti je možné len diskusiou v spoločnosti, nie odborníkov, lebo odborníkov málokto počúva alebo číta, čo píšu.” Mala by to byť podľa neho verejná diskusia iniciovaná médiami. “Za komunizmu to nebolo možné, lebo vládla diktatúra iného typu a v diktatúrach sa nediskutuje, hlavne verejne nie. Teraz sme 20 rokov po páde komunizmu a zatiaľ k takej diskusii, ako to bolo napríklad v Nemecku na konci 50. rokov a v 60. rokoch, nedošlo.”zdroj: SITA
-
“Tu niečo funguje, proti čomu musí historik ako odborník stále bojovať a ja si myslím, že to je permanentná úloha. A keď sa hovorí, že by sme mali dosiahnuť jednotu, ja sa pýtam: Načo nám je jednota? My nepotrebujeme jednotu, my potrebujeme solídnu diskusiu vyargumentovanú,” dodal.
Kováč si myslí, že vnímanie slovenského štátu a prekonávanie minulosti by nemalo byť odbornou diskusiou, ale skôr diskusiou verejnou. “Prekonávanie minulosti je možné len diskusiou v spoločnosti, nie odborníkov, lebo odborníkov málokto počúva alebo číta, čo píšu.” Mala by to byť podľa neho verejná diskusia iniciovaná médiami.netusim do akej miery tu mame historickych znalcov pre solidne vyargumentovanie…
no myslim si, ze by bolo zaujimave vyspovedat zatial zijucich pamatnikov… rodicov / starych rodicov… a prihodit sem do diskusie zopar postrehov a zazitkov z vtedajsieho kazdoveneho zivota…mna napr. zarazila veta… historika Dusana Kovaca…
“Reči o tom, ako sa vtedy žilo na Slovensku, že tu bol raj na zemi, nie sú celkom pravdivé,”takto podobne to mam totiz ja odprezentovane otcom cez skusenosti jeho starych rodicov… prave som si uvedomila, ze s posledne zijucim starym rodicom memam tuto temu predebatovanu… hura najblizsia navsteva :)
este k vete historika… moj nazor… ak ludia nieco pocitovo zazili a popisuju ako pozitivne… je to ich uhol pohladu a nemozno ho vyvracat iba na zaklade hodnotenia historickych faktov zo zakulisia v politike tedajsej doby ocami dnesnymi…
no co aj vy ste zvedavi ako si nasi predkovia nazivali za Slovenskeho statu?
ja hej… ale z ust ludi, ktori si to odzili… -
Voľakedy dávno som rád čítaval materiály zo Slovenského štátu, na povalách B.Š. ich bolo haldy. okrem iného so sa dozvedel aj ruských komunistoch že jedia malé deti, že majú viac žien, ale io Katynskom lese, no hlavne o najväčšej pliage a nádore na slovenskom národe. Propaganda je silná, vtedy, za komunistov a aj dnes.
-
propaganda
-
Somár, aj keby bol akýkoľvek somár by stružliny nezožral, ibaže by mal na ne chuť. Zato kopa iných somárov tieto žvásty zožrala aj s chlpami vydávajúc sa za korunu tvorstva.
Somár je jediné zviera, ktoré sa slepo nepodrobuje vôli človeka. Preto sme ho vyhlásili za symbol hlúposti.
/ Stano Radič /
Bastard bude vždy iba bastard, nikdy nie vlk, tobôž osamelý.
Log in to reply.